Predstavte si, že by Hitler nebol mŕtvy, ale po celú dobu iba spal a zobudil by sa o pár desiatok rokov neskôr, v roku 2011. Ako by naň asi ľudia reagovali? Ako by on reagoval na dnešné Nemecko? Šialená predstava? Nie pre nemeckého novinára Timura Vermesa, ktorý s týmto motívom debutoval v románe Už je tady zas.
„Bez svého lidu není vůdce ničím. Tedy, vůdce je pochopitelně nečím i bez svého lidu, ale pak není poznat čím.“
Na prvý pohľad sa téma nemusí zdať zrovna príťažlivá. Naopak, v mnohých by vyvolala skôr rozporuplné či až nevhodné reakcie. Ale keď dáte knihe šancu, sami sa občas prichytíte pri pocite, že je vám ten chlapík z Vermesovho románu vlastne sympatický. A že ma v čomsi pravdu. A že sa vlastne dosť dobre bavíte.
Hitler sa v roku 2011 prebúdza niekde na berlínskej lúke. Netuší kde je, prečo tam je, kde sú všetci blízky a najmä prečo sa jeho Nemecko tak strašne moc zmenilo. Práve tieto zmeny videné človekom, ktorý bol zvyknutý na prvú polovicu 20. storočia a nie nášho 21. je tým najlepším, čo kniha ponúka. Kritika súčasnej spoločnosti, televízie, kultúry, politiky vo vtipných replikách, dialógoch a situáciach plnými nedorozumenia jednej či druhej strany.
Ľudia s ktorými prichádza do styku krátko po prebúdzaní v ňom vidia absurdného komika, ktorý sa zbláznil. Jeho neustále presviedčanie o svojej identite ho nakoniec privedie až do showbiznisu, kde bude hrať… sám seba. Televízia ho miluje a on zrazu zisťuje, že jeho pôvodný plán bude musieť trošku zmeniť, nájsť nových spojencov a celkovo sa zorientovať v krajine, ktorá je čo sa týka spoločnosti úplne niekde inde kde podľa neho mala byť.
Pomerne rozsiahla, témou i spracovaním náročnejšia, a hoci upúta, na jedno posedenie to nie je. Dalo by sa o nej napísať veľa a ešte viac debatovať, dalo by sa v nej pátrať a hľadať. Môžeme jej vyčítať, že minulosť využíva na humor a satiru. Ale rovnako tak ju môžeme brať ako výkričnik nad súčasnosťou. Bezpochyby stojí za prečítanie aj zamyslenie, ale svojho čitateľa si musí nájsť.
„Já se nebojím,“ vysvětlil jsem mu, „jaký význam má mínění nějakého kritika?“
„No, víte…“
„Žádny!“ řekl jsem. „Vůbec žádny! Nezáležalo na něm ve třicátých letech, nezáleží na něm ani teď. Kritici lidem v jednom kuse vnucují, co si mají myslet. Zdravý selský rozum je jim ukradený. Ne, náš lid ví v hloubi srdce i bez pánů kritiků, co si má myslet. Když je národ zdravý, sám pozná, co je dobré a co ne. Potřebuje snad sedlák kritika, aby mu říkal, jak dobrá je hlína, do se chystá zasít pšenici? Ten sedlák to ví přece nejlépe.“
Knihu Už je tady zas (Er Ist Wieder Da) vydalo v elektronickej aj papierovej podobe nakladateľstvo Argo, 380 strán, preložila Michaela Škultéty, ISBN 978-80-257-0966-5. Ukážku si môžete prečítať tu.
No Comments