Svetlá, ktoré nevidíme

Autor: Anthony Doerr
Názov: Jsou světla, která nevidíme
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Moba
Počet strán: 536
Orig. názov: All the Light We Cannot See
Preklad: Martina Kloudová

. . .

Pulitzerova cena, Andrew Carnegie Medals for Excellence, New York Times Best Seller, najlepšia historická kniha na goodreads a ešte mnoho ďalších ocenení. Jsou světla, která nevidíme je kniha, ktorej sa dostalo veľa záujmu, je výborne hodnotená, oceňovaná a recenzie sú kladné až nadšené. Taká kniha nemôže uniknúť ani mojej pozornosti. Na jej preklad som sa vyslovene tešila, pretože do anglickej audioknihy som sa nedokázala vôbec započúvať (priznávam, zaspala som, ale ja mám obecne s audioknihami problém, aj s českými či slovenskými).

„Víš, jaké je největší poučení z dějin? Že dějiny jsou takové, jak je interpretují vítězové. Právě tak to je. Kdo vyhraje, ten rozhoduje o dějinách. Jednáme ve svém vlastním zájmu. Samozřejmě že ano. Ukaž mi národ nebo člověka, který takový není. Hlavní je uvědomit si, jaké ty zájmy jsou.“

Marie-Laure mala prežiť krásne detstvo. V Paríži v 30. rokoch 20. storočia. Aj napriek tomu, že ako dieťa oslepne, vďaka starostlivému otcovi žije plnohodnotný život. Všetko sa zmení až s príchodom 2. svetovej vojny. Príchod Nemcov do Paríža a útek Márie s otcom zmenia životy mnohým. Útočisko nájdu v Saint-Malo, no otcove tajomstvo na nich stále vrhá tieň nebezpečenstva.

Wernerovi a jeho sestre naopak nebolo súdené prežiť detstvo, aké deťom náleží. Siroty v baníckej kolónií v Nemecku majú životy ťažké a osudy viac menej vopred dané. Ale Werner je zvedavý, fascinuje ho veda a šikovnosťou ukáže, že tomu osudu sa dokáže vyhnúť. Dostane sa na elitnú vojenskú akadémiu, využije svoje schopnosti a veľmi mladý sa dostane do armády na odhaľovania odbojov… až do Saint-Malo.

Čím si ma tak získala? Spočiatku ničím. Mohli za to moje prehnané očakávania, kedy som čakala dychberúci príbeh od prvej strany. Ale kniha mala spočiatku pomalší rozjazd, bolo treba zoznámiť sa s postavami, ich životom, ich osudom, prostredím, v ktorom žili. Takže chvíľku mi trvalo, než som si k nim našla vzťah a dokázala sa ponoriť do deja. Potom to však bolo presne také čítanie, aké som si predstavovala.

Úprimné, najmä čo sa týka života Marie-Laure, krásne, najmä kvôli obetavosti jej otca, kruté, pretože inak sa o vojne ani hovoriť nedá, nespravodlivé, pretože tak to niekedy chodí. Prekvapilo ma, že aj napriek rozsahu, strany ubiehali veľmi rýchlo. Kapitoly sú krátke, občas sa striedajú časové obdobia a tým sa zvyšuje napätie. Príbeh ale plynie plynulým tempom.

Autor dokázal prostredie Saint-Malo i baníckej kolónie opísať veľmi verne. Vedela som si živo predstaviť jednotlivé uličky i postavy. Veľmi ma zaujal koniec, ale nechcem nič prezrádzať, takže najlepšie bude, keď si knihu prečítate.

Jsou světla, která nevidíme bezpochyby za pozornosť stojí a zaslúži si každé jedno ocenenie. Nie je to iba ďalší príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. Je to pozoruhodný príbeh o ľudských osudoch v neľahkej dobe. O tom, že nie všetci sú zlí a dobro existuje aj počas vojny. Stále, je to len o ľuďoch.

5/5