Svět knihy v nedeľu

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtok, Svět knihy v piatok a Svět knihy v sobotu.

Kde som nemohla chýbať…

11.00–11.50 Blogeři doporučují severskou literaturu
12.00–12.25 Eat&Read Nordic
13.00–13.25 Minikurz islandštiny

A takto bolo…

Dnes sa mi vôbec nechcelo vstávať. Jednak som po tých troch dňoch unavená, ale hlavne to znamenalo, že sa zobúdzam do posledného veľtržného dňa. No a kto by sa chcel lúčiť s tak krásnou akciou. Hoci aj v nedeľu sa toho dialo veľa, ja som mala namierené len do literárnej kaviarne a do stánku #ReadNordic.

V literárnej kaviarni som sa spolu s ďalšími dvoma blogermi (Schefikův Blog a BookVy) pobavila o tom, aké severské knihy nás bavia, prečo ich vlastne čítame, čím je pre nás tá oblasť jedinečná a mnohom ďalšom. Otázky nám kládla Ema (emamele.cz) i ľudia z publika. Bola tam fajn atmosféra, tak dúfam, že sme dali dobré tipy na to, čo čítať a najmä prečo čítať práve Severanov. Na konci mi bolo dokonca trošku ľúto, že už to končí. O dobrých knihách sa dá rozprávať dlho.

Po besede s krásnym názvom Blogeři doporučují severskou literaturu začínal v strednej hale Eat&Read Nordic. Opäť sa jedli severské špeciality a čítali sa severské knihy. Počúvali sme tak ukážky z kníh Hlad od Knuta Hamsuna, Autobus sebevrahů od Arto Paasilinna, Křesťanství pod ledovcem od Halldóra Laxnessa, Babetina hostina od Karen Blixen a Fanny a Alexandr od Ingmara Bermana. A popritom sme jedli nórske lososové kanapky, fínske žitné chipsy (tie si musím na blížiacej sa dovolenke do Fínska kúpiť), islandskú sušenú ryba, dánske maslové sušienky a švédsku mandľovú tortu daim. No komu bolo lepšie?

Záverečným programom pre mňa bol minikurz islandčiny. Islandčina znie tak starodávne. Lektor zo škandinávskej jazykovej škole porozprával zaujímavosti o jazyku i zvláštnostiach výslovnosti. Prekvapilo ma, že na Islande nemajú takmer žiadne dialekty a že aj napriek svojej odľahlosti predbehli v určitých kultúrnych a literárnych ohľadoch aj strednú Európu.

Na svoj jazyk musia byť veľmi hrdý, keď ani cudzie slová neprijímajú tak ako my, ale dávajú im vlastné názvy. Takže islandský výraz pre živý obraz je vlastne film, plazivý drak predstavuje tank a jantárová sila je elektrina.

A to bolo z nedele všetko. Dnes tam so mnou strávil čas aj manžel, tak som mu poukazovala najkrajšie stánky (#ReadNordic, Host a Argo), nadšene mu hovorila, kde mi kto podpísal akú knihu a kde sa konali besedy. Všetky tri akcie, beseda, Eat&Read aj minikurz ho bavili, ale nechápal, čo som tam robila predchádzajúce tri dni a ako som tam dokázala vydržať osem-deväť hodín. No našťastie to toleruje, aj keď na jeho tvári som videla ako je rád, že už to končí. Koniec koncov, každé ráno mu manželka odišla preč a večer sa vrátila podozrivo vysmiata a s hromadou nových kníh. V piatok mi dokonca prišiel jednu tašku podpísaných kníh zobrať už po obede, toľko som ich mala veľa.

Prahu som opúšťala s 33 knihami. Dvadsaťšesť z nich bolo podpísaných. To prekvapilo aj mňa samotnú, také číslo som nečakala. Predsa len, dvadsaťšesť autogramiád za štyri dni? Wow. Mnohé knižky som si doniesla kvôli autogramu z domu, ale sedemnásť kníh je úplne nových, zakúpených na veľtrhu. Celkom by sa mi teraz hodili tri mesiace prázdnin. Na čítanie.

. . .

Tohtoročný Svět knihy bol mimoriadny. Vybrať za hosťa viac krajín sa ukázalo ako skvelý nápad, veľtrh bol tak doslova nabitý výnimočnými hosťami. Program bol neskutočný, besedy zaujímavé, autogramiády lákavé. Stánok #ReadNordic len tak niečo neprekoná, nebolo to iba miesto prezentácie severskej literatúry, ale aj miestom zaujímavých akcií a stretnutí. A najlepšie miesto na odpočinok!

Chválim i sprievodné akcie spojené s jedlom a perfektné boli aj minikurzy severských jazykov. Neskutočne si cením možnosti byť súčasťou festivalu prostredníctvom besedy, kde som mohla povedať pár slov o severskej literatúre.

Viem, že už nikdy sa nepozriem na festival po celé štyri dni. Určite navštívim budúce ročníky, ale nemyslím si, že hosť a program budú pre mňa natoľko zaujímavé, aby som tam zašla na viac ako jeden deň. Inak, ak chcete ísť na festival iba nakupovať, odporúčam buď po piatej večer, kedy je tam najmenej ľudí, alebo najlepšie nedeľu, kedy je tam tiež menej ľudí, no naviac mali niektoré stánky ešte o niečo väčšiu zľavu ako predchádzajúce dni.

Tohtoročný veľtrh mi ukázal, aká je severská literatúra, ale i kinematografia, bohatá a aké obrovské medzery v nej ešte mám. Je veľmi pravdepodobné, že najbližších pár mesiacov nebudem čítať prakticky nič iné. A to nie iba kvôli množstvu severských kníh, ktoré mi pribudli do knižnice.

Že bol celý veľtrh dokonalý som viac menej vyjadrila aj v predchádzajúcich článkoch (štvrtok, piatok, sobota). Ale i tu musím vyjadriť obdiv a vďaku všetkým organizátorom, účastníkom a najmä Škandinávskemu domu, ktorý odviedol obrovský kus práce nie len na veľtrhu, ale aj celých osem mesiacov predtým s kampaňou #ReadNordic.

A teraz ak môžem poprosiť, žiadalo by sa založiť kaviareň v podobnom duchu, ako stánok #ReadNordic. Miesto, kde si budeme chodiť čítať škandinávsku literatúru, kde sa budú servírovať severské špeciality, ktoré budú navštevovať hostia zo severnej Európy a hovoriť o svojej kultúre. Miesto, ktoré bude príjemné, funkčné, krásne a ekologické, ako bol stánok #ReadNordic. Kde bude vládnuť pravá severská atmosféra. Bola by totiž škoda, ak by myšlienka veľtrhom skončila.

Takže #ReadNordic aj naďalej.

. . .

A keďže som sa zabudla pochváliť s podpismi zo soboty, takže nech sa páči. O polovicu menej ako v piatok, ale radosť mi robia rovnako veľkú.

A nechýbajú ani suveníry. Mám skvelé pexeso s motívom z diel Hansa Christiana Andersena, záložky, boží placky Škandinávskeho domu a z otvorenia #ReadNordic stánku červenú stuhu, ktorú prestrihávali.