Šťastné detstvo v dospelosti

Autor: Ben Furman
Názov: Nikdy není pozdě na šťastné dětství
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Portál
Počet strán: 120
Orig. názov: Ei koskaan liian myöhäistä saada onnellinen lapsuus
Preklad: Johana Sandqvist

. . .

Nosenie, láskyplný vzťah, kontakt, rešpekt, príjemné prostredie… O dôležitosti láskavých podnetov v detstve, obzvlášť prvé roky a obzvlášť od matky, sa napísalo veľa kníh i článkov, spravilo sa veľa štúdií. Mňa samu to zaujíma, keďže mám ročné dieťa a chcem z neho vychovať šťastného a múdreho človeka. Nie je to jednoduché a je mi jasné, že žiadna kniha nedá presný návod, pretože každý sme jedinečný a máme iné podmienky. No popritom všetkom pozitívnom príklade sa i vo mne sem-tam usadila obecná predstava, že kto nemá šťastné detstvo, nevyrastie v úspešného človeka.

Ľudia, o ktorých sa vie, že boli v detstve zneužívaní alebo týraní, nemali ľahký štart do života alebo sa museli vyrovnať so stratou, si do dospelosti nesú stigmu, že ich život nebude šťastný, nezískajú úspech a pravdepodobne budú podobné správanie kopírovať. A veľmi často to tak naozaj je.

Ale ejhľa, ono to tak nemusí byť vždy. Tým nechcem povedať a ani Ben Furman, fínsky psychoterapeut a autor knihy Nikdy není pozdě na šťastné dětství, netvrdí, že láskyplné detstvo nie je dôležité. Je, a veľmi! Lenže kto to šťastie nemal, nemusí trpieť aj v dospelosti.

Pokud zažijeme nějakou šokující událost, zapíše se nám do paměti jako vzpomínka, která na nás může mít buď pozitívni, nebo negatívní vliv. Jestliže se k zážitku váže v první řadě pocit studu, viny nebo vzteku, může nám být vzpomínka břemenem. Pokud naopak vzbudí v první řadě hrdost, může se z ní stát zdroj síly.

Presne o tom knižka Nikdy není pozdě na šťastné dětství je. Ukazuje reálne príbehy ľudí, ktorí mali neľahké detstvo, no v dospelosti sú šťastní, zamestnaní a svojim deťom dopriavajú presne to, čo odporúča väčšina dobrých výchovných kníh.

Kniha neposkytuje návod, iba zhrňuje skúsenosti viac ako 300 ľudí, ktorí Benovi Furmanovi napísali na výzvu v časopisoch. Hoci je skúsenosť neprenosná, dá sa z nej veľa čerpať.

Co vám osobně pomohlo zvládnout obtížné dětské zážitky?
Co jste se naučili ze svého těžkého dětství?
Jak jste později v životě získali zážitky, které vám v dětsví chyběly?

Ben Furman knihu rozdelil do siedmych kapitol a zameriava sa na to, čo ľuďom pomohlo spracovať nepekné zážitky, čo ich držalo v detstve na nohách, ako sa z toho vymanili. Zdôrazňuje pochopenie a pozitívny prístup, pridáva aj štúdie z celého sveta. Nijako neospravedlňuje správanie dospelých, ktorí sa dopustili týrania na deťoch. No ukazuje, že aj napriek traume majú deti do života nádej na plnohodnotný život.

Pokud bychom jednou vyprávěli o těchto zážitcích vnoučatům, co bychom si přáli, aby si z vyprávění odnesli?

Minulosť nezmeníme, ale do veľkej miery môžeme ovplyvniť to, aká bude naša budúcnosť. Niekto to zvládne sám, niekto musí vyhľadať odbornú pomoc, niekomu pomôže vzdialená rodina alebo susedia. Je bez pochýb, že prvé roky života nás utvárajú. No nie sú definitívne a ten, kto dokáže nepríjemné spomienky pomenovať, pracovať na nich a nájsť v celej situácií niečo pozitívne, je na dobrej ceste.

Nikdy není pozdě na šťastné dětství je krátka kniha, viem si predstaviť aj väčší rozsah, viac príbehov, výskumov, štúdií, názorov. Ale to dôležité v nej a na konci autor pridáva tri strany odkazov na ďalšiu literatúru. Ak čítavate knihy o výchove, odporúčam zaradiť aj túto. Je vždy fajn vidieť aj tu druhú stranu a iný pohľad.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Portál.