Finnish National Gallery | Ateneum Art Museum
Umeniu ja nerozumiem, ale baví ma chodiť občas do múzeí a galérií. Diela rozlišujem na „páči sa mi“, „nepáči sa mi“ a „fakt nechápem o čo ide„. Adam má hodnotenie „páči sa mi“ a „už ma to nebaví, poďme preč”. Ale v tomto sme strávili vyše dvoch hodín, tak asi dobré, nie? Hlavne časť s Kalevalou a dielami od Akseli Gallen-Kallela bola super. (Kalevala je fínsky národný epos, ktorý zostavil Elias Lönnrot na základe ľudovej tvorby.)
Síce by som asi nepoznala ani diela naozaj známych umelcov, no mám vo zvyku si čítať popisky a tak viem, že tam majú aj van Gogha. Na Wiki je k nemu táto zaujímavosť: „V zbierkach sa nachádza aj približne 650 medzinárodných umeleckých diel. Jednou z nich je Street in Auvers-sur-Oise od Vincenta van Gogha (1890), ktorá sa po uložení do Atenea v roku 1903 stala prvou múzejnou zbierkou na svete, ktorá obsahovala obraz Vincenta van Gogha.„
No, pekné to tam je, aj budova, aj interiér, aj menu v bistre, teda tá karfiolová polievka bola naozaj luxusná, však i toľko stála. Aspoňže mal Adam vstup zadarmo.
A najbližšie keď pôjdem s Adamom za umením, tak už budem múdrejšia, lebo zrovna čítam knihu Nedělní party s Picassem. Jak nadchnout děti pro umění od teoretičky, kritičky súčasného umenia a vedúcej lektorského oddelenia v brnenskej Moravskej galérii Silvii Šeborovej. Proste od ženy, ktorá umeniu rozumie a ukáže vám, že sa nemusíte báť ísť do galérie ani so svojim dieťaťom. Ja sa teda nebojím ísť, ale rada by som sa s ním vedela v galérii porozprávať trochu viac múdrejšie.
O knižke nižšie pod fotkami.
Nedělní party s Picassem
Deti a umenie? Pre niekoho samozrejmosť, pre iného ťažko predstaviteľné. Ako som už spomínala v stories a inom príspevku… nemyslím si, že umeniu rozumiem, no rada do múzeí a galérií chodím. I s Adamom. Vždy je to dobre strávený čas. Samozrejme ho nebaví všetko, občas chce ísť preč, lenže to mení každým dielom.
Takže so základom, ako dostať Adama k umeniu problém nemám. Keď niečo navrhnem, zvedavosť ho tam zväčša ženie. Lenže čo ďalej? Popravde veľmi netuším ako sa s ním o obrazoch či sochách baviť. V tomto veku síce sám prináša dobré otázky a minimálne sa bavíme o výrazoch ľudí, prečo sú smutní či veselí. Ale čo potom? Ako to spraviť zábavne a zároveň poučne? Dá sa v galérii hrať? Ako sa o dielach/umelcoch/dobe dozvedieť to pre nás dôležité a pre dieťa lákavé? Dá sa o umení baviť aj keď ja sama nemám vyštudovaný tento obor? Ako sa môžem pritom vzdelávať i ja?
No a presne o tom je knižka Nedělní party s Picassem. Tá teda poradí aj s tým, ako nalákať do múzea umenia či galérie dieťa, ktoré tam predtým nikdy nebolo alebo by si ho samé nevybralo. Rodičom potom poskytne “ťahák”, ako tam s dieťaťom lákavo tráviť čas, aké otázky klásť, ako pracovať s informáciami. Skrátka, ako sa o umení niečo dozvedieť a obohatiť tak náš i detský život. Aj na hry dôjde a rôzne ďalšie tipy, kde všade umenie hľadať. Aj aké filmy a knihy sú ideálne pre rôzne vekové kategórie.
A naše návštevy za umením, na ktoré máme (teraz a nielen) v Helsinkách toľko možností a času, začínajú byť bohatšie a zábavnejšie. Nedělní party s Picassem je výborný praktický sprievodca pre každého umením nedotknutého rodiča, ktorý ale cíti, že to rodine môže dať veľa. Pre rodiča, ktorý sa doteraz bál zobrať dieťa do galérie a pritom ho tak láka. Pre každého, kto váha, či to vôbec má zmysel alebo ktorý nevie, ako a kde začať. Odporúčam! Malá kniha, no vo výsledku vás môže veľmi obohatiť.
„A teď ruku na srdce. Nemáte náhodou ve svém okolí nějaké muzeum, do kterého vás nikdy v životě nenapadlo vkročit, protože vám připadá příliš obyčejné? Nestojí poblíž vašeho domu nějaká socha, kolem které chodíte, ale prostě ji ignorujete? Tři, dva, jedna, teď. Teď je ten správný čas se tam jít podívat.“
No Comments