O knihách poviedky a novely

Rozprávky, ktoré nenadchnú, neurazia a ani nerozosmejú

9.3.2019

Myšlienka prerozprávať klasické rozprávky do formy, ktorá nikoho neurazí, neobsahuje násilie, neodsudzuje, no skrátka kde bude všetko vyzerať tak, ako by to vyzeralo v ideálnom svete, kde sa majú všetci radi, znela na prvý pohľad dobre. Na prvý pohľad!

Je jasné, že takého rozprávky by boli iba pre pobavenie dospelých. Boli, ak by sa podarili. Jediná výhoda knižky Politicky korektní pohádky na dobrou noc je, že má iba 80 strán. A aj to som sa nakoniec musela do čítania premáhať. Je to krásna ukážka toho, že čo je veľa, to je veľa.

Absolútne netuším, prečo sa autorova prvotina preložila do viac ako dvadsiatich jazykov a iba v USA sa predalo viac ako 2,5 milióna výtlačkov. Prečo? Kde sa skrýva to tajomstvo úspechu? Čo mi uniklo?

James Finn Garner ženie do extrému absolútne všetko. Do korektnej podoby prevádza aj to, čo by nemusel, vytvára si vlastné rozuzlenia a vymýšľa svoje závery. Z pôvodných rozprávok ostal iba motív, texty sú plné nových moderných slov, označení a o tom, že sú korektné, by sa tiež dalo polemizovať (napríklad keď si autor uťahuje z country hudby).

Neviem presne, o čo autorovi išlo. O humor? Tak ten sa nepodaril. O väčšiu rovnocennosť a menej kruté konce? Ani to nevyšlo. A v konečnom dôsledku kniha vyznieva tak, že si robí srandu zo všetkej odlišnosti. Ak chcel autor ukázať, že medzi nami žijú „iní“ ľudia, tak minimálne na mňa to nefungovalo. Po celý čas som sa nezbavila dojmu, že sa vysmieva odlišnosti, emancipácii, rovnocennosti, gay a LGBT komunite a ďalším. Vlastne všetkému. Lebo každý sme nejaký.

Vlastne asi tušími zámer autora. Chcel poukázať, že občas sa to s tou korektnosťou v spoločnosti preháňa? Že niektoré veci príliš riešime a na odlišnosti prehnane ukazujeme? Možno mu vadilo, že je niektoré menšiny čoraz viac počuť. Z môjho pohľadu to ale prestrelil. I keď celkom by ma zaujímalo, ako by príbehy napísal dnes. Prvýkrát v originály totiž Politically Correct Bedtime Stories vyšli pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Rozprávky, ako ich poznáme z detstva, majú svoj význam. Deti ich potrebujú, vznikali desiatky rokov, predávali sa z generácie na generáciu. Deti sa s nimi vedia stotožniť, psychológovia v nich dokážu nájsť mnohé významy, spisovateľov inšpirujú k ďalšej tvorbe. Určite nie je zlé, ak si niekto vezme motív a rozprávku prerozpráva, prevedie ju dospelému čitateľovi alebo sa posnaží ju prepísať do modernej doby a jazyka. Ale nová verzia by mala mať hlavu i pätu. Ak má pobaviť, humor by autorovi mal byť blízky.

V tomto prípade sa to veľmi nepodarilo. Vlastne vôbec. Nedokážem vybrať jedinú rozprávku, ktorá ma oslovila. Je to jedna z tých kníh, kde mi je trochu i ľúto času, ktorý som jej venovala. A ak sa ku mne nedajbože dostane ďalšia autorova kniha, s radosťou ju neotvorím.

Neviem si vôbec predstaviť, koho by mohla zaujať, ale počet predaných kusov, množstvo prekladov a pomerne vysoké hodnotenia mi naznačujú, že nejakých fanúšikov knižka má. A nebude ich málo. Len mne to akosi vôbec nesadlo.

. . .

Knihu Politicky korektní pohádky na dobrou noc (orig. Politically Correct Bedtime Stories) napísal James Finn Garner a preložil kolektív viacero prekladateľov. V roku 2019 vydalo nakladateľstvo CPress. 80 strán.

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.