CZ a SK O knihách

Rozprávanie starého nosiča

26.6.2015

Tatry

Autor: Peter Petras
Názov: Na chodníku chodník
Rok vydania: 2013
Počet strán: 128

. . .

Po krátkej desaťdňovej pauze, spôsobenej vlastnou svadbou a následne svadobnou cestou, som späť. Za ten čas som nemala v pláne nič prečítať, na dovolenku som si nebrala žiadnu knihu. Išli sme na krátko do Tatier, pretože obaja tieto hory milujeme a naviac, na tak krátku dobu sa nám žiadne zahraničie riešiť nechcelo. Takže som nemala v pláne ešte pár dní ani žiaden článok pridať.

Na chodniku chodnikLenže! Išli sme si tak nenáročnú túru zo Skalnatého plesa na Hrebienok. Vysoké Tatry majú niekoľko úžasných a absolútne fantastických vecí. Vzduch, príroda, výhľad… a čaj na horských chatách. Nemyslím tatranský, ale ten bylinkový. Kvôli nemu a kapustnici, zastavujeme na každej chate po ceste.

Tak sa nám do cesty, vo výške 1 301 m n. m., dostala Rainerka. Alebo Rainerova útulňa ak chcete. Bola vybudovaná už v roku 1863, ale na nejaký čas ju neskôr zatvorili. V roku 1997 sa odhodlal horolezca a nosič Peter Petras chatu obnoviť a sprístupniť, čo sa mu pomerne rýchlo podarilo. A dnes je nie len chatárom, ale i autorom poviedkovej knižky Na chodníku chodník, v ktorej vám povie o svojom živote nosiča.

V Tatrách som objavila neskutočne milú a krásnu knižku. Tak krásnu, že i môj teraz už manžel ju prečítal. A to je úspech na niekoho, komu za rok kúpite tri knihy a i na tie sa mu iba sadá prach.

Na chodníku chodník nie je autobiografia, román, cestopis ani poviedky. A vlastne tak trochu i je. Od každého niečo. Ono je to hlavne rozprávanie. Je to, ako keby si zájdete na tú chatu a počúvate pána Petrasa rozprávať o svojom živote. O Tatrách. O živote horských nosičov.

Kniha má sem tam nejakú chybičku, pristala by jej krajšia úprava, možno i lepší formát. Ale tieto nedostatky bohato nahradia fotografie ale najmä úprimné príbehy starého nosiča. Dozviete sa nie len to, ako sa vôbec k tejto práci dostal, ale i ako to v Tatrách žilo kedysi, ako bolo na vojne, spoznáte niektoré chatárske legendy, vypočujete si príbehy veselé i tragické. A že je to čítanie nesmierne pútavé, to snáď ani netreba pripomínať.

Doslova vás prekvapia niektoré rekordy, ktoré nosiči dokázali. Viete si predstaviť vyniesť na svojom chrbte viac ako stokilový náklad na jednu z vysokohorských chát? Viete si predstaviť, že by ste z Hrebienka na Zbojnícku chatu prešli za hodinu dvadsať a niesli pri tom 60 kg? Alebo len na Zamkovského chatu za 39 minút, no s rovnou stovkou na bedrách.

Pred Tatrami mám obrovskú úctu a rešpekt, ale po prečítaní tejto knihy budem s obdivom hľadieť aj na mužov, ktorý si vyložia desiatky kilogramov a nesú ich, aby chaty splnili nároky turistov.

Nosenie je veľmi príťažlivá a jedinečná tradícia a turistická atrakcia. Nikde v horách Európy sa nevynáša, iba v Tatrách. Najväčším prínosom je však šetrenie a ochrana životného prostredia. Nemusia sa stavať cesty, lanovky, nemusia lietať vrtulníky, ktoré znečisťujú prostredie exhalátmi, obťažujú zver i ľudí hlukom. Keď teda stretnete na chodníku horského nosiča, urobte mu miesto, aby mohol prejsť. Pýtajte sa ho až keď bude odpočívať na štande. Nehnevajte sa, keď vám neodpovie, alebo odpovie len úsečne, stručne. Niekedy mu naozaj nie je do reči.

Nemôžem knihu hodnotiť nijak kriticky, sám autor na úvod priznáva, že sa nesnažil o literárny klenot. On iba chcel dať do písomnej podoby svoje spomienky. Aby sme si ich mohli prečítať aj my, čo sa do Tatier vyberieme iba občas. A za to mu patrí obrovská vďaka.

Neviem, či knihu zoženiete aj niekde inde, ale myslím, že stojí za to si pre ňu dôjsť po vlastných. Aspoň od Hrebienka, tiež využívame lanovky kde sa dá. Stojí iba 8 €, dostanete ju s autogramom i razítkom chaty a kúpite ju priamo od autora. Je veľmi pravdepodobné, že ju začnete čítať ešte večer, keď sa vrátite na hotel. A hoci je krátka, vlastne by ste ju prečítali počas jazdy TEŽ zo Štrbského plesa do Popradu, tie príbehy budú vo vás rezonovať ešte dlho potom, čo sa vám stratia vrcholky Tatier z dohľadu.

5/5

Mohlo by sa Vám páčiť

4 komentáre

  • Odpovedať pravaknihomolka 27.6.2015 na 08:38

    Ten zvrat „prestávka spôsobená vlastnou svadbou“ sa mi veľmi páčil. 🙂 Gratulujem! Tatry ako miesto pre svadobnú cestu sú úplne skvelé. Aj my ich milujeme, je to krásne a tajomné miesto, hlavne, keď si trochu mimo tých hlavných turistických trás. A aj ja zbožňujem ten bylinkový tatranský čaj. Fascinuje ma, že je všade trochu iný. Najlepší som pila voľakedy dávno na Téryho chate a odvtedy už taký dobrý nemôžem nájsť 😀 Kniha vyzerá úžasné! Nosičov som vždy obdivovala, ako dokázali rýchlo prefrčať okolo nás, poflakujúcich sa turistov, takže by som si rada prečítala niečo z ich života. Toto je jednoducho vynikajúci dôvod naviac, prečo vyraziť do Tatier – kúpiť si knižku 😀 Možno by si ju prečítal aj môj manžel, ktorý je presne rovnaký čitateľ ako ten tvoj. 😀 Ozaj, ak by ťa zaujímalo niečo o tatranských povestiach, nečítala si knihu Čarovný zeměklíč? Asi by sa dala nájsť v knižnici, je to už staršia kniha (aj keď je mladšia ako ja :-D). Tie zvláštne smutné a krásne povesti ma doteraz fascinujú a asi ich dokážem oceniť viac, ako keď som bola malá.
    Skvelý článok, mám teraz neodolateľnú chuť zbaliť si batoh a vyraziť do Tatier… 🙂

    • Odpovedať Orvokki 27.6.2015 na 23:01

      Ďakujem. Utieklo to strašne rýchlo, najprv sa neviem dočkať toho dňa, a teraz už som takmer desať dní vydatá žena. Ani sa nenazdám a budeme mať bavlnenú svadbu 😀
      My máme vybrané tri destinácie. Tatry, Fínsko a juh Francúzska. Ale tri týždne dovolenky po sebe je veľa (a v práci by to neschválili), tak to budeme mať rozdelené v priebehu niekoľkých mesiacov. Snáď to teda všetko vyjde podľa plánu. Tatry sú najjednoduchšie, preto sme tam išli priamo zo svadby. Len počasie nám veľmi neprialo a tak sme robili iba krátke a jednoduché túry. Ale vďaka tomu sme narazili na tú chatu a knižku 🙂
      Máš pravdu, že každý čaj tam chutí inak, my sme si to všimli už pri minulej návšteve. Preto chodíme na každý chatu. Musíme ochutnať všetky.
      Čarovný zeměklíč som nečítala, ale určite si ju zoženiem, manžel prejavil záujem aj o ďalšiu tatranskú literatúru, takže to musím využiť. A nejako ho to čítanie chytilo, práve číta Marťana. Manželstvo mu očividne prospieva 😀
      Nás Tatry opäť nadchli a chceme sa tam tiež vrátiť, ideálne ešte tento rok. Hlavne chcem pánovi Petrasovi poďakovať za knižku.

  • Odpovedať Vysoké Tatry | Orvokki's blog 17.7.2015 na 09:48

    […] A tiež som si tam kúpila knihu. Na Rainerke. A mali by ste si ju kúpiť aj vy, aká je skvelá som už písala tu. […]

  • Odpovedať Môj rekordný Cinematik | Orvokki's blog 21.9.2016 na 09:48

    […] každého milovníka Tatier. Ak vás toto povolanie zaujíma či fascinuje, odporúčam aj knihu Na chodníku chodník. Rozprávanie Petra Petrasa, jedného z najstarších nosičov a chatár Rainerovej útulne si […]

  • Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.