Rozprávanie starého nosiča

Autor: Peter Petras
Názov: Na chodníku chodník
Rok vydania: 2013
Počet strán: 128

. . .

Po krátkej desaťdňovej pauze, spôsobenej vlastnou svadbou a následne svadobnou cestou, som späť. Za ten čas som nemala v pláne nič prečítať, na dovolenku som si nebrala žiadnu knihu. Išli sme na krátko do Tatier, pretože obaja tieto hory milujeme a naviac, na tak krátku dobu sa nám žiadne zahraničie riešiť nechcelo. Takže som nemala v pláne ešte pár dní ani žiaden článok pridať.

Lenže! Išli sme si tak nenáročnú túru zo Skalnatého plesa na Hrebienok. Vysoké Tatry majú niekoľko úžasných a absolútne fantastických vecí. Vzduch, príroda, výhľad… a čaj na horských chatách. Nemyslím tatranský, ale ten bylinkový. Kvôli nemu a kapustnici, zastavujeme na každej chate po ceste.

Tak sa nám do cesty, vo výške 1 301 m n. m., dostala Rainerka. Alebo Rainerova útulňa ak chcete. Bola vybudovaná už v roku 1863, ale na nejaký čas ju neskôr zatvorili. V roku 1997 sa odhodlal horolezca a nosič Peter Petras chatu obnoviť a sprístupniť, čo sa mu pomerne rýchlo podarilo. A dnes je nie len chatárom, ale i autorom poviedkovej knižky Na chodníku chodník, v ktorej vám povie o svojom živote nosiča.

V Tatrách som objavila neskutočne milú a krásnu knižku. Tak krásnu, že i môj teraz už manžel ju prečítal. A to je úspech na niekoho, komu za rok kúpite tri knihy a i na tie sa mu iba sadá prach.

Na chodníku chodník nie je autobiografia, román, cestopis ani poviedky. A vlastne tak trochu i je. Od každého niečo. Ono je to hlavne rozprávanie. Je to, ako keby si zájdete na tú chatu a počúvate pána Petrasa rozprávať o svojom živote. O Tatrách. O živote horských nosičov.

Kniha má sem tam nejakú chybičku, pristala by jej krajšia úprava, možno i lepší formát. Ale tieto nedostatky bohato nahradia fotografie ale najmä úprimné príbehy starého nosiča. Dozviete sa nie len to, ako sa vôbec k tejto práci dostal, ale i ako to v Tatrách žilo kedysi, ako bolo na vojne, spoznáte niektoré chatárske legendy, vypočujete si príbehy veselé i tragické. A že je to čítanie nesmierne pútavé, to snáď ani netreba pripomínať.

Doslova vás prekvapia niektoré rekordy, ktoré nosiči dokázali. Viete si predstaviť vyniesť na svojom chrbte viac ako stokilový náklad na jednu z vysokohorských chát? Viete si predstaviť, že by ste z Hrebienka na Zbojnícku chatu prešli za hodinu dvadsať a niesli pri tom 60 kg? Alebo len na Zamkovského chatu za 39 minút, no s rovnou stovkou na bedrách.

Pred Tatrami mám obrovskú úctu a rešpekt, ale po prečítaní tejto knihy budem s obdivom hľadieť aj na mužov, ktorý si vyložia desiatky kilogramov a nesú ich, aby chaty splnili nároky turistov.

Nosenie je veľmi príťažlivá a jedinečná tradícia a turistická atrakcia. Nikde v horách Európy sa nevynáša, iba v Tatrách. Najväčším prínosom je však šetrenie a ochrana životného prostredia. Nemusia sa stavať cesty, lanovky, nemusia lietať vrtulníky, ktoré znečisťujú prostredie exhalátmi, obťažujú zver i ľudí hlukom. Keď teda stretnete na chodníku horského nosiča, urobte mu miesto, aby mohol prejsť. Pýtajte sa ho až keď bude odpočívať na štande. Nehnevajte sa, keď vám neodpovie, alebo odpovie len úsečne, stručne. Niekedy mu naozaj nie je do reči.

Nemôžem knihu hodnotiť nijak kriticky, sám autor na úvod priznáva, že sa nesnažil o literárny klenot. On iba chcel dať do písomnej podoby svoje spomienky. Aby sme si ich mohli prečítať aj my, čo sa do Tatier vyberieme iba občas. A za to mu patrí obrovská vďaka.

Neviem, či knihu zoženiete aj niekde inde, ale myslím, že stojí za to si pre ňu dôjsť po vlastných. Aspoň od Hrebienka, tiež využívame lanovky kde sa dá. Stojí iba 8 €, dostanete ju s autogramom i razítkom chaty a kúpite ju priamo od autora. Je veľmi pravdepodobné, že ju začnete čítať ešte večer, keď sa vrátite na hotel. A hoci je krátka, vlastne by ste ju prečítali počas jazdy TEŽ zo Štrbského plesa do Popradu, tie príbehy budú vo vás rezonovať ešte dlho potom, čo sa vám stratia vrcholky Tatier z dohľadu.

5/5