Prvé dovolenkové čítanie

Dovolenka a vianočné voľno. Niekedy dokážem prečítať i dve-tri knihy za víkend, tak skvelé dni to sú. A síce čítam viacej, len málokedy sa mi chce o knihách napísať samostatný článok. Pritom mnohé z nich stoja za odporúčanie alebo sa na dovolenku vyslovene hodia.

Tak som sa rozhodla pre minirecenzie na knihy, ktoré prečítam na cestách. Prvá várka je z roadtripu vo Fínsku a Nórsku, na ktorom stále som (články nájdete pod tagom Nordkap trip), takže je možné, že príde aj druhá časť. Pár kníh mám ešte vyhliadnutých a stále nám ostáva viac ako týždeň a tri a pol tisíc kilometrov, než sa vrátime do Brna. Mám rozčítaný feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují a zatiaľ ma veľmi baví.

Keďže leto je ešte len na začiatku a mňa pár ďalších dovoleniek čaká, budú nasledovať podobné tipy na čítanie. Koncom júla by tak mohol pribudnúť článok o knihách, ktoré prečítam v Španielsku, august vidím iba na víkendové výlety, no i tam sa sem-tam niečo postíha, v septembri budem čítať v Škótsku a neskôr na filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch, a v novembri budem rozmýšľať, čo si vziať na Filipíny. Len samotný let trvá pol dňa a určite ho celý neprespím.

Ale teraz už prvých päť prečítaných kníh.

Tove Jansson – Blíži sa kométa

Chcela som ju prečítať tematicky vo Fínsku, no kniha o Mumínkoch je tak krásna a krátka, že bola prečítaná ešte pred Varšavou. Trošku ľutujem, že som si nezobrala na cestu aj ďalšie, toto je presne ten tip knihy, ktorý si žiada dovolenku.

Na mumínkovské údolie sa blíži kométa a nikto nevie, čo sa deje. Mumintroll so Sniffom sa vydajú na výpravu k observatóriu, kde by sa mali dozvedieť, či nastane zrážka a čo sa vlastne bude diať.

Mumínci majú radi lievance, čaj, objavovanie, oddychovanie i cestovanie. Niekedy mám chuť si poznačiť celé zaujímavé strany. V knihách je mnoho milých viet, pravdivých postrehov a vtipných situácií. Ak ste ešte nič o Mumínkoch nečítali, toto leto je skvelá príležitosť začať. Nejde si ich nezamilovať.

Pentti Saarikoski – Dopis pro mou ženu

Wow. Toto bolo surové, drsné, sexuálne, vulgárne, kontroverzné… a ďalšie synonymá. Vlastne som to podľa anotácie i čakala, ale aj tak ma kniha prekvapila. Napísať podobný text manželke vyžaduje asi dosť silné sebavedomie. V podstate iba opisuje to, ako pil, kde pil, koho miloval, koho nemiloval, ako si užíval sex, ako by si chcel užívať sex, aký je sám, ako sa cíti osamelý. Bez cenzúry. Pentti Saarikoski musel byť zaujímavá postava fínskej literatúry.

Kniha nebude pre každého a viem si predstaviť, že väčšinu ľudí skôr pobúri, ale ak máte odvahu, dajte jej šancu. Ideálne čítanie v Dubline.

Jostein Gaarder – Anna

Joj, tak toto nebola úplne najlepšia voľba. Trošku ma fascinuje, že v Nórsku, kde je úžasná príroda, recyklujú, žijú viac ekologicky ako my, každú chvíľu vidím na ceste Teslu S (World Green Car of the Year 2013), no skrátka majú k prírode oveľa bližšie ako my, tak vznikla podobná kniha. Globálne otepľovanie je samozrejme globálny problém a netýka sa iba jednej krajiny, ale knihu s podobným naliehavým textom a vyznením by som čakala skôr z krajiny, kde sa moc ekologicky nežije.

Príbeh je síce potrebný a je skvelé, že mieri na mládež, z môjho pohľadu bol ale príliš nezaujímavo napísaný. Ako teenagera by ma asi nepresvedčil. Nevedela som sa začítať, nebavilo ma to a každou ďalšou stranou mi to prišlo prehnanejšie. Opäť nechýba akási magičnosť v podobe preskakovania do budúcnosti v sne, čo máme na Gaarderových knihách tak rady, lenže tu to akosi nefungovalo.

Markéta Hejkalová – Rudé paprsky severního slunce

Je v tom kúsok ženskej romantiky, detektívky, politického thrilleru i cestovania. Prelína sa v ňom ženský svet, hľadanie lásky, nevera. Pomerne neznámu knihu českej autorky a výbornej prekladateľky z fínčiny som vyhrala pred polrokom na knižnom veľtrhu v Havlíčkovom Brode. Hoci sa dej odohráva v Južnej Kórei, akosi mi sedelo, že ju zoberiem na výlet do Fínska. Dobre som spravila.

Nemala som žiadne očakávania o to viac ma kniha prekvapila. Dej bol zaujímavý a časom i napínavý. Spočiatku som knihu odkladala častejšie, ale postupne, ako sa dej rozbehol, zamotal a vyvinul, som chcela čo najskôr vedieť, ako skončí. Nie je to kniha, ku ktorej by som mala potrebu sa vrátiť, sú české spisovateľky, ktoré ma bavia viac, ale príbeh ma zaujal dosť na to, aby som sa popozerala aj po ďalšej autorky knihe a odporúčala vám ju k moru.

Ladislav Zibura – 40 dní pěšky do Jeruzaléma

Pešia púť do neznámej krajiny? Bez mapy? Len tak sám, bez rezervovaného hotela, s minimom jedla a iba základným množstvom vody? V horúčavách a naprieč nehostinnou krajinou alebo rušnou diaľnicou? Ladislav Zibura to zvládol za 40 dní, napísal o tom a naviac sa pri čítaní skvelo pobavíte. Neverím, že vás to aspoň na krátky peší výlet nenaláka.

Celý článok o tejto knihe si môžete prečítať tu.