Prvá polovica apríla bola ešte s intenzívnym čítaním, ale potom sme konečne začali náš cieľ a plán, čakali nás posledné intenzívne dni s dokončením a prepisom našej dodávky a my sme na konci mesiaca vyrazili sme Španielsko. Prečítala som jedenásť kníh, ale mnohé z nich boli celkom krátke a zabrali mi iba deň-dva.
Lehce neuvěřitelné příhody z hor. Takéto reálne cestopisné vtipné zážitkové knihy ja rada. Dvojku eknihu som čítala pred mesiacom, teraz som si z knižnice požičala papieorvú trojku, sú tam totiž fotky a tie sú na papieri krajšie. O mesiac-dva si dám i prvotinu. Je to krátke, vtipné, trefné, občas až neuveriteľné a čítanie vzbudzuje chuť vyraziť na hory. Tu dominuje cesta po Great Divide Trail v Kanade a spomienky na najlepší cestovateľský zážitok jednotlivých účastníkov. Za mňa super.
Za oknem: 19 spisovatelů proti covid-19. Ako to už pri takýchto zbierkach poviedok býva, niektoré lepšie, niektoré slabšie. Skrátka, ako vám ktorý spisovateľ sadne. Téma sa točí okolo pandémie, nie nutne covid-19. Myšlienka fajn, zámer skvelý, celkový dojem lepší priemer. Ale čakala som viac.
Po povrchu od Tomáše Třeštíka. Spočiatku zvedavosť a nakoniec veľké prekvapenie. Ak vás Tomáš Třeštík nezaujíma alebo ho vôbec nepoznáte, kniha vám veľa nepovie, aj tak by ste si akurát hovorili, načo o tom píše a kto sú preboha tí ľudia o ktorích píše v knihe o sebe. Hneď v úvode zistíte, na čom ste, priznáva, že “napsal svým způsobem zpověď nafoukanýho internetovýho fracka. Paměti někoho, kdo toho v životě nijak extra moc nedokázal a zajímavej je hlavně proto, že dává svůj život na sociální sítě, narodil se šikovnejm rodičům, má šikovnou ségru a vzal si šikovnou manželku, má dvě hezký děti a fotí známý lidi. Paměti někoho, kdo má doma dvě stě párů tenisek, dvacet nerozbalenejch krabic lega a dluh na sociálu.” Zvolil dobrú formu, krátky status a potom príbeh o niekom z jeho života. A skrz druhých odkrýva niečo zo seba. Sú to útržky zo života, krátke tak akurát aby zaujali a nenudili. Na to že prehlasuje, že si veľa nepamätá, tak si pamätá až dosť. Respektíve má historiek viac ako dosť. Bavilo veľmi, najmä každou ďalšou kapitolou. Úprimné, skutočné, chytľavé aj vtipné.
Moudrost vlků. O vlkoch a o ľuďoch. Čo máme spoločné a čo sa od nich môžeme naučiť. Krásne, pútavé, poučné. Fotky vlkov included.
Keď som prečítala Pokojovky od jara do zimy, úplne som sa chytala za hlavu, koľko chýb som narobila a koľko jednoduchých krokov stačilo, aby sa mojim kvetom darilo oveľa lepšie. Nie je to žiadna rocket science. Máte kvety? Chcete kvety? Nedarí sa vašim kvetom? Hľadáte novú vášeň? Toto je skvelá investícia. Kniha nie je lacná, ale vydávajú si ju samé, odviedli kus skvelej práce, majú skúsenosti, papier i fotky sú veľmi kvalitné… to proste nemôže stáť dve-tri stovky. A ja sa po prečítaní divím, že to moje polievanie raz za týždeň všetkým rovnako nenapáchalo väčšie škody. O hnojení náhodne keď som si spomenula ani nehovorím. Niektorým kvetom sa darilo dobre, niektorým horšie, tak som ich maximálne premiestnila. A pritom stačí tak málo. Knižka je skvelo členená, rozdelená do jednotlivých období (vegetačný rast a vegetačný kľud), krásne nafotená a písaná tak, že ju hocjaký amatér naprvýkrát pochopí, potom sa k nej bude vracať, pretože pokojovky sú starostlivosť na celý rok a ak chceme aby nám robili radosť dlhé roky, treba im venovať čas.
Vo februári som prečítala krásne ilustrovanú knižku Posvátná místa světa od Sarah Baxter. Začiatkom apríla som zistila, že jej tento rok vyšla v českom preklade aj ďalšia knižka. Skrytá místa světa. A v knižnici bola voľná! To sa muselo využiť. V novinke sa zamerala na miesta, ktoré sú bežným turistom skryté, alebo čosi skrývali v minulosti. Každé miesto má svoj príbeh, Sarah ho na dvoch-troch stranách predstavila. Amy Grimes pridala nežné ilustrácie a ja som opäť nadšená. Mňa totiž takéto knižky bavia. Sprievodca skrz príbehy. Inšpirácia. A ja premýšľam, či si mám počkať na preklad ďalšej knihy tejto dvojice s názvom Literary Places alebo budem nedočkavá a kúpim si originál.
Adama Gebriana nesledujem nijak pravidelne, ale keď narazím na nejaký jeho príspevok či video, rada si ho pozriem/prečítam. Aj z toho mála čo som z jeho tvorby videla ma naučil na verejný priestor pozerať inak. Tomu on dobre rozumie. Keď si to spojím s tým, že jedna z našich prvých zahraničných ciest obytňákom ide do Španielska, nedávne vydanie knihy Tři měsíce v Barceloně ma úprimne potešilo. Aj keď Barcelona nie je úplne mesto, kam by som sa hrnula, tušila som, že z jeho textu budem čerpať aj pri iných miestach. A skutočne. Baví ma jeho prístup k architektúre a baví ma, akým spôsobom cestuje s malým dieťaťom. K podobným cestovateľským myšlienkam som sa totiž dopracovala i ja s našim Adamom, pretože ho na rôzne miesta po svete ťaháme od prvého roka. Cestovanie s dieťaťom vie byť obohacujúce. S ním objavíte úplne iné miesta a tempo. Naviac knižka na mňa zapôsobila aj v zmysle, že Barcelonu pridávam na viac ako len prejazdové miesto. Našla som si tam mnoho miest, ktoré by som chcela pozorovať. A pri tom sledovať, ako to miesto objavuje Adam (aktuálne o dva roky starší ako autorov syn Filip, v Barcelone dvojročný). Ak vás architektúra a urbanizmus nezaujímajú, a ak nemáte deti, možno na vás bude kniha pôsobiť menej zaujímavo. Neviem posúdiť. No ak nad funkčnosťou mesta trochu premýšľate a ak cestujeme/chcete cestvovať s (malým) dieťaťom, táto knižka pre vás bude veľkou inšpiráciou. Dokonca nemusíte ísť ani do Barcelony. Dá vám veľa podnetov vďaka ktorým budete aj hocjaké iné mesto vnímať inak. Budete nad verejným priestorom premýšľať, či už v kontexte detí alebo trávenia voľného času. A koniec koncov, môžete tak objavovať aj svoje (rodné) mesto. Celé ho určite prejdené nemáte, ono sa v čase mení a vyvíja. A vždy si môžete povedať, že pre niekoho z opačnej strany sveta je to atraktívna destinácia. Výborná podnetná knižka, ktorú prečítate pomerne rýchlo, no radi sa k nej vrátite a ešte radšej podľa nej preskúmate Barcelonu, či iné mesto.
Listopád od Aleny Mornštajnovej bolo must read, autorku mám veľmi rada a na každú jej novú knihu sa teším. Tu som ale skrotila očakávania, pretože ohlasy v mojej čitateľskej sociálnej bubline boli… no nie úplne nadšené. A ja som im popravde musela dať zapravdu. Téma nesmierne zaujímavá, lenže potenciál nevyužitý a knihu som dočítala s pocitom „A to bolo všetko?“. Nevadí, stáva sa.
Pri českej autorke ešte ostanem. Potešila ma zbierka krátkych poviedok Tyhle fragmenty od Biancy Bellovej. Na niektoré si spomínam aj po mesiaci a hoci je to iná tvorba, než na akú sme u autorky zvyknutí, veľmi ma bavila a myslím že knižkou sa stala prístupnejšia pre širšie publikum.
Nevidím ani tmu sú rozhovory Aleša Pálana. A on rozhovory vie. Minulý rok som prečítala Raději zešílet v divočině aj Jako v nebi, jenže jinak, takže najnovšie rozhovory, tentokrát so ženskými hrdinkami s ktorými sa život nemaznal som nemohla vynechať. Nebolo to pre mňa ľahké čítanie, o niečo viac som vnímala nespravodlivosť a pocítila vďačnosť za život, aký mám.
Hlemýždim tempem. Jednohubka na zamyslenie sa a opätovné čítanie. Mnohonásobne lepšie než Chlapec, krtko, líška a kôň, ktoré bolo pre mňa neskutočným sklamaním. Hlemýždim tempem ukladám do knižnice a s radosťou ešte niekedy otvorím.
No Comments