Sme v Nórsku. Väčšinu septembra sme strávili v Nórsku a hoci sme autom prešli pár tisíc kilometrov, čo by bola skvelá príležitosť na čítanie, keďže ja nešoférujem, tak opak je pravdou. Nórsko je prenádherná krajina. Obzvlášť na jeseň. Obzvlášť keď našim cieľom, respektíve cestou sú aj národné scenic route. A tie sú ešte o level krajšie ako zvyšok krajiny. Takže za jazdy nečítam. Ak ideme za svetla, pozerám von oknom a obdivujem okolie. Ak ideme za tmy, pozerám či nám do cesty neskáče ovca, sob, los alebo líška. Tma je tu naozaj tma a my sme museli ešte dokúpiť prídavné svetlo. Takže ma nakoniec prekvapilo, že som zvládla prečítať päť kníh a dve ďalšie, pomerne hrubé, rozčítať. Skvělá samota, Kvety pre Algernona, Beton a hlína, Příběh Arthura Truluva a Biele. To boli moje sepmtebrové knižky a každú jednu môžem s čistým svedomím odporúčať.
Beton a hlína. Títo ľudia, tieto aktivity. Obdivujem a podporujem. Skvelé rozhovory s ešte lepšími osobnosťami. Vlastne bežní smrteľníci ktorým nie životné prostredie ľahostajné. Žijú v meste, ale chceli žiť viac šetrne a udržateľne. Založili rôzne projekty a skupiny. Recyklujú, kompostuju, vzdelávajú. Niečo ide jednoduchšie, niečo ťažšie, niečo sa nepodarí, ale aspoň sa niečo deje, nesedia a nelamentujú, konajú. Nepoučujú, ale sú jednotlivcami, ktorí svojimi malými činmi ovplyvňujú ďalších. A ktokoľvek má záujem, môže sa k nim pridať. Ak na vás najbližšie doľahne environmentálny žiaľ, prečítajte si tieto rozhovory.
Po dočítanie dnes už klasiky Kvety pre Algernona som sa zmohla na jediné. DO-KO-NA-LÉ.
Biele. Kronika Špicbergov. Reportáž z miesta, kde žijú ľudia z celého sveta a predsa je to svet ako z inej planéty. Fascinujúce, pútavé a zaujímavé. Bavilo veľmi.
Příběh Arthura Truluva. Krásny a milý feel-good román o dvoch starých susedoch a jednej maturantke. O rodine, o láske, o živote. Krátky, predvídateľný a občas smutný dej, ale krásny. Príjemná oddychovka.
Skvělá samota. Hneď by som išla. Ale ešte pár rokov musím počkať. A tak nevynechám žiadnu príležitosť si o Pacific Crest Trail prečítať. Skvělá samota je putovanie Holanďana Tima Voorsa. A už ste nejakú tu knižku o PCT prečítali, vlastne sa až tak veľmi nelíši. Budete už poznať všetky tie slová spojené s trailom (zero days, trail angels, trail name, tramily…), budete opäť čítať o prechode Mohavskou púšťou, pohorím Sierra Nevada a nakoniec Kaskádovým pohorím. Bude to opäť o odvahe, strachu, hlade, prekonaní sa, nebezpečenstvách, samote, hikeroch, prírode, nádhere, vyčerpaní, únave, teple, chlade, daždi, mrazoch, horúčavach, zničených topánkach, tyčinkách, McDonald’s a polievkach s rezanzami. Bude to pár mesiacov s batohom na chrbte, naprieč USA, od hranice s Mexikom po hranicu s Kanadou. Ale bude to iné, lebo každý si ide to svoje, každý si nesie svoj príbeh, svoje očakávania, svoju minulosť. Tim Voors to napísal dobre, pridal krásne fotky cez obe strany aj svoju výbavu, názory a skúsenosti. Vďaka mu za to, že ma na chvíľu preniesol na americké západné pobrežie.
No Comments