Koniec roka sa blíži, to sú dlhé zimné večery, deka, vlnené ponožky, sviečky, svetielka, kakao a marshmallow, hej, všetko to gýčové, ale my sme na severe, sneh už od konca októbra, tu je to snáď povinnosť. A naviac tie vlnené deky máme z Lapuan Kankurit a to je fakt láska sa do nich zamotať. A slnko „svieti“ sotva šesť hodín (medzi deviatou a treťou) a aj to je zamračené, takže svetielka a sviečky sú nutnosť. Takže čítanie pekne odsýpa, osem knižiek v novembri. Z toho dve mi prišli slabšie. Konkrétne dve české, Jizva a Prokletý kraj. Ale ostatné výborné a odporúčam. Napríklad eseje a texty Evy Borušovičovej, ktoré vyšli v knihe Do plaviek, ale myslím že môžete siahnúť aj po novšej Plány B (plánujem prečítať). Alebo feel-good román Když panda tančí. Alebo cestopis po ČR a už piata kniha Ladislava Ziburu Prázdniny v Česku. Alebo rozhovory z podcastu V ženskom rode. Alebo fínsky dystopický magický realizmus o smrti Vysněná smrt. Alebo osudy černošských sestier – dvojičiek v románe Stratená polovica. No skrátka pestrý výber. A už takmer stovka prečítaných kníh. Ale o tom až budúci mesiac.
„Do plaviek nie je treba schudnúť, opáliť sa, ani inak zdokonaliť. Do plaviek sa treba obliecť.“
Do plaviek. Čítanie na dobrú náladu toto. Krátke texty, ktoré vychádzali tak rôzne v periodikách a pred troma rokmi vyšli aj knižne. Povzbudia, inšpirujú, rozosmejú. Pri čítaní sa cítite dobre, súhlasite, usmievate sa a veríte v dobro ľudstva. Malé i veľké pravdy v malých i veľkých príbehoch. O materstve, vzťahoch, kamarátstve, knihách, úsmevoch, živote, Slovensku, dobre. Aj keď je zle, smutno a temno. Užívala som si každý jeden text. A keď mi bude za nimi smutno, prečítam si aj Plány B.
Jizva. S odstupom niekoľkých dní po dočítaní musím povedať, že som snáď ešte sklamanejšia. Jizva nie je úplne zlá. Minimálne hlavná téma, Životická tragédia v auguste 1944 je udalosť, ktorú je dobre pripomínať. A pripomínať to skrz príbehy obyčajných ľudí je perfektný ťah. Len to spracovanie je skrátka slabé. Prelínanie minulosti s prítomnosťou býva častokrát skvelé riešenie, no tu to nefungovalo, hlavne linka z prítomnosti. Možno keby sa autorka držala iba tej histórie, šlo by o pútavejší román. Plus predvídateľný dej a postavy, ku ktorým som si nenašla cestu. Potenciál tam istotne bol, dosť som sa na knižku tešila, pretože inak ohlasy má docela dobré. No celkovo mi kniha prišla krátka, na to koľko postáv a životov do nej autorka obsiahla, nedotiahnutá a nie veľmi pútava. Čakala som o čosi viac.
Když panda tančí. Jooj, toto bola tak krásna knižka. Jednoduchá, vtipná, smutná, ale feel-good. Máličko predvídateľná, ale nijak mi to nevadilo. Danny a Will. Otec a syn. Pred rokom prišli pri autonehode o manželku a mamu Liz. Will odvtedy nerozpráva a Danny sa snaží čo môže, aby to zvládli. Hlavne po finančnej stránke. Keď ale dostane v práci vyhadzov a od majiteľa bytu ultimátum na splatenie nájomného, má problém. Veľký problém. A ten sa rozhodne vyriešiť v kostýme pandy. Téma na prvý pohľad nijak veselá, lenže toto nie je žiaden hlboký dumavý román o existenčnej kríze, toto je krásna milá oddychovka o nádeji a vzťahu otec-syn. Takže Dannymu osud docela praje, povedzme že autor mu to rôznymi náhodami uľahčuje. No to všetko takým príjemným spôsobom. Naviac im to prajete aj vy. Bavilo veľmi, nedokázala som sa od toho odtrhnúť a prečítala som to za dva večery aj to len preto, že spánok bol máličko silnejší. Pustite si k tomu nejaký tanečný playlist, ja som počúvala Dirty Dancing. Tipov na tanečné filmy dostanete tiež pár a chuť si po dočítaní nejaký pustiť je zaručená.
“Právě tehdy Danny pochopil, že Lizina smrt v jejich životech nezanechala jedno prázdno, ale dvě. V jejich rodině zbyla po Liz hluboká propast, ale další propast vznikla i mezi otcem a synem. Will ji zaplňoval tichem a Danny prací, a přitom ji měli zaplnit jeden pro druhého. Liz byla v mnoha směrech most, který je spojoval, a ode dne, kdy se propadl, žili na protilehlých stranách téže rokle a na dálku se pozorovali, zatímco propast mezi nimi se stále zvětšovala. Pokud Danny rychle nezjistí, jak ji překlenout, bude brzy tak obrovská, že se jeden druhému ztratí navždy.”
Prázdniny v Česku. Zibura po piate a stále baví. Vtipné, poučné, skvelé. Dostanete to čo aj minule, vrátane ilustrácií z dielne Tomski & Polanski, len z inej krajiny, tentokrát Českej republiky, pretože covid. A nejde iba pešo! Ale humor ostal a poučenia i zaujímavosti tiež. Tiež nálož úprimných a pohostinných ľudí. A málo známych miest. A historických osobností. Skrátka taký feel-good cestopis. Ladislav si spravil vodičák, kúpil Nissan Cube, dal mu výstižnú ŠPZ, nasadil klobúčik a vyrazil za krásami svojej rodnej krajiny. Síce v polke knihy skončil nisánek v oprave, ale autor sa nestratí, a už vôbec nie v krajine, ktorej jazyk ovláda a kde má toľko známych, takže zážitky pokračujú a on sa s nimi rád podelí. A mňa to opäť bavilo čítať a keď napíše niečo ďalšie, prečítam si aj to. Trochu ma mrzí, že sa nedostanem na prednášku, pretože tie minulé boli fantastické a nepochybujem, že aj tie najnovšie, ktoré už rozbehol, budú skvelé. A nepochybujem, že toto bude častá kniha pod vianočnými stromčekmi.
Stratená polovica. Stella a Desiree. Identické dvojčatá, ktoré vyrastajú v malom mestečku Mallard. Mestečku, ktoré sa na mape ani nenachádzalo. Mestečku, kde ich žiadna budúcnosť nečaká. Namiesto pokračovania v štúdiu musia chodiť upratovať bohatým. A tak v šestnástich rokoch utečú, nechajú za sebou matku, mestečko bez budúcnosti a prácu pre druhých. Aj napriek tomu, že som sú černošky, patria k tým svetlým černochom. Tak svetlým, že Stella si raz skúsi, aké je to byť beloška. A potom aj druhý a tretíkrát, až sa rozhodne odísť aj od Desiree, opustiť svoje dvojča a začať úplne nový život bez minulosti. Desiree je zdrtená a svoju sestru túži nájsť. No život ide ďalej.
„Ale vtedy bola mladá, neuvedomovala si, ako dlho trvá, kým sa človek stane niekým iným, alebo ako osamelo sa žije vo svete, ktorý nie je určený vám.“
60. až 80. roky 20. storočia, Amerika. Osudy černošských sestier, ale i životy ich rodín a priateľov. Rozhodnutie, ktoré sa prenesie na ďalšiu generáciu. Zmeny v spoločnosti. Výborný príbeh o koreňoch, predkoch, rodine, oddeľovaní, rozdieloch, identite, láske a túžbe po dobrom živote. Aj keď som sa miestami cítila stratená. Autorka to zobrala pekne zoširoka, preskakovala medzi postavami a trochu i v čase, takže to chcelo sústredenejšie čítanie. No obzvlášť druhá polovica bola pútavá, naviac kniha je tak krásne napísaná. Dala mi zabrať, ale bol to dobre strávený čas. Odporúčam!
Po česky vyšlo pod názvom Polovina tebe. Ale úprimne, ten slovenský vystihuje pointu o niečo viac.
„Bojím se, jakých zázraků umělá inteligence a přirozená hloupost dosáhnou, jakmile se jednoho dne spojí…“
Vysněná smrt. Ufff, tak toto bol skutočne literárny zážitok. A mňa len mrzí, že si knihu neprečítam vo fínčine a nepoznám všetko kultúrne a spoločenské pozadie, ktoré autorka do textu vložila, pretože proste Fínsko je moja srdcovka, no väčšine čitateľom to bude asi jedno, naviac je tam poznámka prekladateľky, tak aspoň ďakujem Eme Stašovej za skvelý preklad (a možnosť si prečítať knižku ešte pred vydaním). Je poznať, že je to jej srdcová kniha a na preklade si dala skutočne záležať.
O čom to je? To sa veľmi ťažko vysvetľuje. Strieda sa tam viacero tém, krátke kapitoly sú skvelé a rôzne, je to vážne i vtipné, divné i poučné, o smrti i o živote, o snoch i realite, skutočné i dystopické. Síce nebola nijak upresnená doba, ale moderná spoločnosť sa tam premietla do akejsi blízkej budúcnosti. Autorka sa s dejom pekne pohrala, občas si robila srandu, občas chcela poukázať na našu spoločnosť, správanie, vývoj, kultúru. Občas som krútila hlavou a občas prikyvovala. Vysněná smrt mi dala zabrať pár večerov, ale bolo to čítanie, ktoré síce vyžadovalo plnú pozornosť, no ten čas som mu rada venovala. Ostali mi v hlave nejaké otázky a knihe sa podarilo vyvolať množstvo rôznorodých pocitov. Rozhodne je tam ale zamyslenie nad životom a smrťou. Najmä smrťou!
Nie je to najlepšia kniha z poslednej doby, na to čítam až príliš veľa (výborných) kníh. No je to jedna z tých, na ktoré sa nezabúda ani po dlhšom čase. Teda ak čítate s otvorenou mysľou a ste pripravení na čokoľvek. Rovnako tak to ale pre vás môže byť nepochopiteľné a budete chcieť čo najrýchlejšie zabudnúť. Ak máte slabosť pre fínske či akékoľvek iné podivno, tak toto je jasné must read, i keď úplne do tej škatulky nezapadá, v určitých kapitolách sa mu približuje. Vychádza o pár dní v Dokorán a ak sa nebojíte vykročiť mimo svoj bežný žáner, venujte jej pár hodín.
“Pokaždé, když člověk utrpí srážku s realitou, připadá mu neuvěřitelná a nemyslitelná, uvažovala Lucia. Realita pro člověka není.”
No Comments