A už to klesá. Máj sme strávili v Španielsku, knižne som bola zásobená, lenže tá radosť že opäť cestujeme, že ideme v našej obytnej dodávke, toľko rôznych nových miest… no prvé týždne som čítaniu veľmi nedala a viac som sa rozbehla až v druhej polovici mesiaca. Začala som teda nie úplne dobrou knihou. Dopisy ztraceným z kategórie young adult. Ale predvídateľné už od začiatku, zaujímavé len trochu a že by to vo mne vyvolalo paletu emócii ako u mnohých ďalších sa tiež nedá povedať. Táto kniha mi skrátka nesadla.
Sex, drogy a varenie. Kniha Důvěrnosti z kuchyně v skratke. O Anthony Bourdainovi som vedela akurát to, že patril k známym šéfkuchárom. Nič viac o jeho živote mi nebolo známe a aj to že sa pred troma rokmi obesil v hotelovej izbe, kde natáčal nejaký seriál, som si prečítala až nedávno na Wikipedii. Důvěrnosti z kuchyně sú niečo medzi autobiografiou, spomienkami, láske k jedlu a vareniu, a potrebou šokovať. Alebo skôr ukázať zákulisie reštaurácie z tej menej romantickej stránky. Beriem do úvahy, že kniha vyšla pred dvadsaťjedna rokmi, že autor je Američan a že hovorí prevažne o gastre v New Yorku v ktorom sa on vtedy pohyboval. Pre človeka nezasväteného do Bourdainovho prostredia môžu byť niektoré jeho zážitky menej zaujímavé, pretože skrátka tie postavy a reštaurácie nepozná, nie je mu to blízke. Niektoré pasáže už vyšli v iných periodikách, takže v knihe to potom pôsobí, že sa autor opakuje alebo až príliš zdôrazňuje vulgárny macho svet kuchýň, v ktorých mal možnosť kratšie či dlhšie variť. Ale i napriek tomu ma to bavilo. Najmä posledná časť. Aj keď to bolo dosť drzé, Bourdain si nebral servítku a jeho život výrazne ovplyvnili drogy. Aj keď tých sexuálnych poznámok tam bolo viac ako dosť. Beriem, že toto bol jeho život a že aj takto to fungovalo. Niekedy nefungovalo. A možno dakde stále funguje. Za tým všetkým bolo stále cítiť, že jedlo a varenie miluje a to dokáže sprostredkovať aj čitateľovi. Ten sa bude striedavo pohoršovať nad (ne)fungovaním a ľuďmi a nadchýňať nad lahôdkami. Bude zdesený a neveriacky. Bude na chvíľu odhodlaný do reštaurácie nikdy nevkročiť i naopak okamžite tam vyraziť. Bezpochyby ale bude viac obdivovať ten kuchársky kolos, ktorý funguje v podnikoch pre desiatky až stovky zákaznikov. Možno nečítať, ak ste na začiatku rozhodnutia stať sa profesionálnym kuchárom.
Tekutý písek bola pre mňa plážová oddychovka, účel splnila, čítala sa ľahko. O pár týždňov si ešte na nejaké veci spomeniem, nevyšumí z hlavy hneď po dočítaní, ale na pozretie rovnomenného seriálu nenalákala a k tomu najlepšiemu v tomto žánri ju tiež nezaradím. Spočiatku skvelé, od prvej strany napínavé, hlavná hrdinka zaujala, aj keď teda sedela obvinená. Je to písané z jej pohľadu, takže postupne odkrýva čo sa stalo a prečo už deväť mesiacov sedí vo väzbe, prečo privilegovaná stredoškoláčka z bohatej rodiny stála pri svojom priateľovi a strielali v triede. Je vinná, nie je vinna? No asi od polovice už dej stratil tempo, dalo sa čakať ako to výustí, záver už mi prišiel zbytočne naťahovaný a verdikt som tušila. Ale bavilo, bavilo, pretože severských krimi čítam málo a kedysi, pár rokov dozadu to bol môj top žáner. Vedela som o každej novinke a tie knihy doslova hltala. Severania tento žáner naozaj vedia, vedia byť drzí, drsní a uveriteľní, a ešte do toho zakomponujú nejaký spoločenský problém. Tu sa autorka zamerala na bohatú mládež, rodinné problémy, drogy a okrajovo i prisťahovalectvo.
V marci 1948 ukradla vtedy desaťročná Florence Sally Hornerová malý zošit z obchodu v Camdene. Pri tom ju videl 50 ročný automechanik Frank La Salle, ktorý ju zastavil, tvrdil že je FBI agent a vyhrážal sa je, že ak sa mu nebude pravidelne hlásiť, pošle ju do „reform school“ (niečo ako väzenie pre tínedžerov). O tri mesiace neskôr Sally uniesol prakticky so súhlasom matky, ktorú presvedčili že ide na rodinnú dovolenku s kamarátkou do Jersey Shore. La Salle ju mal v držaní 21 mesiacov, je asi jasné, čo s ňou robil a že ju okrem toho psychicky týral a manipuloval ňou. Je neuveriteľné, že Sally počas tej doby navštevovala školy, nedržal ju nikde v pivnici. Bola dieťa, ktorému nedokázal dlho nikto pomôcť. Trvalo takmer dva roky, kým Sally s pomocou priateľky zavolala domov a bola zachránená. To je to, čo sa skutočne stalo. T. Greenwood tento príbeh oživila, zobrala fakta a to čo známe nie je, tomu dala fiktívny príbeh. Tak vznikla výborne napísaná, no desivá kniha Rez & záře hvězd. Stojí za to si ju prečítať, aj keď viete ako skončí. Ako povedala autorka, dáva hlas obeti a jej rodine. Po dočítaní, a vlastne ešte počas, budete chcieť otvoriť Google a pátrať o tom prípade viac. Ako sa to mohlo stať? Ako mohol niekto hľadaný políciou 21 mesiacov križovať USA s dievčaťom, ktoré uniesol? Je to už 70 rokov čo sa ten príbeh stal, isteže bola vtedy doba iná, no i tak je to v mnohom nepochopiteľné. 400 strán, v čomsi stále aktuálne (rodina, zázemie, priateľstvo dievčat, blbé náhody, ktoré samo o sebe nie sú až tak zlé, ale keď sa nahromadia, výsledkom je tragédia a naviac únosy a zneužívanie detí sa stále deje). Bod naviac, že autorka sa nesústredila na sexuálne scény, tých je tam minimálne a len náznakom. Pozornosť zamerala na Sally, na jej pocity, myšlienky, každodennosť, manipuláciu, strach, dospievanie. A na rodinu a ľudí, ktorí so Sally prišli do kontaktu.
„Had I done to Dolly, perhaps, what Frank Lasalle, a fifty-year-old mechanic, had done to eleven-year-old Sally Horner in 1948?“ napísal Nabokov v Lolite, kapitola 33.
Krásna, milá, úprimná, smutná i veselá, pozitívna, hrejivá… Asi by som našla ešte pár ďalších slov, ktorými by som opísala knihu Deník jóga matky od Šárky Vojáčkovej. Čítala som aj jej prvotinu a rada si prečítam aj ďalšiu knihu. Aj keď myslím že v nejakom podcaste spomínala, že si na to dá pozor, lebo zatiaľ po dopísaní každej knihy mala pozitívny tehotenský test. Joga a materstvo. Ide to vôbec zosynchronizovať? Ako? Malé úvahy, zážitky, skúsenosti. Krátke kapitoly. Príbehy a citáty. Milé ilustrácie od Bára z Nikolajky. Knižku som čítala postupne celý mesiac, pomaly, ale šlo by to aj rýchlo. Pre tých, ktorí majú radi jógu, pre matky, pre jogínky. Kto potrebuje, nájde v nej aj čosi viac, kto chce, môže si pri nej oba oddýchnúť. A pre niekoho možno nebude vôbec, tak ten si prečíta niečo iné. Moje očakávania splnila, dokonca máličko i prekonala, ale ja Šárku sledujem už dlhšie, takže som vedela, na čo sa môžem tešiť.
Pojízdný krámek snů. Posledná plážová knižka. Siahla som po nej narýchlo z kôpky kníh, ktoré mám na poličke v aute. Ani sa mi do mora nakoniec nechcelo. Obrovská oddychovka o knihách a o mladej žene, ktorá si kúpila dodávku, aby v nej tie knihy predávala! A jeden z mužských hrdinov sa volá Marek (ako môj manžel). Dej sa odohráva v škótskej vysočine (ach, tam je tak krásne), je plný kníh, milých príbehov a prírody. V tej chvíli som viac nepotrebovala, bolo to milé a krásne čítanie. Jasné, je to predvídateľné, romantické, je tam bočná príbehová línia a škótsky vidiek (aj s jeho premenlivým počasím) je až prehnane ospevovaný na úkor mesta a jeho hlučnosti, uponáhlanosti a života s tým spojeným. Ale to sa od takýchto kníh očakáva, nie? Ja by som tomu dala štyri hviezdičky z piatich.
No Comments