O knihách

Prečítané v máji

13.6.2022

Máj bol zaujímavý a pre nás intenzívny mesiac. Posledné týždne v Lisabone, kedy sme mali spoločnosť ďalších našich známych a kamarátov, posledné výlety v metropole hlavného portugalského mesta, odjaz na juh, Fishermen’s Trail, oceán. Prvú polovicu mesiaca som nedočítala ani jednu knihu! Skrátka na to vôbec nebol čas. Toľko sa toho dialo. Ale druhú polovicu, ktorá bola síce už na ceste no opäť pohodovejšia, som to celkom pekne dobehla a bolo z toho sedem dočítaných kníh. A boli to knihy moc dobré. Doživotí, Rozprávač, Čtyři tisíce týdnů, Jizvy jako křídla, Oceán more, tretí Harry Potter v angličtine a Pouta.

Doživotí. Páčil sa vám Náš Coney Island od Billyho O’Callaghana? Tak to sa vám bude páčiť aj jeho novšia kniha Doživotí. Vlastne ešte o čosi viac. A mohla by zaujať aj tých, ktorým Náš Coney Island úplne nesadol, obzvlášť ak obľubuje viacgeneračné príbehy z nie tak dávnej histórie. Tri postavy, tri neľahké osudy. Takmer sto rokov, Írsko, chudoba, bieda, drina, rodina, láska, strata. Najviac ma dostal druhý príbeh (o Nancy) a v tesnom závese prvý (o Jerovi). Je to smutné, dojemné, ale neskutočne krásne až lyricky napísané a rovnako dobre aj preložené. Nejde nijak na dreň a do hĺbky, ale aj z toho mála je cítiť, aké ťažké žitie bolo a čím všetkým museli hlavní hrdinovia prejsť. Je to pocta rodinnej histórii a predkom. A trošku mi to pripomenulo finské Čtyřcestí od Tommiho Kinnunena (jedna z mojich najobľúbenejších kníh). Nebude to čítanie pre každého, ale ak je to váš žáner, strávite pekných pár hodín. P.S. pozornému oku neunikne, že v rodokmeni na začiatku knihy je u Jera chyba v dátume úmrtia.

Rozprávač. Perfektná. Výborná. Pútava. Krásna. A to ani nemusíte byť hudobný fanúšik. Alebo fanúšik Nirvany či Foo Figters. Toto bolo tak nádherné čítanie jedného talentovaného, odhodlaného a stále skromného hudobníka, ktorý svojimi spomienkami vzdáva poctu najväčším hudobníkom, svojej rodine a najmä hudbe. Pretože láska k hudbe je to, čo cítiť z každej stránky. Bola som trochu skeptická, ale už od prvej kapitoly ma kniha chytila, bavila a nepustila. Je to presne tá, ktorú dáte kľudne na posedenie, za jeden víkend. A bude vám dobre na duši, budete si púšťať hudbu, ktorú Dave Grohl spomína (na Spotify je playlist) a je veľká pravdepodobnosť, že po dočítaní budete knihu odporúčať ďalej. Ja si asi kúpim aj papierové vydanie, tak bola krásna. A kvôli tejto knihe si pri najbližšej možnej príležitostí kúpim kyblik KFC a k tomu šampanské, len aby som zistila či, je to naozaj tak chutné. A vôbec mi nebude vadiť, ak nebude, pretože ja za sebou nemám taký koncert, ako Dave s kapelou.

Oceán more. Pred pár rokmi som prečítala útlu knižku Hedvábí od Alessandra Bariccoa. Bol to prekrásny poetický príbeh. Myslím si, že som následne prečítala aj ďalšiu autorovu knižku s názvom Mladá nevěsta, ale z nej si nevybavujem absolútne nič. No Hedvábí mám stále v pamäti pre nádherný jazyk a Japonsko. Budem po nej musieť siahnuť znova. Pretože teraz som unesená z knihy Oceán more. Nedávno ju Slovart znovuvydalo a @_dzejny o nej krásne napísala (je to jedna z jej najobľúbenejších kníh ever) a k tomu putujeme pešo i obytňákom po portugalskom pobreží, tak nebolo treba váhať. A bolo to opäť krásne čítanie. Magické, poetické, zvláštné, smutno-krásne. Niektoré kapitoly boli mimoriadne krásne. Niektoré kapitoly boli mimoriadne zvláštne. Ale ako celok je to mimoriadna kniha. A ak ju budete čítať pri oceáne, tam kde sa vlny lámu o útes, tam kde sa cítite maličký a tam kde cítite silu vodnej masy, tam bude čítateľský zážitok o to intenzívnejší.

‚But why’s got to go to the library?‘
‚Because that’s what Hermione does,‘ said Ron, shrugging. ‚When in doubt, go to the library.‘

Harry Potter and the Chamber of Secrets. Povedala som si, že každý mesiac prečítam jedného Harryho Pottera v angličtine. Prvý mesiac mi to vyšlo, v marci mi celú kolekciu priniesol manžel z Londýna, takže jedničku som dala hneď. V apríli som druhý diel síce čítať začala, lenže potom som knihu založila a úplne na ňu zabudla. Lebo aj v obytnom aute ide veci schovať. Vytiahla som ju pár dní dozadu a cez víkend dočítala. Trojku už v máji nestihnem dočítať, ale aspoň som začala. Je to úžasný príbeh. S každým ďalším prečítaním mi príde fascinujúcejšie, aký svet Rowlingová vymyslela.

‚Your aunt and uncle will be proud, though, won’t they?‘ said Hermione, as they got off the train and joined the crowd thronging towards the enchanted barrier. ‚When they hear what you did this year?‘
‚Proud?‘ said Harry. ‚Are you mad? All those times I could’ve died, and I didn’t manage it? They’ll be furious…

Pouta. Táto kniha by mala pokračovať. Alebo začať tam, kde skončila. Väčšinou nemám problém s otvoreným koncom, nejasným koncom, koncom, ktorý nech si čitateľ ukončí ako sám chce. Ale tu by som chcela pokračovanie v podaní Delphine de Vigan. A ja už teraz viem, že tento rok prečítam najviac kníh práve od nej. Táto je druhá a mám rozčítanú tretiu. Pouta sú krátky príbeh o vzťahových, rodinných, kamarátskych, pracovných, spoločenských… putách. O mlčaní, domnienkach, strachoch a rozpade. Trpia dospelí, trpia deti. Vo vnútri, v sebe. Trápenia, ktoré nie je vidno na prvý pohľad, ktoré sa pred okolím môžu ukrývať roky, ktoré sa ťažko pomenúvajú, ktoré môže byť zle pochopené.

A o Čtyři tisíce týdnů som napísala celý článok tu.

Jizvy jako křídla. Je veľká škoda, že sa tejto knižke nedostalo väčšej pozornosti, rozhodne si ju zaslúži. Ide o knihu z kategórie young adult, no veľmi dobre napísanú. Dej citlivo hovorí o teenagerke Ave, ktorá vinou požiaru prišla takmer o všetko. Rodičov, domov a kvôli rozsiahlym popáleninám a niekoľkomesačnej rekonvalescencii prakticky aj o svoj predchádzúci život. Teraz musí začať od znova. S tvárou, ktorá v ľuďoch vyvoláva všetko od ľútosti, cez posmech až po des. Ava má veľa dôvodov, prečo ostať ukrytá pred očami všetkých ostatných. No má zároveň vytrvalú tetu a uja, tím lekárov a špecialistov, ktorí ju podporujú a postupne nachádza spolužiakov, ktorí ju berú takú aká je, aj s jej jazvami. Koniec koncov, nejaké jazvy si nesieme všetci a nie všetky je vidieť. Kniha je pomerne realistická, ukazuje aké náročné je prejsť liečbou popálenín, aký je život s jazvami na tele i aký náročný je návrat do života, obzvlášť ak ste na strednej škole. Hľadanie nového normálu. Hlavné hrdinky, Ava i Piper taktiež trefne poukazujú na nevhodné reakcie okolia, čím ale zároveň vidno, aké náročné je pre okolie vyrovnať sa s tým, že niekto utrpel vážne zranenie či stratu. Konfrontácia, komunikácia. Pomoc alebo minimálne konzultáciu od terapeuta by nepotrebovali iba zranení, no i okolie. Jizvy jako křídla ukazujú na silu priateľstva, rodiny i obľúbených záľub, ktoré môžu pomôcť prekonať strach. Je to pekná kniha o vážnych témach a s tou správnou porciou humoru. Pre mládež skvelá, no osloví aj dospelých.

You Might Also Like

No Comments

Leave a Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.