V rovnakom duchu a počte ako máj sa niesol aj jún. Čítala som menej, pomaly a skončilo to na šiestich knižkách. Asi najviac by som vyzdvihla Vše co vím o lásce. Ak máte radi Japonsko, tak okúzlujúca je Ruže sama (v slovenčine vyšlo ako Jediná ruža). Nesklamala ani Petra Soukopová s najnovšou knihou Věci na které nastal čas. Z non-fiction som rozčítala dve knihy, ale v máji som dočítala iba Matematiku pre život. Veľké očakávania som mala Od slackline k tiché radosti, ale nakoniec to bolo slabšie. Zaujímavé, ale niektoré pasáže som preletela než zaujato prečítala. A trošku som nepobrala ani boom okolo útlej knižky Ptačí domek. Krásna, to áno, ale… ale niečo mi tam chýbalo, po čom by som si povedala „wow, toto je naozaj výnimočná kniha“.
Normálne by som knihu Vše co vím o lásce s kľudom odignorovala, lenže na IG o nej o nej tak krásne napísala @zuzana_drake (ešte dakedy na jeseň minulého roka ak si to chcete dohľadať), že ju nešlo ignorovať. Na jej vkus ja dám a kniha bola fakt skvelá! Must have pre súčasné tridsiatničky. Ja som teda tak divokú minulosť nemala ani zďaleka, ale i tak som si tam čosi našla a najmä, ktorá z nás nemala podobnú kamarátku? Takže v mnohom som jej pritakávala. Občas som slzu uronila a hlavne sa dosť pobavila. Výborná, výborná kniha, prečítajte si ju.
Českú tvorbu ja rada, tým sa netajím. Na novinku od Soukopovej som sa tešila, téma zaujímavá. Vzťahy a obyčajné situácie dokáže opísať mimoriadne pútavo. Věci na které nastal čas vlastne nie je nijak jedinečný román. Ale je dobre napísaný. No oveľa viac ma prekvapili mnohé komentáre ku knihe, ktoré vzťah medzi Alicou a Richardom dôverne poznajú. Či už zo svojho vzťahu alebo z okolia. Naozaj toľkým párom stojí za to premrhať roky vo vzťahu, ktorý vlastne nefunguje už od samého začiatku? Naozaj sa autorke podarilo tak výstižne napísať realitu mnohých rodín?
Začala som čítať aj dve non-fiction knižky. A je dosť fajn ich čítať tak nejak súčasne/po sebe (Alchymiu som dočítala začiatkom júna). Výborne sa dopĺňajú. Sú plné zaujímavosti, písané pútavo, ale zas úplne oddychovky to nie sú a pozornosť vyžadujú. Matematiku pre život vám ukáže, že matematiky sa nemusíte báť, obklopuje nás a vlastne sa hodí poznať pár zákonitostí. A naopak nepochopenie môže viesť k veľkým omylom. Alchymie vám naopak ukáže, čo by logicky fungovať malo, ale realita je iná, pretože ľudské myslenie je… nuž, nerozhodujeme sa vždy logicky. Ale pritom to svojim spôsobom dáva zmysel. Zamerané viac na marketing, ale ide aj do ďalších oblastí. Knihy sú si podobné a pritom tak rozdielne. Dokonca sa niektoré príbehy objavia v oboch (napríklad prípad Sally Clarkovej). Každá uchopuje svet z inej strany. Matematika na to ide logicky, Alchymie psycho-logicky. Obe bavili a odporúčam.
Od slackline k tiché radosti. Obdivuhodný koníček/šport a keďže Adam to kdesi v parku videl a zaujímal sa, neraz spomenie, že by chcel slackline. Samozrejme taký malý, čo len medzi stromy natiahneme. A tak som sa dostala k tejto knižke. Príbehu najznámejšej českej slacklinerky. A je to zaujímavý príbeh, lenže kto sa v tej komunite nepohybuje, bude sa občas strácať a niektoré myšlienky autorky išli akosi mimo mňa. Takže miestami veľmi zaujímavé, ale inokedy som čítala dosť z rýchlika.
Posledné dve knihy sú tenšie. Obe krásne, nežné svojim spôsobom. Ruže sama sa mi páčila veľmi, pretože Japonsko. Nádherná atmosféra., krásny príbeh. Čítanie som si veľmi užila. Ptačí domek má tiež pekný príbeh, dokonca na základe skutočnej udalosti. Striedali sa dve časové roviny. Bolo to zaujímavé, no už nie tak pútavé a spočiatku mi trvalo sa poriadne začítať.
No Comments