Jeden výborný knižný rok skončil a nasledujúci zdá sa nezačína o nič horšie. V januári sme sa presunuli z Fínska na Slovensko, náš obytňák išiel do servisu a my sme tak mali docela dosť času, kedy sa zas tak veľa nediaľo. Takže som mala možnosť čítať. K tomu sa mi nahromadilo veľké množstvo mnou objednaných kníh, ale i vianočných a následne narodeninových darčekov. Najväčšiu radosť mi asi spravil komplet Harryho Pottera, ktorého som čítala znovu po asi dvadsiatich rokoch. A bolo to krásne, zatiaľ som dala dve knižky, no než vyrazíme na cesty, ešte aspoň jednu chcem. K tomu sme si pozreli všetky filmy a Harry Potter už láka i syna, ktorému sme preto kúpili prvý diel v ilustrovanom vydaní. Tak uvidíme, či aj on prepadne tomuto čaru.
Nižšie už o knihách, ktoré som prečítala v januári. Celkovo ich bolo jedenásť. Střelba v Kodani, Príručka pre milovníkov kávy, Holka se sílícím hlasem, Kniha túžob, Dva měsíce v Lisabonu, Bitky na púšti, Hodně jsem nikde, Kniha, ktorá vám možno zachráni život, Harry Potter a Kameň mudrcov, S večerem přichází tíseň, Harry Potter a Tajomná komnata.
Bitky na púšti. Toto je presne tá kniha, ktorú by ma samu od seba nenapadlo kúpiť, v kníhkupectve by som ju prehliadla. A to by bola veľká škoda. Našťastie som sa nechala nalákať krátkym odporúčaním a len tak pre radosť som si Bitky na púšti včera kúpila, a rovno aj prečítala. Ide rozsahom o útle dielo, no veľké obsahom. Nie je to iba príbeh malého Carlosa, ktorému jeho čistá a nevinná láska zo dňa na deň obrátila život hore nohami a vyvolala doslova škandál. Je to aj príbeh Mexika a jeho obyvateľov tej doby. Povojnové obdobie, korupcia, amerikanizácia. No skrátka malá kniha s veľkým dosahom, právom nadčasová, stále populárna a do mnohých jazykov prekladaná. Výborné dielko, krásne napísané, úžasný jazyk i preklad. Mám vyznačené mnohé pekné či zaujímavé pasáže, ktoré by som mohla pridať k tomuto komentáru, no nakoniec ich je tak veľa, že jednoduchšie bude, keď si knihu prečítate. Je to len okolo 65 strán, zvyšok je doslov a poznámka prekladateľky.
Príručka pre milovníkov kávy. Čítanie ku káve táto knižka. Jednak pri jej čítaní prichádza chuť na kávu a naviac rozsahom nie je nijak obsiahla, takže jedno pomalé dopoludnie a máte prečítane. Káva stručne od začiatku až do konca. Od zrna až po voňavý nápoj. Spôsoby praženia, prípravy, oblasti pestovania i zvyky krajín. Fajn čítanie, no skromné, preto ocenia skôr tí, ktorí sa v káve zas tak veľmi neorientujú, no chceli by trochu viac poznať kávové pozadie. A určite aj tí, ktorí by radi prešli na výberovú kávu, no všetky tie typy príprav a možností ich skôr desia než lákajú. Skrátka, ak chcete vymeniť alebo doplniť instantnú, kapsulovú, automatovú, či vopred namletú a v každom obchode dostupnú kávu za kvalitnú a čerstvo namletú kávu, toto je rýchly sprievodca. Pekne spracovaná, malý formát, určite by jej ale prospelo viac obrázkov a vlastne i o niečo bohatší obsah.
Určite by som knižku neodporúčala ľuďom, ktorí sa už v tomto svete pohybujú, poznajú svoje obľúbené odrody, neboja sa pred každou prípravou vytiahnúť mlynček, majú svoj obľúbený presný pomer káva:voda a v kuchyni má ich kávova nádoba čestné miesto. Tí sa totiž veľa nového nedozvedia. Tam by som odporúčala skôr podstatne objemnejšiu publikáciu Velká kniha o kávě od Petry Davies Veselej. No a profesionálom a baristom už vôbec nie.
Hodně jsem nikde. Príjemné oddychové čítanie. Autobiografia v podobnom duchu, ako predchádzajúce knihy Michaela Třeštíka (Ledaže se spletu, Jen aby, řekla moje žena, Aspoň jsem to zkusil). Spomienky, príbehy, krátke i dlhšie texty, veľa ďalších ľudí, úspechy i nezdary. Inšpiratívne aj osobné, ale tak akurát osobné. Kto ho sleduje na FB alebo čítal minulé knihy, určite bude mnohé z toho poznať, no dozvie sa i veľa nového. Strieda svoju mladosť a dospelosť so súčasnou (covidovou) situáciou. Bavilo, nesklamalo, dostala som presne to, čo som od knihy očakávala.
Dočítala som dve knihy, ktoré mali jeden podobný prvok. Hlavná hrdinka je štrnásťročné dievča vyrastajúce v krajine či dobe, kedy sa od ženy očakáva skoro sa vydať, porodiť deti a starať sa o domácnosť. Lenže obe tieto hrdinky chcú byť počuť. Adunni z knihy Holka se sílícím hlasem k tomu chce použiť svoj hlas, Ana z Knihy túžob svoje písmo. No a tu podoba končí.
Holka se sílícím hlasem je krásno-smutný príbeh zo súčasnosti, z Nigérie, kde sa stretáva chudoba i neuveriteľné bohatvo. S Adunni sa život nemazná, v štrnástich sa stáva treťou manželkou a neskôr slúžkou v dome bohatej pani, a jej túžba získať vzdelanie sa zdá byť čoraz vzdialenejšia. Veľká poklona prekladateľke Viktorii Hanišovej, ktorá si dala záležať na zachovaní jej reči. Reči dievčaťa, ktoré je múdre, zvedavé, vie trochu anglicky, no robí chyby, pretože v jej osade nemala možnosť naučiť sa spisovnú angličtinu. Adunni je odvážna, trošku naivná, no odhodlaná aj napriek všetkému, čo sa jej deje na ceste za jej snom.
Naopak Ana má spočiatku na ružiach ustlané a síce sa má vydať skoro, otec ju predtým podporoval v písaní, naviac pochádza z lepšej rodiny. Určitý pád z jej spoločenského statusu síce príde, prekážky prídu, no autorka jej to dosť uľahčuje a nahráva jej tak, že vlastne ani to zlé nie je nijak moc zlé. Nie že by som jej nepriala, ale miestami to bolo prehnané. Čo mi ale absolútne nesedelo je to biblické pozadie. Síce citlivo zasadené, no ak by bola Ana “obyčajné” dievča a autorka by jej tak “nepomáhala”, tá doba, krajina i odhodlanie mladej ženy by boli skvelým príbehom. No spraviť z nej manželku Ježiša a niečo ako feministku… ja som jej to neverila, prišlo mi to zbytočné a pri čítaní som sa sa často nudila. Dočítala som ju len preto, že som chcela mať porovnanie a naviac tú knihu mnohí chvália! Má vysoké hodnotenia. Ale mne prišli zaujímavé iba časti z Alexandrie.
Takže kým Holku se sílícím hlasem odporúčam, Kniha túžob je pre mňa veľkým sklamaním.
Neubehol ani rok, odkedy som prečítala Tři měsíce v Barceloně a nielen že sme vďaka nej strávili v Barcelone úžasný víkend, odvtedy na mestá a architektúru pozerám inak. Nebojím sa tvrdiť, že naše cestovanie obytňákom a trávenie času v mestách táto kniha v mnohom obohatila. Takže keď som na jeseň zistila, že Adam Gebrian vydáva Dva měsíce v Lisabone, ani na sekundu som neváhala. Veď my v Lisabone čoskoro strávime… no možno nakoniec i viac ako dva mesiace. Pôvodne som si túto knihu chcela prečítať až keď v Portugalsku budeme, alebo po ceste tam, no stačilo ju len otvoriť, prelistovať, prvá kapitola, tak ešte druhá, tretia… a na tretí deň kniha dočítaná, zaujímavé vety zvýraznené, mnohé miesta poznačené. Odkaz na mapu na konci vítam a ukladám. Samozrejme kniha pôjde s nami, na knihy mám v obytňáku vyhradené miesto. A na ďalšie miesta v Portugalsku sa inšpirujeme ešte knižkou Wild Guide Portugal, ktorú autor odporúča. Viac nám asi už netreba a objavíme to priamo na mieste.
Dva měsíce v Lisabone sú napísané veľmi podobne, ako Tři měsíce v Barceloně. Krátke kapitoly, fotky, autorov pohľad na okolie, zaujímavosti zo sveta architektúry i postrehy otca, ktorý trávi veľa času s aktívnym malým chlapcom, ktorý je v podobnom veku ako ten náš. O to viac mám pochopenie pre mnohé jeho postrehy a poznámky. O to viac ich vítam. A platí presne to isté, čo som napísala o predchádzajúcej knihe. Ak vás architektúra a urbanizmus nezaujímajú, ak nemáte deti, možno na vás bude kniha pôsobiť menej zaujímavo. Neviem posúdiť. No ak nad funkčnosťou mesta trochu premýšľate a ak cestujeme/chcete cestvovať s malým dieťaťom, táto knižka pre vás bude veľkou inšpiráciou. Dá vám veľa podnetov vďaka ktorým budete aj hocjaké iné mesto vnímať inak. Budete nad verejným priestorom premýšľať, či už v kontexte detí alebo trávenia voľného času. A koniec koncov, môžete tak objavovať aj svoje (rodné) mesto.
Aj toto je výborná podnetná knižka, ktorú prečítate pomerne rýchlo, no radi sa k nej vrátite a ešte radšej podľa nej preskúmate Lisabon, či iné mesto. Ja som za ňu nesmierne vďačná a ak Adam Gebrian napíše ďalšiu knihu o ďalšom mieste, bude mať u mňa v knižnici isté miesto. Aj keby je z mesta, kam sa cestovať nechystáme. Pretože jeho pohľad na mesto, architektúru a urbanizmus ma skutočne baví a inšpiruje.
“Co je to láska?”
Chvíli přemýšlím, než řeknu: “Je jako vaječňák od babičky z tátovy strany, takovej hustej a zlatožlutej: pro vynikající chuť je důležitý smíchat všetchny ingredience ve správným pořadí a poměru.”
“Fujtajbl, vaječňák,” odvětí Hanna.
S večerem přichází tíseň. Debut, o ktorom som bola presvedčená, že to bude knižka podobná Vzdělanej či Unorthodox. Príbeh o dievčati, ktoré vyrastalo v akejsi ortodoxnej komunite, ktorá si žije vo svojej bubline so svojimi prísnymi náboženskými a životnými pravidlami. V puberte jej to nedá a bude chcieť odísť. Ha, ako som sa len mýlila. Nie že by hlavná hrdinka s prezývkou Bunda odísť nechcela, lenže…
Rozsahom nie nijak veľká a spočiatku strany odsýpali. Lenže prišla tragédia s ktorou sa každý člen rodiny musel nejako vyrovnať, no nedokázali či nechceli o tom rozprávať. Plynie deň za dňom, mesiaco za mesiacom. Absencia rodičovskej lásky je až desivá. Samota všadeprítomná. Citáty rodičov z biblie pôsobia až smiešne, Boh akoby na tomto mieste vôbec nebol. Iba kravy, hnoj, opustenosť, tápajúci súrodenci, ktorí sa musia vyrovnať so stratou najstaršieho brata, vlastnou sexualitou a skutočnosťou, že rodičia sa čoraz viac uzatvárajú do seba.
“Večer je tu všechno studené: dvůr, mlčení mezi našima, naše srdce, vlašský salát na chlebu.”
Je to hnusné, škaredé, depresívne a miestami až príliš do detailov. Autorka vám niektoré scény naservíruje tak podrobne, že ich z hlavy len tak ľahko nedostanete. Je dosť možné, že vám to príde až odporné. Súhlasím. Aj keď to spočiatku vyzeralo, že knihu prečítam za 2-3 dni, nakoniec som ju odkladala, musela preložiť troma ďalšími knihami a dočítala ju čisto zo zvedavosti, ako sa skončí, čo sa so súrodencami stane, kam to až dospie. No musela som sa premáhať. Netrúfam si odporúčať, toto skutočne nie je kniha pre každého a už vôbec to nie jednoduché a pekné čítanie.
“Připadá vám jako problém, že kvůli vaši svobodě projevu a vašemu umění zemřeli jiní lidé?”
Knižný nový rok som rozhodne nezačala nijak ľahko. Po takmer dvoch týždňoch som dočítala reportáž Střelba v Kodani. Pre mňa jedna z najnáročnejších reportážnych kníh, aké som zatiaľ prečítala. V tom dobrom slova zmysle. Jeden obrázok, nečaká medializácia a následne výhražky, pokusy o útok, výzvy k zabitiu a doživotie v utajení s policajnom ochranou. Lars Vilks je síce provokatér a svojim umením sa odjakživa snažil prekračovať isté hranice, no to čo rozpútala jedna karikatúra nečakal. Švédsky novinár Niklas Orrenius v knihe rozoberá, kde je hranica slobody prejavu, aká je švédska spoločnosť, kdo za to môže, aký je Lars Vilks a mnohé ďalšie témy.
Autor ide naozaj dopodrobna a od polovice sa dosť ponára aj do politickej a náboženskej situácie vo Švédsku, čiastočne i v Dánsku. Deju to prospieva, ale pre čítateľov zo zahraničia to chce sústredené čítanie. Všetky tie postavy a udalosti mi dávali zabrať. No zároveň som za to rada, pretože o Švédsku som síce nemala výhradne pozitívne predstavy, o mnohých problémoch multikultúrneho prostredia som vedela, no realita ma i tak celkom prekvapila.
Kým spočiatku mala hlavná postava Lars Vilks moje sympatie, ku koncu už to tak jednoznačné nebolo. A celkovo som v priebehu čítania veľa premýšľala a kládla si otázky. Na mnohé sa odpovedať nedá. Střelba v Kodani sa síce zameriava na udalosti okolo karikatúry, slobody slova, politiky a náboženstva, no nemôžem si pomôcť, ja v tom vidím presah i do mnohých ďalších oblastí. A do aktuálnej situácie. Výborne spracovaná, veľa detailov, ktoré dajú zabrať, no pomôžu na lepšie pochopenie celého pozadia, veľa otázok a tém na premýšľanie. Náročná, ale dôležitá kniha.
“Takže áno, máme tu svobodu projevu – jenže to není všechno. Chceme velké náboženské konflikty, prameníci z nedorozumění a vytvářejíci odstup?”
“Táto hypotéza bola nanajvýš hodnoverná a prijateľná. Ale tak ako mnoho iných hypotéz, ani táto neprežila zrážku s realitou.”
Jediná kniha o zdraví, ktorú potrebujete. By mohol byť podtitul. Kniha, ktorá vám možno zachráni život. Možno. Je totiž na vás, ako informácie uchopíte, k tomu naša lenivosť (aj o tej je tam reč) a návyky (aj o tých). A veľa ďalších faktorov. Život, genetika, prostredie, individualita. V podobnom duchu sa vyjadruje aj autor. Máme vedu, máme dáta. I tam sú ale limity, nepresnosti. Čo kedysi platilo je dnes už vyvrátené a ideme ďalej. Vieme veľa, ale nie sme si istý. No určité obecné závery predsa len môžu zaznieť, sú najlepšie, aké v tejto chvíli máme.
Po dočítaní môžete by trochu zmätení, ale svojim spôsobom sa vám uľaví. Zdravý život nie je rocket science. Ale to už asi tušíte, že? Pohyb, spánok, vzťahy, vyhýbať sa chronickému stresu, občas si dať pôst, stravovanie. Easy-peasy. Čo jesť? S navýšením zeleniny nič neskazíte, ubraním z cukru tiež nie. Výživové doplnky sú skvelý biznis a spôsob ako spláchnuť peniaze do záchoda. Hýbeme sa málo, svetlo nemáme ideálne, v prírode by sme mohli byť častejšie. No nič nie je stratené!
Ak sa o zdravie zaujímate a nehrniete sa do žiadnej (extrémnej) diéty, ide vám o trvalo udržateľný spôsob, vlastne sa nič nové nedozviete. Všetko ste už počuli, tušili. Pre mňa tam nebola snáď žiadna nová wow informácia, ale ja sa non-fiction knižkami obklopujem už pár rokov.
Kniha sa čítala dobre, ideál pre laikov, je fajn napísaná i preložená. Ak si chcete všetky mýty a informácie o jedle, chudnutí, diétach, vitamínoch, výživových doplnkoch, pití, drogách, fyzickej aktivite, dobrom zdraví, spánku a starnutí zosumarizovať, choďte do nej. Ak máte pocit, že žiť a stravovať sa zdravo je náročné a vy neviete, čo áno a čo nie, choďte do nej. Ak máte zdravotný problém, choďte k odborníkovi. Ak sa cítite dobre, ste spokojní so svojim životom, poznáte, čo vám robí dobre a kedy svojmu telu neprospievate, tak si prečítajte niečo iné.
No Comments