Osem kníh v auguste a ešte akých skvelých. Sklamala ma len jediná, veľmi jednoduchá, detinská a slabo uveriteľná, no našťastie veľmi krátka Jednoducho na mňa zabudli. No vlastne i Daleko od stromu trochu sklamalo, pretože téma bola viac ako zaujímavá, no správanie postáv a predvídateľnosť celkové hodnotenie dosť znížili. Naopak medzi výborné knihy, vďaka ktorým som mala možnosť nazrieť do úúúplne iných kultúr, radím Mazl tov o moderne ortodoxnej židovskej rodine v Antverpách a Tajný život afgánskych dívek. O tej nájdete viac slov nižšie. Škoda že tak krátka bola biografická Už nikdy neuvidím svet od tureckého spisovateľa a novinára Ahmeta Altana. Memoáre spísal vo väzenskej cele a uvažuje o svojom odsúdení, o životnom priestore zredukovanom na nádvorie obohnané mrežami, o nádeji a úteche, aké myseľ spisovateľa dokáže poskytnúť dokonca i na tých najtemnejších miestach. Dlho som si vychutnávala krásnu historickú knižku Podstata všetkých vecí od Elizabeth Gilbert. Opäť nesklamala ani česká literatúra, konkrétne novinka Poupátka od Hany D. Lehečkovej. Opäť viac slov nižšie. A za pozornosť rozhodne stojí Noční klub Mars, z prostredia ženskej väznice v Amerike.
Elizabeth Gilbert, prečo som ťa po Jedz, modli sa a miluj, tak dlho prehliadala? A teraz toto. Pred polrokom prečítané Mesto dievčat, cez víkend dočítaná Podstata všetkých vecí. Čo bude ďalšie? Ale teda čítala som to pár mesiacov. Tá kniha je veľká, takmer 500 strán a ešte aj väčší formát. No bavila. Mám rada keď sa podarí prepojiť históriu s fikciou. Tu sa mieša niekoľko významných historických objavov s pútavým príbehom na svoju dobu pokrokovej botaničky. Je tam pár slabších miest, to ale pri takom rozsahu odpúšťam. Ako celok je román krásny, pútavy a veľmi zaujímavý. Neraz som otvárala Google a hľadala doplňujúce info. Plus nechýbajú krásne pasáže, nevšedná milostná vsuvka, cestovanie, história. Chýba len viac ďalších nádherných ilustrácií kvetín.
Daleko od stromu. Neviem neviem. Téma veľmi zaujímavá, ale udalosti a správanie postáv mi nesedeli. Je to young adult, ale to predsa neznamená, že dej musí byť tak predvídateľný a zjednodušený. Správanie súrodencov ma občas až vytáčalo, aj keď sa snažili. Asi by som mala pochváliť že sa tam objavuje terapia, ako možnosť riešenia problémov, ale aby tam nakoniec skončili všetci? Ako keby chcela autorka nacpať rôzne témy do jednej knihy aj keď s pointou nesúviseli, ale sú aktuálne a trendy. Kiežby sa namiesto toho sústredila na tú najdôležitejšiu. Vo výsledku lepší priemer.
Mazl tov. Výborná kniha. Nie je ako známejšia Unorthodox, ale skvelo ju dopĺňa, dozviete sa o moderne ortodoxnej komunite v Antverpách. Ale je aj o rozdieloch, kultúre, náboženstách, zvykoch, rodine, histórii atď. Veľmi bavilo a veľmi odporúčam.
Poznáte ten pocit, keď dočítate knihu a máte chuť ju každému dať do rúk so slovami: „To si prečítaj, je to skvelé!“? Tak presne to sa mi stalo s knihou Noční klub Mars. Nie je to žiadne oddychové čítanie, ten koniec ma rozosmutnil veľmi, chcela som aby kniha neskončila, chcela som aspoň všetky tie ženy objať, aj keď to žiadne neviniatka neboli. Je o väzení, treste, systéme, (ne)spravodlivosti, ženách, černoškách, trans, chudobe, Amerike. Je v nej tak veľa tém. A pritom sa autorka nedostáva nijak hlboko. Čo je trochu škoda. Na kvalite jej to neuberá. Nebude to čítanie pre každého, ale ak jej šancu dáte, dostanete kvalitný príbeh. Vyšla aj v slovenčine, pod názvom Klub Mars ju vydalo Inaque.
Poupátka. Ťaživé od začiatku a pritom tak prístupne napísané. Na to, aby ste vyjadrili niektoré hrôzy, netreba zachádzať do detailov. Jedenásť rokov, to je veľmi krehký vek. Telo sa mení, hormóny, potreba niekam patriť, kamarátstvo. Stále dieťa, no už pozerá ďalej, chce byť dospelejšia, samostatnejšia. Poupátka sú napísané z pohľadu jedenásťročnej Fanynky, ktorá chce byť herečkou a tak vedúcemu miestneho dramaťáku Mirkovi plne dôveruje. Aj keď im na rozlúčku dáva pusu, aj keď ich vyzve, aby tancovali polonahé. Herečka musí pre svoju rolu spraviť maximum a dievča na prahu puberty len ťažko chápe, že to správanie nie je prípustné. Pridajte k tomu ťažkosti doma, neistotu v kamarátke a celkovo náročné obdobie tohto veku a problém je tu.
Pre niektoré malé dievčatá v krúžku idolom, v skutočnosti sexuálny predátor. Využíva svoju pozíciu, manipuluje s deťmi aj rodičmi. Prechádza mu to dlho, aj keď si ľudia šepkajú, je až neuveriteľné, akú obľubu si Mirek získal. Príbeh, ktorý nemá od reality príliš ďaleko. Príbeh, ktorý poukazuje na veľký spoločenský problém a je prínosné, že sa o tom hovorí čoraz viac. Poupátka právom patria k najlepším českým knihám, ktoré tento rok vychádzajú. Odporúčam, ale hádam, že väčšina ju už máte prečítanú, rozčítanú alebo aspoň na ceste do knižnice.
Úryvok z knihy: „Mirkův další proslov už je v plným proudu: Sice jste teprve dívky, ale v každý dívce dřímá krásná žena, jste poupátka, který se každou chvíli rozvinou a já vám v tom pomůžu, máte v sobě spoustu skrytý síly, co dokáže hory přenášet, a když to všechno dokážete dobře využít, každej chlap a celej svět vám bude ležet u nohou, být ženou je nádhera, ale taky velká zodpovědnost, nebýt vás a vaší přitažlivosti, lidskej rod by vyhynul, proto v sobě musíte pěstovat krásu a ženství, u každý to vypadá jinak, já měl za svůj život hodně ženskejch, možná i přes stovku, a každá byla krásná jiným způsobem, jedna měla červený tváře, když se vzrušila, jiná zase krásnou postavu, a když ji člověk hladil po bocích, bylo to, jako kdyby držel v rukách kytaru, a i vy musíte objevit, co dělá krásnými zrovna vás.“
Chtěla bych být na tomto světě čímkoli
Je ne ženou
Mohla bych být papouškem
Mohla bych být ovcí
Mohla bych být jelenem
Vrabcem žijícím ve větvích
Je ne Afgánkou.
[…]
Je ne Afgánkou.
[…]
Chtěla bych být čímkoliv z přírody
Je ne ženou
Ne Afgánkou.
Tajný život afgánskych dívek je reportáž Jenny Nordbergovej. Stretla sa s niekoľkými rodinami aby poodhalila tajomstvo “bača poš”. Verejné tajomstvo o ktorom sa vie, ale nikto to napriamo neprizná. Nie pri prvom stretnutí. Dievčatá, ktoré istú dobu vyrastajú ako chlapci. Pretože pre ženu v Afganistáne je dôležité porodiť syna. A keď sa nedarí, je lepší “prezlečený” chlapec než žiaden.
Autorka ale prináša oveľa viac ako príbehy žien, ktoré mohli v detstve nosiť nohavice a hrať sa vonku. Ukazuje Afganistán po jeho viacerých stránkach. História, náboženstvo, politika, zahraničná humanitárna (ne)pomoc, zvyky a tradície, minulosť, Talibán, obmedzenia, dedičstvo. Nekritizuje, nesúdi, nemoralizuje, nepoučuje. Pozoruje, píše o tom, čo videla, stretáva sa s ľuďmi. Ukazuje Afganistán taký aký je, taký aký sa vyformoval, dáva informácie do širších súvislosti, naťukne rozdiely medzi Kábulom a ostatnými oblasťami krajiny.
Je to výborná knižka o ženách a mužoch Afganistánu. O krajine, kde nie je jasný ani počet obyvateľov, náboženstvo sa vykladá podľa situácie, kde jeho obyvatelia nevedia čítať ani písať, no citujú poéziu a rozprávajú viacerými dialektami. Je pútavo napísaná a nesmierne zaujímavá. Každý, koho situácia v Afganistáne zaujíma, by po nej mohol siahnuť. Pretože aj napriek téme je ľahko stráviteľná. Veselo vám z nej nebude, chápať to občas tiež nebudete a vzhľadom k tomu, že Talibán je opäť pri moci (kniha vyšla v roku 2014), zapôsobí o to viac. Ak pred touto témou nechcete zatvárať oči, vrelo odporúčam. Jedna z najlepších kníh, aké som tento rok prečítala.
No Comments