Minulé leto som mala všetky tipy do prečítaného leta pripravené s predstihom ešte predtým, než leto vôbec začalo. Bolo to aktívne leto a vedela som, že počas prázdnin stíhať nebudem. Toto leto máme naopak pomalé, takže som si povedala, že články budem pripravovať iba pár dní pred začiatkom daného týždňa. Akosi som sa ale minulý týždeň pozabudla, pretože sme odišli na Slovensko a ja som tu nemala žiadnu vhodnú knihu. Preto článok s tipmi o stromoch nebol.
A skoro by som aj vynechala tento týždeň, lenže táto téma, to je krása, to nevynechám. S oneskorením preto, lebo začiatok týždňa som so synom strávila na Malej Fatre, chodením od kopca ku kopcu, od chaty k chate. Koniec koncov, čo je lepším strávením týždňa o tichu a načúvaní, než byť v prírode, na hrebeňovke, ďalej od davov ľudí. A iba so synom, bez starostí, len s batohom. Jesť, spať, chodiť. Veľa priestoru na ticho i načúvanie.
A knižné tipy? Dnes ráno som si v našej knižnici požičala e-knihu Pod širým nebem od Markusa Torgebyho. A dnes ráno som ju aj prečítala. Necelých dvesto strán, nádherné fotografie, osobný príbeh a pár tipov. Táto útla knižka ma očarila, pretože spôsob života, akým sa Markus vybral, mi príde očarujúci, pokojný i odvážny. Aj my doma podnikáme kroky k tomu, aby sme nežili konzumne, v meste a uponáhľano. Ešte to teda nevidíme na odchod do lesa, ale i Markusova cesta ho s príchodom rodiny naviedla na hľadanie rovnováhy medzi modernými vymoženosťami a udržateľnom súžití s prírodou. Neviem, či kniha tak zaujme aj vás, ono v nej nie je nič nové, prevratné, je to skrátka len jeden osobný príbeh. No myslím, že z prírody, ticha a počúvania vlastného srdca môžeme ťažiť všetci. A práve správna knižka môže byť impulzom k tomu, aby sme sa išli posadiť na peň a boli iba sami so sebou.
Mimochodom, lesná terapia má aj oficiálny názov shinrin-yoku. Na túto tému nájdete tiež pár kníh, napríklad Shinrin-yoku: lesní terapie pro zdraví a relaxaci – inspirujte se Japonskem od Miyazaki Yoshifumi. No stačí, keď si zadáte tento výraz do Google alebo ešte lepšie, pôjdete rovno do lesa, bez hudby v ušiach, bez cieľa, no s otvorenými očami, napnutými ušami a nosom, ktorým budete chcieť zachytiť všetky vôňe. Objímať stromy sa môže tiež.
Ak by mal týždeň viac hodín a ja som nemala rozčítané dve iné zuajímavé knihy, pustila by som aj do veľmi oceňovanej knižky Ticho: Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvit od Susan Cain.
A na záver mám tip na jednu krátku, no dokonalú knihu o tichu. Radost z ticha od Erlinga Kaggeho. „Ticho není pouhou absencí zvuku, nýbrž kýženým stavem, kdy můžeme konečně slyšet sami sebe.“
- Jak souvisí ticho se štěstím?
- Ochuzují nás slova o hloubku prožitku
- Jak najít ticho uprostřed vřavy velkoměsta?
Toto všetko sa v knižke dozviete. Doplnená o krásne fotografie. Je skôr filozoficky ladená, číta sa dobre, len je to kniha, kde je fajn zabezpečiť si kľud a premýšľať o nej, uvažovať, ako to vníma autor, ako to vidím ja, čo by sa dalo aplikovať do môjho života, čo mi napríklad vôbec nesedí. Ak vás ticho zaujíma viac, rozhodne ju odporúčam.
V tejto téme by sa dalo ešte veľa pokračovať a hoci by som chcela ostať pri troch tipoch, nedá mi to nepodeliť sa ešte o niečo ďalšie. Pretože toto je do veľkej miery moja srdcová téma. Nemusíte hneď siahať po knihách, niekedy stačia aj podcasty alebo kvalitné články. Aspoň na začiatok. Ak chcete priviesť ticho do vašich životov, zapamätajte si pojmy všímavosť a meditácia. A skúste sa k nim čas od času vrátiť, zistiť si, čo to obnáša, čo to vlastne je. Že vám stačí pár minút denne a výsledok môže byť neskutočne obrovský. Skúste si na to spomenúť najmä v septembri, keď skončia prázdniny a zrejme nabehneme do väčšieho chaosu školy, práce a možno i druhej koronavlny. Všímavosť a meditácia. Ticho uprostred chaosu. Ide to, ale tých pár minút denne si vedome budete musieť nájsť.
No Comments