Blížime sa ku koncu prázdnin, zajtra začína predposledný týždeň. Téma je spánok. Jedna kniha ma napadla okamžite, nad ďalšími dvoma som trochu váhala. Či ich naozaj zaradiť, či to nie je nevhodné. Nechám na vás, či sa pustíte aj do takýchto tém.
Non-fiction literatúru mám rada a čítam pomerne často. Vzdelávať by sme sa mali celý život a práve pútavé populárno-náučné knihy sa k tomu výborne hodia. O spánku vyšla knižka Prečo spíme. Odhalenie sily spánku a snov od Matthew Walkera.
- Spánok patrí k najdôležitejším, ale najmenej pochopeným aspektom nášho života, zdravia a dlhovekosti. Donedávna vedci nedokázali odpovedať na otázky prečo spíme, ako spánok pomáha nášmu telu a mozgu, prečo nás postihnú ničivé zdravotné následky, keď nespíme. Najmä v porovnaní s našimi ostatnými základnými životnými potrebami jesť, piť a rozmnožovať sa, sme účel spánku dlhé roky nedokázali pochopiť. Prudký príval vedeckých objavov za ostatné dve desaťročia však do tejto oblasti vniesol nové svetlo.
- Teraz nám vynikajúci neurovedec a odborník na spánok Matthew Walker umožňuje porozumieť životnej dôležitosti spánku a snívania. Okrem mnohých iných funkcií, spánok posilňuje našu schopnosť učiť sa, zapamätávať si a robiť logické rozhodnutia. Usmerňuje naše emócie, dopĺňa imunitný systém, dolaďuje metabolizmus a reguluje náš apetít. Snívanie upokojuje bolestné spomienky a vytvára priestor virtuálnej reality, v ktorom mozog spája minulé poznanie so súčasným a podnecuje kreativitu.
A teraz trochu náročnejšie témy. Večný spánok. Smrť. Zomieranie. Vyrovnanie sa so stratou. Nikdy by ma nenapadlo, že sa budem viac zaoberať touto témou, smrť bola pre mňa vzdialená a patrila starým ľuďom, kde som to prijímala akosi prirodzene. Keď sa ale pred rokom rakovina môjmu tatinovi zhoršila natoľko, že sa dostal do paliatívneho štádia, musela som sa tomu postaviť. A keď o pol roka na to umrel, musela som nájsť spôsob, ako sa s tým vyrovnať.
Pohled do slunce mi poradila psychoterapeutka, no odvahu ju prečítať som našla až po tatinovom pohrebe. Myslím, že by si ju mohol prečítať každý, kto akokoľvek premýšľa nad vlastnou smrteľnosťou alebo sa vyrovnáva so závažným ochorením u svojho blízkeho.
- Ranou, kterou ve své osmé beletristické knize psychoterapeut I. D. Yalom otevírá, a která každého z nás po celý život provází, je vědomí vlastní smrtelnosti. A protože nejsme s to žít s pohledem upřeným přímo do slunce tohoto poznání, pomocí nejrůznějších psychických mechanismů se tomuto drtivému vědomí snažíme uniknout. Přes všechnu snahu však na ně stále narážíme, a to zvláště tehdy, kdy se nám zdá, že jsme se pojistili zvenčí, ať skrze majetek, pocit úspěchu, nebo krátkodobé smyslové uspokojení. Mnohé psychické nemoci mají svůj původ právě v úzkosti ze smrti. V knize se setkáme se slavnými postavami filozofie a literatury, text je protkán příklady z Yalomovy praxe.
Moje milá smrti sú blogové zápisky, rozhovory, články a poznámky Veroniky Hurdovej, ktorá počas tretieho tehotenstva prišla nečakane o manžela. Sama s troma deťmi sa musela vyrovnať s novou neľahkou životnou situáciou. Bola sklamaná z toho, ako u nás prebiehajú pohreby a chýbala jej v tom akási prirodzenosť a úcta. Dnes o smrti prednáša, chodí na besedy po celej republike a snaží sa ľuďom ukázať, že smrť je všade okolo nás, smútok dokážeme zvládnuť a rozlúčiť sa dá aj inak, ako na cintoríne. Pre niekoho je Veronika možno veľmi alternatívna, svoje deti vedie v duchu unschoolingu, cestuje pomalým spôsobom a o tom tiež rada beseduje. Vyznáva myšlienky slobody a rešpektu, určite odporúčam sledovať jej FB a blog Krkavčí matka. Ja mám jej názory veľmi rada a neraz mi pomohla utriediť si myšlienky.
No Comments