Minulé leto bola téma o vode, tento rok je o mori. Trošku to zúži výber, ale i tak sa pri dvoch knihách budem opakovať, pretože sa sem hodia, pribudli ďalší rodičia, ktorí sa zapájajú a odhadujem, že ste ich minulé leto neprečítali všetky.
Začnem ale novinkou, respektíve knihou, ktorú som nemala ešte v žiadnom výbere. Sršeň léta v noci od Kena Folletta. Skvelý autor, ktorého poznáte, ak čítate historické ságy. Napísal trilógiu Století, možno poznáte aj ďalšie rozsiahle romány Piliere zeme a Na veky vekov.
Sršeň léta v noci je vojnový príbeh, inšpirovaný skutočnou udalosťou. Odohráva sa v roku 1941 a more, konkrétne studené Severné more, vstupuje medzi Britov a mladého Dána Haralda Olufsena na ostrovčeku Sande. Priznám sa, že knihu som ešte nečítala, darovala som ju dávnejšie manželovi v duchu hesla „najlepšie darčeky sú tie, ktoré sa dajú požičať“. Naviac by som rada najprv dočítala trilógiu Století. Ale ide o Folletta a toho sa nebojím odporúčať.
Druhý tip má s morom spoločný iba názov. To prší moře. Je od mojej obľúbenej českej spisovateľky Radky Třeštíkovej. Nie je to oddychové čítanie do húpacej siete, ale komplexný príbeh o Hanke, ktorá stratila svojich najbližších skôr, ako skutočne dospela.
Prvá kapitola začína tým, ako Radim, Hankin otec, spácha samovraždu. Jeho posledný deň, rozhodnutie, rozlúčka. A potom smršť nešťastných príhod, ktoré Hanku poznačia na celý život. A taktiež Ilonu, Věru a Aleša. Ale Hanku najviac. Od otcovej smrti Hanka netancuje, jej vzťah s matkou je stále komplikovanejší, zamiluje sa do Aleša, ktorý mal byť jej brat. Vzdor, piercing, odchod k nevlastnej matke. A keď tragicky zahynie aj jej vlastná mama, zdá sa, že Hanka už nenájde cestu späť do normálneho života.
Ani posledný tip nebude patriť k veselým a zároveň je to kniha, ktorú by som chcela tento týždeň čítať ja, pretože ju mám rozčítanú už dlho, dovolím si preto len prekopírovať to, čo som o knihe písala minulé leto. Poznáte loď Wilhelm Gustloff? Píše sa rok 1945, druhá svetová vojna sa chýli ku koncu. Tisíce utečencov vidia v lodi Wilhelm Gustloff cestu za slobodu. Ak poznáte spisovateľku Rutu Sepetysiovú, viete, že ona veselé príbehy nepíše. Sůl moře nie je výnimkou.
„Wilhelm Gustloff bola nemecká loď, patriaca nacistickej organizácii Kraft durch Freude. […] Bola torpédovaná 30. januára 1945, pri plavbe z Východného Pruska, počas 45 minút sa potopila. Zahynulo pri tom 5 300 až 9 400 cestujúcich a členov posádky, čo je považované za najväčšiu námornú katastrofu v dejinách.“ wikipedia.sk
Myslím, že o mori by sa dalo prísť s ešte veľa tipmi, no všetky tri knihy sú celkom obsiahle, takže i jedna z nich dá zabrať. Manžel ešte navrhol Starec a more, vraj taká klasika, takže kto rád klasiku, siahne po Hemingwayovi.
No Comments