Začína štvrtý týždeň Prečítaného leta s veľmi krásnou témou. O listoch. Vybrať knihy by nebolo vôbec náročné, pretože dopis, obálka alebo pohľadnica sa vyskytujú a zohrávajú dôležitú úlohu vo viacero príbehoch. Dokonca mnohé sú napísané formou listov.
Do tohotyždňového výberu som vybrala štyri knihy, všetky patria k tým kratším a veľmi sa od seba líšia, takže verím, že každý si vyberie.
Najnovšia z nich je Podivuhodný život osamělého pošťáka, ktorú na jeseň vydalo nakladateľstvo Plus. Predstavte si jemne snový romantický príbeh s básňami haiku, nádherným grafickým spracovaním, nečakaným záverom a nádychom Japonska.
Poštár Bilodo, podivín a samotár, je oddaný svojej práci. Za tie roky si vybudoval systém, práca mu ide od ruky, pozná svoju štvrť i ľudí, ktorým doručuje. Niektorých až priveľmi dobre. Bilodo má totiž maličké tajomstvo. Porušuje to listové, nahliada do súkromnej korešpondencie vybraných ľudí. Jednej z nich ale prepadne viac, ako by sa patrilo a do Ségolene, učiteľky z Guadalupe sa tak nejak zamiluje. Keď adresáta jej listov zrazí auto, Bilodo spraví niečo nečakané.
Dopis pro mou ženu napísal fínsky spisovateľ Pentti Saarikoski. Odporúčam ju skôr náročnejším čitateľom, autor rozhodne nebol nežný romantik, ktorý by z ciest posielal svojej milej zamilované dopisy.
Surové, drsné, sexuálne, vulgárne, kontroverzné… a ďalšie synonymá. Vlastne som to podľa anotácie i čakala, ale aj tak ma kniha prekvapila. Napísať podobný text manželke vyžaduje asi dosť silné sebavedomie. V podstate iba opisuje to, ako pil, kde pil, koho miloval, koho nemiloval, ako si užíval sex, ako by si chcel užívať sex, aký je sám, ako sa cíti osamelý. Bez cenzúry. Pentti Saarikoski musel byť zaujímavá postava fínskej literatúry. Kniha nebude pre každého a viem si predstaviť, že väčšinu ľudí skôr pobúri, ale ak máte odvahu, dajte jej šancu. Ideálne čítanie v Dubline.
Charlieho malé tajomstvá (v češtine vyšlo pod názvom Ten, kto stojí v koutě) je jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Možno ste videli skvelé filmové spracovanie s Loganom Lermanom, Emmou Watson, Ezra Millerom. Písané sú formou dopisov. Charlie ich neadresuje konkrétne, môžu byť napísané kľudne nám. Hovorí v nich o svojich pocitoch a zážitkoch.
Charlie je iný. Šikovný, vnímavý, chápavý, ale uzavretý do seba a pre všetkých čudný. Aj napriek tomu nadviaže priateľstvo so súrodencami Patrickom a Sam a ich ďalšími kamarátmi. A prežije všetko to, čo sa na strednej zažíva. Prvú lásku, sklamania, cigarety, drogy, večierky…. Prežije nezabudnuteľný prvý rok na strednej škole. A vy ho vďaka autorovmu skvelému vyprávačskému talentu prežijete s ním.
Ahoj tato – Milý Kubo je smutno-krásne čítanie o otcovi Dežovi a synovi Jakubovi. Listy neputovali nijak ďaleko, iba z izby do izby. Nie sú posielané často, pretože niekedy je trochu ťažšie dať na papier tie správne slová. A nie je ich veľa, pretože Dežo Ursiny, sedem mesiacov po prvom liste, podľahol rakovine. Ale je v nich niečo na zamyslenie, niečo smutné, aj niečo krásne. Popravde to neviem nijak priblížiť, ale sú skrátka knihy, články alebo veci, ktoré si vás podmania a vy ani nedokážete vysvetliť prečo.
. . .
A na záver ešte jeden bonusový tip. Knižku som mala kedysi dávno požičanú z knižnicu a doteraz na ňu rada spomínam. Dobrý proti severáku. Listy modernou formou, skrz emailovú komunikáciu. Pri vyberaní kníh do tejto témy som si na ňu spomenula. Obzvlášť na to, že som si chcela zohnať pokračovanie, tak možno je tento týždeň na to ako stvorený.
Odkazy na moje recenzie
– Ahoj tato, milý Kubo
– Charlieho malé tajomstvá (Ten, kto stojí v koutě)
– Dopis pro mou ženu
– Podivuhodný život osamělého pošťáka
No Comments