Pravidlá mozgu dieťaťa – ako vychovať múdre a šťastné deti

Autor: John Medina
Názov: Pravidla mozku dítěte
Rok vydania: 2011
Vydavateľ: CPress
Počet strán: 224
Orig. názov: Brain Rules for Babies
Preklad: Eva Kadlecová

. . .

Jedna z najlepších kníh o výchove, aká sa ku mne dostala, sú Pravidla mozku dítěte. Napísal ju vývojový molekulárny biológ Dr. John Medina a celú výchovu berie z pohľadu mozgu. Čo o ňom vieme, čo naopak nevieme, aké sú výskumy, ktoré naopak nedopadli, aké by stáli za vykonanie, no je to prakticky nemožné.

Do výchovy totiž vstupuje mnoho ďalších faktorov, ako sú sociálny status, kultúra, prostredie, rodina, zdravotný stav, vzťahy v rodine, vzdelávanie. A do toho všetkého určité pravidlá mozgu, ktoré je ale pomerne náročne preskúmať.

John Medina preto nedáva konkrétny návod. Je nemožné povedať, čo vedie k tomu, ako vychovať úspešné a šťastné dieťa. Na rovinu to priznáva. Iba ukazuje vlastné skúsenosti (je otcom dvoch detí) a mnohé výskumy, na ktoré pri svojej praxi narazil.

Výskumy, ktoré naznačujú, že pri držaní sa určitých pravidiel, je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že dieťa bude také, aké si prajeme. Šťastné, múdre, spokojné, čestné a empatické.

Mne sa kniha páčila preto, lebo vedecky zapadla do toho, čo mám o výchove zatiaľ pozisťované a akým smerom sa chcem u Adamka uberať. Je prirodzené, že si vyberám knihy, ktoré sú blízke mojim názorom, no zrovna toto bol prípad knihy, o ktorej som vopred nevedela prakticky nič a nemala som istotu, že s jej závermi budem súhlasiť. Rovnako tak som ju mohla po pár stranách zahodiť s pocitom, že popiera všetko, o čo sa snažím a myslím, že je vo výchove správne. Našťastie sa tak nestalo a autor mi mnohé moje názory potvrdil vedou.

Dr. John Medina zdôrazňuje niekoľko tipov. Začína to už v tehotenstve, kde by matka mala dbať na dostatok ovocia a zeleniny, vyhýbať sa stresu, venovať sa vhodnému pohybu. Známe veci. K tomu dodáva, že púšťať Mozarta je zbytočné a vysvetľuje aj prečo.

Pokračuje to kvalitným vzťahom. Asi každý rodič dá za pravdu, že prvé dieťa z ich vzťahom zamávalo. Že nech boli pripravený na čokoľvek, skutočnosť ich aj tak prekvapila. A John dodáva čísla, koľko vzťahov rodičovstvo negatívne poznamená a zároveň prichádza s tipmi, ako to zvládnuť, ktoré vzťahy prejdú prvým rokom bez väčšej ujmy a ktoré naopak s veľkou pravdepodobnosťou skončia. Na výchovu dobrého dieťaťa má kvalitný vzťah veľký vplyv. Oveľa väčší, než si mnohokrát priznávame.

No a na záver je to samotný vzťah rodič – dieťa a to, ako sa k dieťaťu správame. Aké sú napríklad jeho odporúčania?

• Kojiť aspoň rok (v Amerike nie je dlhodobé kojenie tak bežné, ako u nás).
• Popisovať dieťaťu všetko, čo vidíte. Vhodnou rečou samozrejme. Veľa veľa komunikovať, všetko komentovať. Dokonca navrhuje priemerne 2100 slov za hodinu. Uff, ale počítať to nebudem.
• Nechať pracovať detskú fantáziu. Nezaťažiť ju farebnými blikajúcimi hračkami, ale dopriať mu slobodu s otvorenými hrami. Z obyčajnej krabice sa môže stať toľko úžasných vecí, koľko len predstavivosť dovolí.
• Hrať sa a hýbať sa. Pohyb je na rozvoj mozgu veľmi dôležitý.
• Nepreháňať to. Všetkého veľa škodí. Nechajte dieťa sústrediť sa. Dovoľte mu odpočívať. Nepreťažujte ho, neočakávajte od neho činy, na ktoré ešte nie je zrelé a pripravené.
• Zamyslieť sa nad svojim správaním a ísť vzorom. Deti všetko nasávajú ako špongia, ak nechceme, aby nadávali, nesprávali sa galantne a nepozerali stále do mobilu, zamyslime sa, či nerobíme presne to isté. To isté platí o vzťahu. Ako sa správa manžel k manželke, taký vzor jeho syn preberie. Logicky.
• Nechváliť „Ty si ale šikovný“, ale zamerať sa na námahu.
• Nedovoliť sledovať (ani pasívne v pozadí) TV minimálne do dvoch rokov a aj potom výrazne obmedziť. Uprednostniť knihy. Spoločné čítanie by malo byť každodenným rituálom.
• EMPATIA! Empatia je jedným z kľúčových prvkov. Buďte empatický a nedovoľte, aby ju dieťa, ktorému je empatia prirodzená, stratilo.
• Nebojte sa hovoriť o svojich pocitov. Nie je dobré dovoliť prejavovať len tie žiadúce (radosť) a ignorovať, potláčať alebo zakazovať tie negatívne (hnev, smútok). Každý by mal mať priestor svoje emócie slobodne vyjadriť a pracovať s nimi.
• Hranice. Je prirodzené mať hnev, nie je správne v hneve ubližovať druhým. Rodič je od toho, aby zachytil emócie dieťaťa, pomohol mu ich spracovať, bol nablízku a ukázal, čo už nie je vhodné správanie.
• Tresty. Tresty sú v poriadku, ak dovolia dieťaťu uvedomiť si následky svojho konania. A tým sa rozhodne nemyslí fyzické trestanie. Ide to aj inak.
• S tým súvisí aj vyhrážanie. Kričaním: „Nechaj to, inak uvidíš!“ sa postupne dosiahne skôr maximálna ignorancia dieťaťa, naopak trpezlivým vysvetlením a zdôraznením následkov má dieťa oveľa väčšiu príležitosť si uvedomovať svoje správanie a teda i prípadné následky.

Viac menej všetky obecné informácie sú mi blízke, pretože buď som k nim dospela na základe toho, čo mne v detstve chýbalo a u Adamka chcem, aby toto poznal (obzvlášť potreba správnej komunikácie medzi ľudmi, empatia a dovoliť prejaviť aj negatívne emócie) alebo to tak považujem za logicky správne (nepozerať TV, veľa sa hýbať, byť vzorom) a prirodzené (kojenie, neočakávať väčšie zručnosti, než je dieťa vekovo zrelé).

Netvrdím, že sa mi darí vždy, ale každá podobná kniha alebo článok sú mi motiváciou a ponaučením. Vždy sa dozviem nejaké drobnosti, vďaka ktorým lepšie rozumiem správaniu môjho syna, ktorý vie zatiaľ povedať len štyri slová a aj to ich používa občas zle (aj holub je havo). Dostanem zrkadlo vlastného správania, priznám si chyby a mám príležitosť na sebe pracovať.

Uvedomím si, aké dôležité je vo výchove začať u seba.

Ale v tomto chaotickém světě vychovávání dětí je překvapivé, jak hluboce obousměrná tato společenská smlouva ve skutočnesti je. Mohli byste si myslet, že dospělé vytvářejí děti. Skutečnost je taková, že děti utvářejí dospělé. Stávají se jejich vlastní osobností, a tak tomu bude i u vás. Děti dávají o tolik víc, než si berou.

Pravidla mozku dítěte vám nepovedia, ako vychovať z dieťa skvelého dospelého. Ale navedú vás na cestu, na ktorej sa vám to môže oveľa jednoduchšie podariť.

5/5