Hlavná hrdinka vyrastá so svojím o dva roky starším bratom Jesperom na dánskom vidieku. Ich otec je síce šikovný stolár, ale obchody mu moc nejdú. Matka pochádza zo silno veriacej rodiny a tak často hrá na piano náboženské piesne. Rodičia moc citov neprejavujú, a tak sú súrodenci odkázaný najmä na seba. Hoci ich povahy sú rozdielne, puto medzi nimi je v detstve veľmi silné. V tej neľahkej doby mali len jeden druhého.
Počas 2. svetovej vojny Jesper z rodiska utečie a ich fyzický kontakt sa prerušuje. Jesper sa dostane do svojho vysnívaného Maroka, jeho mladšia sestra neskôr putuje po hlavných mestách Škandinávie a akoby hľadala samu seba. Dokáže aj ona odísť na vysnívaný Sibír? A stretne sa opäť so svojím bratom?
Román je najmä výpoveďou mladej dospelej žene o jej živote a minulosti. Povahou citlivá a na prvý pohľad zraniteľná, no postupne sa z nej stávala žena, ktorú len tak niečo neprekvapí a ktorá dokáže vraziť facku nepriateľovi. Dej plynie pomaličky, autor sa síce drží časovej línie, ale sem tam preskočí späť do minulosti, či poodhalí budúcnosť. Atmosféra je prevažne melancholická a neradostná.
„Já myslel, že jsi anděl,“ blekotal.
„Andělé mají světlé vlasy, a kromě toho neexistují.“
„Ti mí existují a mají tmavé vlasy.“
„Já zase myslela, že jsi Muž z Danzigu,“ řekla jsem. Rozesmál se a vzápětí se rozkašlal a já ho vytáhla na kámen, ale na pevnnu už vylezl sám. Klekl si, vyzvracel slanou vodu a snídani, a když bylo po všem, objala jsem ho a rozbrečela se.
Dej je rozdelený do troch častí. V prvej je čitateľ oboznámený s detstvom a rodinou hlavných protagonistov. Drobné udalosti približujú povahy súrodencov a ozrejmujú, prečo majú k sebe tak blízko. V pozadí ďalšej časti je 2. svetová vojna a okupácia Nemcov. Jesper sa dostáva do nebezpečných situácií až nakoniec krajinu opúšťa, čím jeho sestrička stráca jedinú skutočne blízku osobu. V záverečnej časti putuje už dospelá žena. Jej súčasný život je značne poznamenaný bratovým odchodom a často som mala pocit, že nedokáže nájsť samu seba, a svoje miesto v živote. Snáď každý čitateľ si v tejto pasáži prial, aby sa cesty súrodencov konečne opäť stretli.
Knihu som brala do rúk večer pred spaním, chcela som si prečítať prvých pár strán. Ale viete ako je to s dobrými knihami, odísť od nich uprostred čítania sa nedá. Ak má autor u mňa za niečo obrovské plus, je to vykreslenie povahy hlavnej hrdinky. Celkovo je príbeh postavený na mimoriadne pútavých opisoch, spomienkach a pomalšom tempe, čo je presne to, čo mu pridáva na kvalite a čo ma najviac zaujalo. Na Sibiř je výnimočný príbeh a myslím, že zaujme každého.
Per Petterson (1952) je nórsky spisovateľ. Debutoval v roku 1987 kolekciou krátkych príbehov Aske i munnen, sand i skoa. Na svojom konte má už skoro desať diel, ktoré boli preložené do takmer 50 jazykov. Román Na Sibiř bol nominovaný na Literárnu cenu Severskej rady. Ocenenie však získal až o 11 rokov neskôr za novelu Jeg forbanner tidens elv. Jeho najznámejšie dielo je Ut og stjæle hester (Poďme kradnúť kone), ktoré sa, okrem niekoľkých ocenení, umiestnilo aj v rebríčku najlepších kníh za rok 2007, ktorý zostavuje The New York Times.
Román Na Sibiř (Til Sibir) vydala Euromedia Group v roku 2013, 176 strán, preklad: Jarka Vrbová, ISBN 978-80-242-3869-2.
No Comments