Asi som nepochopila zámer autorky, resp. čo vôbec chcela touto knihou povedať. Rossella Calabrò spravila presne to isté, čo E L James, akurát na opačnej strane extrému. Kým autorka trilógie opísala svojho hrdinu ako prototypom dokonalého chlapa, po ktorom túžia aspoň neskúsené puberťačky a znudené manželky, autorka týchto asi 120 strán si vymyslela hrdinu, za ktorého by sa hanbila aj vlastná matka. Je mi jasné, že išlo o schválne preháňanie, lenže to isté spravila aj E L James. Takže tomuto jej „výsmechu“ nejak nerozumiem.
Po celý čas to na mňa pôsobilo, že Calabrò považuje za normálne, keď je chlap netaktný, umastený od kečupu, sex obmedzí na zápich do správnej dierky a jediný darček, hoci nevhodný, od neho partnerka dostane na Vianoce, pretože ten dátum si pamätá. Hlavne že sa s ním žena zasmeje. A kým Jamesová preháňa v sexuálnych výkonoch hlavného hrdinu, Adam je majstrom vo vydávaní telesných zvukov a plynov.
Na druhej strane, nezabudla spomenúť, že v prvých týždňoch vzťahu sa každý správa (resp. sa snaží) ako Mr. Grey. Síce som celú trilógiu doposiaľ neprečítala, ale niečo mi hovorí, že tam sa ústredná dvojica práve cez tie prvé týždne ani nedostala, takže sa nedivme Grayovej galantnosti. Aj rozprávky o princeznách končia pri svadbe, po tom čo princ nechal prehľadať celé kráľovstvo, len aby našiel tú, ktorej patrí zabudnutá črievička. Prečo by teda tam nemali končiť aj romány? A čo sa dialo ďalej, nech je ponechané fantázii čitateľa (ktorý si radšej vezme ďalšiu knihu, pretože realitu zažíva každý deň).
50 Shades nie je kvalitné čítanie a je plné nezmyselným absurdít. A prvý diel ma bavil uprostred náročného skúškového, kedy mi braková literatúra prišla ako vykúpenie. Pokus o prečítanie pokračovanie v letnom oddychovom období som vzdala po pár stranách a kniha čaká na prečítanie až budem mať za sebou 2-3 týždne sedenia nad skriptami z geológie.
Ale pri 50 Shades som sa aspoň zasmiala. V prípade Padesát stínů Adama som iba znudene otáčala stránky, ktorých našťastie moc nebolo. Jediné pozitívum knihy je, že pri jej čítaní si snáď každá čitateľka uvedomí, že ak by sme mužov hodnotili na stupnici medzi Adamom a Mr. Greyom, zistili by sme, že máme doma prakticky dokonalých chlapov. A ja som práve prvý krát použila slovo „že“ v jednej vete trikrát.
Padesát stínů Adama nie je román a nie je to ani paródia na 50 Shades. Je to len niekoľko desiatok vybraných vlastností, akými Jamesova opísala svojho Mr. Greya v biednom prevedení podľa Rossell Calabrò a jej úsilím porovnať ich s Adamom, bežným priemerným mužom. Zaujímavá snaha, ale bez štipky originality.
Cieľom knihy bolo pravdepodobne pobaviť, prípadne dať najavo, že dokonalý muž neexistuje, avšak spôsob akým je tak činené je žalostný. Nezaujímavé, nudné a zosmiešňujúce mužov i ženy. Kým u 50 Shades som aspoň presvedčená, že pokračovanie si chcem prečítam, Padesát stínů Evy veľmi rada vynechám.
Som si istá, že išlo o najhoršiu knihu, aká sa ku mne v tomto roku, ktorý ešte len začal, dostala.
No Comments