Odpusťte mi, váš Leonard

Autor: Matthew Quick
Názov: Odpusťte mi, váš Leonard
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Knižní Klub
Počet strán: 256
Orig. názov: Forgive Me, Leonard Peacock
Preklad: David Petrů

. . .

Netušiac, do čoho idem, po rozporuplných recenziách na predchádzajúcu autorovu knihu Terapie láskou, ktorej filmové spracovanie sa mi páčilo, v kníhkupectve som siahla po tejto knihe, s pomerne výraznou obálkou a silno namotávajúcim úryvkom na zadnej strane.

A jeden večer som som ju otvorila. Jedna kapitola, dve kapitoly… až som si uvedomila, že sa blížim ku koncu, že ma kniha pohltila a že musím vedieť, ako skončí. Čakala som niečo vtipné. Autor sa rozhodol hneď na úvod prezradiť, ako sa hlavný hrdina v deň svojich narodenín odhodlá zastreliť pištoľou nacistického dôstojníka svojho bývalého najlepšieho kamaráta Ashera Beala. A potom aj seba.

To predsa nikto nemôže brať vážne. Niečo sa musí zvrtnúť a celé sa to zmeniť na nejaký detský alebo prvo-aprílový žart. Lenže nie. Ono sa to síce zvrtne, ale rozhodne nie do zábavy. I tak ale musím pochváliť autora, že o vážnych veciach, o ktorých sa prakticky nehovorí, dokáže napísať pútavo a s úctivou dávkou vtipu.

Kníh o zneužívaní je síce veľa, ale väčšinou sa čitateľa snažia zasiahnuť otvorenosťou až surovosťou. Odpusťte mi, váš Leonard ide na to inak. Hlavný hrdina, Leonard Peacock, si získa vaše sympatie hneď na začiatku. Aj keď si práve vložil do batohu pištoľ zdedenú po otcovi. Po otcovi, ktorý s nimi nežije.

P-38. Nacistická pistole z druhé světové války působí na jídelním stole vedle misky ovesných vloček trochu komicky. Anachronicky, jako nějaké podivné steampunkové nářadí. Ale když se podíváte zblízka, rozeznáte těsně nad rukojetí vyražený maličký hákový kříž a nad ním usazenou orlici, která vypadá jako živá.
Vycvaknu si to zátiší iPhonem a napadně mě, že by z toho mohl být soudní důkaz i moderní umění.

Zaujímavá je forma, akou je dej napísaný. Okrem klasického rozprávania v prvej osobe sa nevyhneme trefným poznámkam pod čiarou, nejedenkrát dlhších, ako dejový text na danej strane. Z času na čas príde dopis z budúcnosti a občas text prejde do veršovanej podoby.

Spojenie dospievajúceho, ktorý vyrastá prakticky sám, o zneužívaní, nepochopeniu u rovesníkov a pocitu odlišnosti od všetkých sa mohlo zvrtnúť do obrovského klišé. Našťastie sa tak nestalo. A ako pomyselná čerešnička na torte sú sympatické vedľajšie postavy, najmä starnúci sused Walt, s ktorým komunikuje aj pomocou replík z filmov s Humphrey Bogartom, a učiteľ o holokauste Herr Silverman.

Do plného hodnotenia jej niečo chýba, i tak ale kniha prekonala všetky moje predstavy a očakávania. No najmä ma neskutočne prekvapila a neostáva mi než len súhlasiť s citátom uvedeným na obálke: „Takové knihy, jako je ta Quickova, jsou nutností.“ 

4/5