V mestečku Sluníčkov žijú spokojní obyvatelia. Napríklad kamaráti Macík a Sebastián, profesor Glukóza a doktor Popleta. Býval tam aj starosta Bart, ale ten pred rokom zmizol a odvtedy zaňho rozhoduje stále nahnevaný miestostarosta Hvizd.
Jedného dňa vylovia Macík a Sebastián fľašu. S odkazom. Skutočným dopisom a naviac adresovaný im. Záhada je o to väčšia, že dopis je mooožno od strateného starostu Barta a naviac je vo fľaši ešte malá krabička so semiačkom. Ktoré kamaráti zasadili… a do rána im na dvore vyrástla obrovská hruška. Ale fakt obrovská.
Tak začína dobrodružstvo, ktoré ich dostane na more, stretnú sa s pirátmi, narazia na hrozitánskeho morského draka, prejdú čiernočiernou tmou… a príbeh stále nekončí.
Neuvěřitelný příběh O obrovské hrušce je príbeh dánskeho spisovateľa a ilustrátora Jakoba Martina Strida. V češtine je to prvá kniha od neho, možno i vďaka filmovému spracovaniu, ktoré tento rok prišlo aj do našich kín. Na svojom konte ich má ale oveľa viac.
Čo na knihe od prvého momentu zaujme sú nádherné ilustrácie. Hravé (tie mám najradšej), veľké, farebné a originálne. Skvelo dopĺňajú text, spolu fungujú ako výborná dvojica. Niekedy je viac textu, niekedy viac obrázkov. Hneď potom zaujme písmo, ktorý bude mať podľa mňa dva tábory. Jedným sa bude páčiť pre netradičnosť, druhým sa bude zle čítať. Ja som v tej prvej skupine a podľa mňa parádne zapadá do príbehu a ešte ho umocňuje.
Jediné, čo ma trošku mrzí je, že niektoré kapitoly boli veľmi krátke a príliš zjednodušené. Aj keď verím, že decká budú nadšené, sama som si predstavovala dobrodružstvo a čo všetko sa bude dať vymyslieť a premeniť do skutočného života. Adamko sa má o pár rokov na čo tešiť.
Teraz mi čítanie bojkotoval, on už má svoje obľúbené knižky, ktoré musím čítať stále dookola a novotiny v poslednej dobe príjima výnimočne. Takže som si ju prečítala v kľude sama a na chvíľu sa ocitla v detstve. Myslím, že škôlkari ju ešte neocenia, ale deti na prvom stupni sú cieľovka. Naviac písmenka väčšie, takže ak im nebude robiť písmo problém, prečítajú aj samé. Odstavce sú väčšinou krátke. Som si pri čítaní spomenula, ako som ešte v rannej puberte nechcela k sviatkom konkrétne knihy, ale knihy so stredne veľkými písmenkami. A bolo mi jedno o čom.
Mimochodom, film nemá veľmi dobré hodnotenia, pôvodne som si chcela pozrieť, že vám poviem aj o ňom, ale nebudem si kaziť zážitok. Kniha je totiž vážne skvelá a ja sa bojím, že film by mi to trošku pokazil. Ale mysíte, že za to stojí, napíšte mi do komentárov a ja mu dám šancu.
4,5/5
. . .
Za knihu k recenzii ďakujem vydavateľstvu Ella & Max.
No Comments