Nezábudka a Divozel sú súrodenci, ktorí cez letné prázdniny idú k starým rodičom na dedinu, kde strávia časť prázdnin. Deti z mesta majú pobyt u babky a dedka veľmi rady. Všade okolo sa rozprestierajú lesy, štebocú vtáčiky, poletujú motýle, na dvore sú zvieratá a vždy sa niečo nové naučia. Najnovší pobyt ich naučí veľa o ochrane prírody.
Nezábudka je starostlivá, zaujíma sa, vzťah k prírode jej je bližší. Divozel je divokejší, koná zbrklo a nepremýšľa hneď nad následkami, ale nechá sa poučiť a pre dobrú vec sa vie zapáliť. Takže v príbehu potom nastane chvíľa, kedy sú deti poučené, že čo si do lesa prinesieme, to si aj odnesieme. No pri snahe pomôcť vyhrabať starý plot odhodí Divozel obal s cukríka na zem a musí byť Nezábudkou poučený, že to platí aj preňho.
Obe deti sa postupne dozvedia o číslovaní na vajíčkách a ako žijú sliepočky, pomôžu jeleňovi dostať sa zo siete, zistia, ako dlho sa rozkladajú niektoré produkty, naučia sa triediť a vyčistia les od odpadkov, vyrobia búdku pre vtáčikov a zabránia znečisťovaniu jazera. Celý príbeh má ekologické posolstvo a vyzýva deti k väčšej ochrane prírody a záujmu o naše okolie.
Knižka je určená školákom, ktorí už vedia samostatne čítať. Je doplnená o menšie ilustrácie, užitočné sú najmä celostránkové obrázky o triedení a rozkladaní. Na konci je pár zaujímavých príloh. Deti sa dozvedia o nezábudke alpskej a divozeli veľkokvetom, nájdu tam maľovánku oboch kvetov a návod, ako si zasadiť ceruzku so semiačkami, ktorá je súčasťou knižky. Ak ju ku knižke nemáte, stačí napísať Nezábudke a ona ju obratom pošle poštou. My ju už máme v kvetináči a čakáme na prvé výhonky.
Nezábudka a Divozel sú pre deti, ktoré o ekológii takmer nič nevedia a nie sú k tomu ani doma vedené. Dozvedia sa tie najzákladnejšie informácie, ako môžu pomôcť prírode a čo môžu spraviť aj samé. Ak je ale rodina už dávno zodpovedná, deti to prirodzené odkukajú od nich a v knižke sa prakticky nič nedozvedia.
Ak naopak rodina nemá záujem o prírodu, recykláciu a zodpovednejší prístup, tak veľmi neverím, že knižka a dieťa, ktoré sa preto nadchne, bude mať dlhodobý úspech. Ale v rodinách, ktoré nie sú ľahostajné, je už väčšina vecí samozrejmá. Takže do knižky mohli pribudnúť ďalšie tipy, napríklad ako nakupovať bezobalovo (obchody vznikajú aj v menších mestách), nosiť si na nákup vlastné látkové obaly a vyhnúť sa plastovým, na výlet, kam sa vybrali Nezábudka a Divozel so starými rodičmi si zobrať sklenenú alebo kovovú fľašu a nie plastovú, ktorú potom vyhodili. V aktuálne situácii už iba triediť nestačí, takže by príbehu prospeli aj ďalšie tipy, ktoré sa dajú jednoducho aplikovať a deti sa pre ne rýchlo nadchnú. Ich kŕmenie vtáčikov pečivom tiež nebol zrovna ideálny príklad a zrovna u takto ladenej knižky by som čakala dávanie vhodného a prospešného krmiva.
Keď si to vezmem z pohľadu našej rodiny, tak viem, že Adamka by knižka nič nové nenaučila. Vajíčka máme domáce od známeho a keď zrovna nie sú, tak radšej žiadne, než z bežného obchodu. Rada mu o pár rokov ukážem prečo. Triediť už začína sám, vie, ktorý kôš doma je na papier a ktorý na plast. Často nakupujeme úplne bezobalovo, takže toho odpadu máme ešte menej. Nosíme látkové tašky, sklenené fľašky, máme vlastné obaly na zeleninu, jeme menej mäsa, používame prírodnú kozmetiku aj drogériu v množstve menšom, než väčšina domácností, oblečenie preferujeme lokálne od malých značiek, vidí ma šiť, takmer všetky hračky a pomôcky má drevené, opravujeme, čo sa pokazí, staráme sa o vtáčikov na záhrade a dostávajú jesť semiačka a oriešky vo vhodnom tuku, kosíme menej, aby mali chrobáčikovia kde bývať, odpadky pri prechádzkach v lese zbierame, on je v tomto už mimoriadne poriadkumilovný a často sám od seba vezme odpadok zo zeme a hľadá kôš, kam ho vyhodí. To nepíšem ako chválenie sa, to píšem na ukážku, že aj dvojročné dieťa žijúce v meste môže mať k prírode blízko a vplyv rodiny má obrovský dopad.
Zaujímavý by bol príbeh, čo sa zmenilo, keď sa Nezábudka a Divozel po dňoch u starých rodičov vrátili. Je skvelé, že sa veľa nového dozvedeli, ale ako to dokázali uplatniť aj doma, v meste? Bavili sa o tom s rodičmi? Nájdu teraz možnosť, ako nakupovať vajíčka s označením 0 alebo 1? Budú zbierať odpadky aj na sídlisku tak, ako to robili v lese? Keď uvidia niekoho vyhadzovať smeti mimo kôš, zakročia tak aktívne rovnako ako vtedy na jazere? Potom to bude naozaj detstvo (aeko sa patrí, ako tvrdí podtitul knižky.
Ilustrácie sú podarené, až na postavy, ale to je čisto subjektívne. Z tých prírodných kresieb som nadšená, listy, konáriky, kvetinky, zvieratká, vidiek i les, tie sú naozaj nádherné. Naopak ako sú nakreslení Nezábudka a Divozel sa mi nepáči, naviac prvé ráno u starých rodičov si Divozel navliekol “rifľové nohavice s dierou na kolene, zapol si traky na ramene”, no na obrázku hneď vedľa má krátke hnedé nohavice s trakmi zapínajúcimi sa na hrudi. Taký detail, ale je to hneď vedľa seba a fakt to udiera do očí.
Aby som to zhrnula. Ten príbeh nie je zlý. Je neskutočne dôležité viesť k ochrane už od detstva. Mala by to byť samozrejmosť. Deti by to ale mali pobrať prirodzene od rodičov, nie až v školskom veku na prázdninách. A mali by vedieť, ako sa dá správať zodpovedne k prírode aj keď žijú v meste, dlhodobo a pritom jednoducho. To všetko ide, ale to mi v knižke chýbalo. Ale ak ste rodina, ktorá nad ekologickými otázkami nikdy nepremýšľala, no už chcete začať a chcete dať deťom nejakú knižku na túto tému, Nezábudka a Divozel môže pomôcť a poskytnúť dobrý štart.
No Comments