fínska literatúra O knihách

Než natáhnu brka

27.8.2018

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Než natáhnu brka
Rok vydania: 2018
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 264
Orig. názov: Mies joka kuoli
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Je len málo autorov, u ktorých nevynechám žiadnu knihu. Antti Tuomainen je jedným z nich a jeho knihy čítam vždy krátko po vydaní. Už od tej prvej, výbornej dystopie Léčitel, cez temnejšie krimi Temný ako moja duša a Důl až po novinku Než natáhnu brka.

Tuomainen ma baví najmä pre spôsob, akým v knihám prelína viacero žánrov. Vždy je v nich detektívna zápletka, no raz to natiahne viac do dystopie, inokedy píše viac krimi alebo do toho zatiahne spoločenské otázky ohľadom ekológie. Jeho novinka je opäť zmenou, príbeh odľahčil a vsadil na humor.

Žiaľ ale mu tento ťah úplne nevyšiel. Kým predchádzajúce tri knihy som chválila do nebies a vážne ma bavili, tu mi kdesi v polovici došlo, že už to nie je tak skvelé čítanie. Že ma to až tak moc nebaví a vlastne mi je už jedno, ako dej dopadne. Tento humor autorovi proste nesedel, naviac o Fínoch je známe, že ho majú taký iný a pre cudzincov sem-tam ťažko pochopiteľný.

Hlavný hrdina Jaakko je muž v najlepších rokoch. Nemal ešte ani štyridsať, keď mu lekár oznámi, že umiera na otravu. Prvý šok vystrieda druhý, keď po príchode domov nachytá in flagranti svoju ženu so zamestnancom ich firmy. A aby toho nebolo málo, do mesta prichádza konkurencia, ktorá zdá sa, chce byť jediná na trhu. Takže Jaakko umiera a je mu jasné, že to nie je len tak. Niekto sa ho snaží otráviť a on musí zistiť kto skôr, ako nastane jeho čas.

Vlastne to začalo celkom dobre a i celá zápletka je výborne premyslená. Dokonca i prekvapenie na konci bude, pretože hoci celý čas má hlavný hrdina i čitateľ celkom jasno, čo sa asi deje, nakoniec obaja, hlavný hrdina i čitateľ, zistia, že pravda bude niekde inde.

Stále platí, že Antti Tuomainen to s opismi vie vážne dobre. Píše stroho, dej svižne odsýpa, je to rýchle a napínavé, má svojskú ponurú atmosféru. Lenže v kombinácii s humorom to nefunguje tak dobre. Tragédia sa strieda s humorom a až absurdnými situáciami, ktoré síce zdvihnú kútiky úst, ale na ďalšej strane sú už zabudnuté.

Než natáhnu brka je až príliš priemerná oddychovka. Neurazí, no ani nenadchne. Ak vás bavili Babičky od Minna Lindgren, sadne vám i nový Tuomainen. Alebo ak ste nenáročný čitateľ, čo si chce iba oddýchnuť pri nenáročnej knihe. No ak očakávate rovnakú kvalitu, ako predchádzajúce Tuomainenové knihy, prípadne hľadáte mimoriadne vtipnú knihu s krimi zápletkou, toto nebude to pravé orechové.

Na druhej strane, ak knihy Anttiho Tuomainena nepoznáte a nemáte teda tak vysoké očakávania, ako ja, odhadujem že si ju užijete o niečo viac. Mne ostáva dúfať, že ďalšia jeho kniha bude rovnako skvelá, ako tie predchádzajúce. Pretože hoci tentokrát som bola obzvlášť ku koncu sklamaná, stále je to môj obľúbený autor.

A rozhodne v nej nehľadajte filmy Akiho Kaurismäkiho, ako zachytíte v anotácii.

3/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz