Najlepšie knihy pre rodičov

Nechcem sa tu púšťať do diskusie, či má alebo nemá zmysel čítať o výchove. Ja mám v tomto jasno a ak vy ste proti, je to vaše rozhodnutie a samozrejme môžete vychovávať a žiť tak, ako doposiaľ. V tom prípade sa tu asi rozlúčime a vy svoj čas venujete tomu, čo vás napĺňa.

Mne dáva zmysel sa v oblasti výchovy a vývoja vzdelávať preto, lebo nikto nevie všetko a v živote sme ovplyvňovaní rodinou, školou, okolím, mediálnym tlakom. Po čase je toho veľa, dostávame neraz i protichodné informácie, pričom oba tábory tvrdia, že ten ich smer je jediný správny. Niečo sa naučíme ľahko a prirodzene, v niečom inom potrebujeme pomôcť. Oboje je v poriadku. Niečo automaticky vstrebeme počas života (napríklad varenie ak vyrástame v rodine kuchárov a kde boli dvere do kuchyne vždy otvorené) a niečo nás môže začať baviť až v dospelosti a stretávame sa s tým prvýkrát (napríklad záhradničenie pričom sme celý život vyrastali v paneláku a o sadení nevieme absolútne nič).

S výchovou je to máličko jednoduchšie, pretože máme súrodencov, bratrancov, sesternice, susedov… deti sa v našom okolí viac či menej vyskytujú a občas má väčšina ľudí nejakú príležitosť byť s dieťaťom v kontakte, vidieť prejavy jeho správania alebo určitým spôsobom zasiahnúť do jeho života. Lenže s vlastným dieťaťom je to iné, pretože zaň máme zodpovednosť, máme k nemu nejaké puto (alebo sa postupne vytvára, ak príchod na svet nebol ideálny) a väčšina rodičov podvedome cíti, že pre svoje dieťa chce to najlepšie.

Obsah

• Ale čo je to najlepšie?
• Prečo považujem za prínosné, aby ste čítali aj knihy o výchove?
• Tri najprínosnejšie knihy
• Ale ja som otec!
• Bojujeme so spánkom
• Ach, to kojenie
• Mobil, tablet, TV a iné digitálne výchytávky
• Už samo sedí, chystáme sa odplienkovať
• Rešpektujúca výchova
• Montessori?
• Moje dieťa nerozpráva. No asi už by malo
• Počuj, ale mňa tie knihy fakt nebavia
• Bonus na záver

Ale čo je to najlepšie?

V prvom rade, nikdy nebudete dokonalí. Ani sa o to nesnažte, pretože ani svet nie je dokonalé miesto a dieťa potrebuje vidieť aj chyby a zlyhania. Neexistujú dokonalí rodičia ani dokonalé deti. A chyby nie sú zlé! Čo je ale fajn mať na pamäti, že to vždy ide lepšie.

To, že sa nevzdelávate a o výchovu nezaujímate neznamená, že to robíte celé zle alebo ste horší rodičia. No vzhľadom na množstvo kníh, otázok, ktoré novorodičia riešia s inými rodičmi a existenciu portálov ako Modrý koník ma nikto nepresvedčí, že rodič nič viac vedieť nepotrebuje, stačí počúvať intuíciu a ono to pôjde nejak samo. Neverím v existenciu rodiča, ktorí nikdy neváhal, netápal a nepoložil si otázku, čo má teraz sakra robiť a prečo to dieťa znova plače, keď má všetko, čo (podľa rodiča) potrebuje.

Ale aj to je cesta, nech sú vaše dôvody akékoľvek. Za mňa je skvelé vedieť, že to ide lepšie, čo v praxi znamená jednoduchšie, s väčšou ľahkosťou, s menšou námahou. Podľa mňa by sme si mali byť vedomí následkov a teda keď už niečo konáme, tak by sme mali aspoň trochu tušiť, čo to prinesie v dlhodobom horizonte (och a aké krásne by bolo, keby si to uvedomujeme aj v ďalších oblastiach života, nie iba pri deťoch).

Ja som veľký knihomoľ a keď ma nejaká téma zaujme, prvé informácie získavam najmä z kníh. Preto dávam tipy na knihy. Čítam veľa a chcem si prečítať viac kníh o tom istom. Aby som videla aj pohľad niekoho ďalšieho a utriedila si vlastné myšlienky a názory. Nedržím sa ich striktne, vyberám a upravujem si ich podľa našej rodiny, našej situácie. Knihy pre mňa nie sú dogma, sú pre mňa bránou k spokojnejšiemu životu. Kam pre mňa už viac ako tri roky patrí i byť rodičom.

V tomto nie zrovna krátkom článku mám pre vás tipy na najprínosnejšie knihy, ktoré si o rodičovstve môžete prečítať. Nemusíte ich prečítať všetky (ani ja ešte nemám všetky prečítané), záleží, čo vás zaujíma, prípadne s čím bojujete, čo vás trápi, kde si nie ste istí.

Prečo považujem za prínosné, aby ste čítali aj knihy o výchove?

Budete si istejší vo vlastnej intuícii a nevyžiadané „rady“ druhých vás toľko nezneistia. Verím, že vám získané znalosti zjednodušia komunikáciu s vašim dieťaťom a pomôžu lepšie pochopiť jeho potreby v dobe, kedy ešte nerozpráva. Nebude vás toľko trápiť detský plač a hnev, a myslím že budete empatickejší aj voči ostatným. Lepšie porozumiete, čo dieťa trápi a budete efektívnejší s pomocou. A dosť možno i predídete mnohým problémom, ktoré by pri nevedomosti mohli vziknúť. Každé dieťa je originál a do jeho vývoja vstupuje viacero faktorov. Niektoré citlivejšie vníma krik rodiča, niektoré to úspešne ignoruje a neodnesie si žiadnu traumu do dospelosti. Lenže to vy nikdy neviete. Vy môžete iba spraviť niečo viac a niečo lepšie preto, aby nič z toho nemuselo riešiť. Či už je reč o psychike, držaní tela, logopedických alebo stravovacích problémoch, dysfunkciách atď. Iba čítanie nie je všeliekom, je to začiatok, ktorý vám ušetrí kopec času a pokusov-omylov. Nemusíte znovu objavovať koleso, ale môžete čerpať zo skúsenosti rodičov a odborníkov z celého sveta.

Začnem troma knihami, ktoré považujem za najprínosnejšie a ak by ste usúdili, že vám to stačí, ďalej ani nečítajte. Vyzdvihujem tam jednu konkrétnu, takže ak chcete iba jednu knihu, nech je to táto. No ak usúdite, že vás prvé roky života priam fascinujú a chcete svojmu dieťaťu rozumieť ešte viac, tak nájdete ďalšie nie len knihy, ktoré vám rozšíria obzory. Nevynechávam ani knihy zamerané na určitý problém, najmä teda spánok, ktorý rieši snáď každý rodič.

Tak sa usaďte, kávu/čaj po ruke, dieťa dajte na chvíľu tatinkovi/babičke a značte si, ktorá by mohla byť pre vás tá pravá.

Tri najprínosnejšie knihy

Kníh o výchove, vývoji a deťoch sú stovky, čo vlastne dokladá, že zo strany rodičov tu záujem stále je. Môžeme si koľko chcieť hovoriť, že najlepšie je počúvať vlastnú intuíciu, pravdou ale ostáva, že nevieme všetko a aj našu intuíciu niekedy podkopáva okolie a to, ako sme boli sami vychovávaní. Bez pochyby robíme to najlepšie čo v danej chvíli vieme, ale ono to vždy ide robiť lepšie a pritom k tomu netreba nič špeciálne, len si trochu rozšíriť vedomosti a pochopiť, ako to s tými deťmi je. Chápem, že nie každý má čas či záujem čítať veľa kníh, no niekedy nám pár hodín nad pár knihami môže ušetriť kopec starostí či problémov.

Ktoré tri knihy by som odporúčala každému rodičovi? Psychológia pre milujúcich rodičov, Montessori batole a Rodičovština.

Tou prvou knihou pokryjete prvý rok dieťaťa. Ten, kedy sa s ním zoznamujete, občas netušíte prečo plače, tápete nad spánkom, počúvate o kolike a prdíkoch a skrátka zisťujete, aké je to mať dieťa a ako sa z toho nezblázniť. Písala o nej v tomto článku.

Montessori batole vám pomôže zvládnuť podľa mňa najfascinujúcejšie obdobie dieťaťa. Batoľacie, medzi prvým a tretím rokom. To, kedy začína obdobie vlastného názoru (to negatívne, no známejšie pomenovanie obdobie vzdoru mi stále nesedí), kedy dieťa začína chodiť, rozprávať, chce všetko opakovať, robiť to čo vy, objavovať to, čo vy považujete za preňho ešte nevhodné. Pre mňa i pre autorku knihy Montessori batole sú deti v tomto období úžasné. Môžeme sa od nich naučiť tak veľka a pozorovať ich svet je nesmierne obohacujúce. Vôbec to nemusí byť náročné, čím nechcem povedať, že žiadne náročné chvílke neprídu. Naopak, prídu, pretože dieťa objavuje emócie, no jeho mozog ešte nie je natoľko zrelý a nemá ešte také skúsenosti, aby to zvládlo inak ako krikom alebo plačom. Alebo hodením sa o zem. No dá sa na to pripraviť, dá sa tie malé stvorenia pochopiť a vo veľa prípadoch sa tomu dá i predísť tým, že pochopíte potreby, ktoré batoľátka majú. K tomu vám táto knižka pomôže a to ani nemusíte byť Montessori rodič. Aj o Montessori batole nájdete na blogu článok.

A Rodičovština? To je kniha, ktorú by som odporúčala každému, kto s deťmi pracuje alebo s nimi prichádza do kontaktu. Je jedno či ste rodičia, tety, ujovia, lektorky, opatrovateľky, starí rodičia. Rodičovština je úžasná kniha, ktorá vám vyvráti mnohé mýty spájajúce sa s výchovou, dosť možno si vyriešite niektoré vlastné boliestky z detstva a pochopíte, prečo sú mnohé vety, ktoré deťom automaticky hovoríme absolútne nevhodné a často i neprípustné. Od „Ty šikulka!“ cez „Neplač, veď to nebolí!“ až po „Bež dať babičke pusu“. Nebojte sa, nie je to žiadne náročné čítanie, naopak, autorka, matka dvoch detí píše s ľahkosťou, odkazuje na známych odborníkov, ale nepoučuje, iba ukazuje, aký dopad môžu mať niektoré naše na prvý pohľad neškodné činy či vety do dospelosti.

Takže ak by ste si mali/chceli prečítať iba jednu jedinú knihu, bez váhania hovorím Rodičovština. No spoločne s Montessori batole a Psychológiou pre milujúcich rodičov máte perfektný základ, ktorý vám pomôže byť pohodovejším a vnímavejším rodičom. Takým, ktorý bude častejšie spokojný so svojou výchovou než nešťastný a zúfalý.

Ale ja som otec!

Výchova sa samozrejme týka aj otcov a nezaškodí ani im, ak sa k nej postavia zodpovednejšie a zistia, do čoho sa vlastne pustili. Aj tu mám trio kníh, ktoré by som im odporúčala. Tátovi (a taky mámě), Rodičovština a Montessori batole.

Tátovi a taky mámě. Jak to všechno pochopit, uchopit, podpořit. Jak být táta, ale zůstat chlap! napísala trojnásobná mamina a skvelá žena Vanda Schreierová. Otcov prevedie ich novou úlohou. Vanda má bohaté skúsenosti, robí prednášky, píše články, vaničkuje, vzdeláva sa a jej príspevky považujem za to najprínosnejšie, čo som prvé mesiace po Adamovom narodení mohla čítať a lepšie sa tak zhostiť role matky. Ak by ste si mali prečítať jedinú knihu, choďte do tejto. Existuje aj v elektronickej podobe, takže čítať môžete začať hneď teraz.

No a Rodičovština a Montessori batole o ktorých som už písala sú tak výborne napísané a prínosné knihy, že s nimi krok vedľa nespravíte.

Trio ktoré som uviedla vám bohato vystačí, no ak si chcete rozšíriť znalosti, pochopiť deti ešte viac, ísť viac do hĺbky alebo riešite nejaký konkrétny problém, skúsim vás nasmerovať ďalším smerom.

Bojujeme so spánkom

Tak v prvom rade prestaňte bojovať. Prestaňte počúvať okolie, že ich dieťa spí celú noc alebo ráno vstáva až o deviatej. Nezaplácavajte dieťaťu bruško na noc kašou a nebojte sa nočného kojenia. V prvom rade to chce pochopiť, že dieťa sa mení a kojenec obzvlášť, kľudne môže mať každý týždeň iný režim. NEPOROVNÁVAJTE! Nikdy. Podľa niektorých detí by ste možno mohli nastavovať hodinky, ale dovolím si tvrdiť, že väčšina to má inak. Rôzne. Inak spí v lete, inak v zime, inak keď má tri mesiace a inak keď má deväť mesiacov. Inak keď malo pokojný deň a inak keď ho malo napätý. Iné je keď rastú zúbky, je po očkovaní alebo prechladlo. Spánkový rytmus detí je iný ako spánkový rytmus dospelých či pubertiakov! Toto majte napamäti obzvlášť keď váš kojenec príde do obdobia, že sa v noci zobudí a je dve hodiny hore. Je to normálne. Netreba ísť proti tomu a preto je fajn si zistiť, čo všetko môže nastať, čo je prirodzené. Neznamená to, že sa už nikdy nevyspíte. Vyspíte, naozaj. Bonusom je, že svoje dieťa nebude zo zúfalstva trápiť Estivillovou metódou uspávania (metoda kontrolovaného pláče). (Ak nad ňou uvažujete, prečítajte si prosím tento článok.)

O spánku deti sa najviac dozviete od spánkovej antropologičky Lenky Medvecovej Tinkovej na stránkach prosimspinkej.cz. O detskom spánku vydala knižky S láskou o dětském spánku a Batole: Praktický průvodce spánkem a usínaním dětí od 1-3 let. A k nim ešte rozprávky.

Ach, to kojenie

S kojením si väčšina žien užije svoje a mohla by som vám odporúča knižku Praktický návod na dojčenie, no najlepšie čo spravíte je, ak si domov zavoláte laktačnú poradkyňu. Nájdete ju na mamila.sk podľa miesta svojho bydliska (pre ČR i Slovensko), u vás doma môže byť za pár hodín, poradí cez Skype alebo mail, pomôže s bojkotom kojenia, rastovým spurtom, ragádami, retenciami, zápalom, vhodnejšou polohou na kojenie a niektoré poradia i s viazaním do šátky.

Osobne odporúčam si jednu zavolať už do pôrodnice alebo hneď po príchode domov. V pôrodnici síce laktačné poradkyne tiež sú, ale niektoré nemajú najnovšie poznatky a počuť od nich už prekonané mýty o kojení každé tri hodiny, o max. 15 minútach kojenia, o slabom mlieku, vpáčených bradavkách atď. Naviac pôrodnica, respektíve oddelenie šestonedelia môže byť pre ženu dosť stresujúce a doma sa pohoda, a teda i laktácia, ľahšie dosiahne.

Mobil, tablet, TV a iné digitálne výchytávky

Posadiť batoľa pred TV alebo dať ročnému dieťaťu mobil s rozprávkou znie lákavo, pretože vám dajú i hodiny ticha. Ale! Nie je to zadarmo a pričiňujete sa o problémy, ktoré sa prejavia neskôr. Napríklad neschopnosť sústrediť sa v školskom veku či rôzne -dys diagnózy, ktoré dieťaťu priklepne odborník a vy sa s nimi budete musieť popasovať. Takže možno ste v rannom veku ušetrili pár hodín venovaniu sa dieťaťu, ale dobehne vás to v školskom veku. (Nemusí, ale môže. Do akej miery závisí na mnohých ďalších faktoroch).

Aj dospelí majú obrovský problém pracovať správne a efektívne s digitálnymi technológiami. Je to smutné, v niektorých krajinách už i alarmujúce a mnohé dôsledky vidno v bežnom živote. Generácia súčasných detí to nebude mať v tejto oblasti ľahké, pretože generácia súčasných rodičov nemá potrebné znalosti a skúsenosti.

Nejaké publikácie, ktoré túto časť výchovy pomôžu ujasniť, máme. A dokonca jednu výbornú napísala Slovenka Slávka Kubíková. Krotitelia displejov. Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet. Vlastne by som ju rada pridala do top kníh, ktoré by ste si určite mali prečítať.

Základné pravidlo ale je, čím menej, tým lepšie, do dvoch rokov ideálne vôbec, ideálne i potom čo najmenej. Kvalitnému času s rodičmi a reálnemu prežívaniu sa prvé roky nič iné nevyrovná. Naozaj. A ja viem, že chcete mať i čas pre seba a občas proste nevládzete. Ale keď už dáte dieťaťu mobil do ruky, tak si aspoň buďte vedomí možných následkov.

Ak sa chcete do tématiky ponoriť viac, odporúčam aj knižku Čtenáři, vrať se. Ale tá bude vyžadovať viac času a sústredenia.

Už samo sedí, chystáme sa odplienkovať

Tak to prrr, spomaľte. Kedysi bolo bežné, že ročné deti sedeli na nočníku, ale mali by ste vedieť, že dieťa si potrebu vyprázdňovania samo začína uvedomovať až medzi 18 – 24. mesiacom. Iné je, keď ideme bezplienkovú komunikačnú metódu, no ak máte dieťa v plienkach, zbytočne to nehroťte, aj keď sa babičky nedočkavo pýtajú či „Tak už?„

Na odplienkovanie zadajte do google indiánská metoda, ale ak to chcete trochu obšírnejšie, s vysvetlením prečo sa vyplatí počkať, čo robiť, keď prídu problémy, ako je to s nočným odplienkovaním a čo robiť, keď sa dieťa začne pocikávať, siahnite po krátkej, no na informácie bohatej knižke Jak se zbavit plenek. Definitivně, bez stresu a „vysazování“ – odplenkování dle indiánské metody od Vandy Schreierovej. A máte to.

Rešpektujúca výchova

Že sa dá vychovávať bez trestov, zákazov, príkazov, kriku, faciek či plácania po zadku ste asi už počuli. Možno vám to príde ako utópia alebo máte možno pocit, že sa z takých detí stanú rozmaznaní nevychovaní frackovia, ktorí nerešpektujú nikoho a robia si čo chcú. V oboch prípadoch nemáte pravdu a najmä to zas tak veľká veda nie je. Skôr nevedomosť.

Ťažké je to len v tom zmysle, že budete musieť najviac pracovať na sebe. Na tom, čo máte zažité a aké sú vaše predstavy, čo a kedy by dieťa malo. Bude tam pravdepodobne i tlak a nepochopenie od rodiny. Budete musieť pátrať, prečo vám vadí, že dieťa prejavuje aj negatívne emócie (čiže plače, kričí alebo sa hnevá), že nerobí veci na povel (lebo nie je pes a tiež ma právo rozhodovať), naučíte sa trpezlivosti a spoznáte, ako sa vyvíja detský mozog, vďaka čomu si lepšie uvedomíte, že sa na malé dieťa vlastne ani nemôžete hnevať, pretože ono lepšej reakcie nie je vývojovo schopné.

Odmenou vám bude lepší vzťah rodič – dieťa, pohodovejšie dni, veľa skúsenosti, empatia a myslím že i spokojnejší život obecne, pretože ten prístup sa skôr či neskôr premietne aj ďalej.

Na túto tému toho bolo na moje prekvapenie napísaného veľa. Výberám tie najznámejšie knižky, ktoré si môžete prečítať.

• Respektovat a být respektován. Nedávno vyšlo v PeopleComm zbrusu nové vydanie tejto prakticky už biblie rešpektujúceho prístupu.
• AHA! rodičovství. Jak přestat křičet a začít žít s dětmi v harmonii. Medzi rodičmi mimoriadne obľúbená, existuje i verzia na súrodencov.
• Ale já chci tohle, mami. O nenásilnej komunikácii rodičov.
• Moudrost raného dětství
• Svoboda a hranice, láska a respekt
• Naomi Aldortová: Vychováváme děti a rosteme s nimi
• Thomas Gordon: Výchova bez poražených
• Jak mluvit, aby nás děti poslouchaly, jak naslouchat, aby nám děti důvěřovaly
• knihy od neurovedca Daniela J. Siegela

Samozrejme nemusíte prečítať všetky, aby ste sa stali rešpektujúcimi rodičmi. Možno je to pre vás dokonca už prirodzené, lebo vám to dáva zmysel alebo ste sami boli tak vychovaní. Aj tak by ste zistili, že pointa je stále rovnaká, princípy podobné, len každý autor píše trošku inak, vychádza zo svojich skúsenosti a môže priniesť iný pohľad. Chcem len ukázať, že rešpektujúca výchova nie je výmysel moderných ezolesanských matiek, ale už desiatky rokov sa odborníci i rodičia snažia celú tu vec ohľadom výchovy a vzťahu rodič – dieťa zjednodušiť a spríjemniť. Tak si to uľahčite aj vy, zistite ako na to, nenechajte sa odradiť okolím, svojou neistotou, pochybami či počiatočným neúspechom a smelo do toho.

Montessori?

Montessori je opradené mnohými mýtmi a nie všetko, čo má nálepku Montessori má naozaj s Montessori princípmi a pedagogikou niečo spoločné. Platí to pre hračky i pre škôlky. A Montessori nie je iba o samostatnosti detí. Nečakajte, že dáte dieťaťu pomôcku a ono sa zabaví samé. Nie nie, tak to nefunguje. Rodič je sprievodcom a vytvára také prostredie a podmienky, aby to dieťa zvládlo samé. Ale rodič (alebo iný sprievodca) je stále pritomný. „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ V tom je i pomôž mi zvládnuť moje emócie, spoznať tento svet, poznať pravidlá a hranice, byť ti nablízku pri bežných činnostiach, rozvíjať svoj talent…

Montessori sa môžete inšpirovať, nemusíte ísť nijak striktne. Odporúčam zájsť si na nejaký seminár alebo workshop, napríklad Irča Kubantová vedie úžasné prednášky, kde sa dozviete ako jednoducho (a pomerne lacno) aplikovať Montessori princípy v akejkoľvek domácnosti a na čo nezabudnúť. (Na seba! Ona kladie naozaj veľký dôraz na rodiča a jeho stav.) Niektoré má online na svojej stránke montessori-praxe.cz.

Ak si chcete o Montessori prečítať viac, preložili sa knihy priamo od zakladateľky tohto pedagogického smeru, talianskej lekárky Marie Montessori. Objevování dítěte, Tajuplné dětství, Absorbující mysl či Od dětství k dospívání.

Ak je toho na vás ale príliš, siahnite po publikácii Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori. Sprievodca pre rodičov, ktorí chcú vychovať kreatívne, sebaisté a samostatné deti od Tima Seldina. Dozviete sa základné princípy i praktické tipy, naviac tých dvesto strán prečítate za víkend a budete v obraze. Alebo ostaňte iba pri Montessori batole zo začiatku tohto článku.

Moje dieťa nerozpráva. No asi už by malo

Najprv čakáte, kedy začne rozprávať aby ste mu rozumeli a potom spomínate, aké to bolo, keď nerozprával, lebo teraz sa mu pusa nezavrie. Alebo ste naopak neistí, lebo všetci rovesníci na ihrisku už recitujú básničky a to vaše ukáže maximálne na báger a povie „ba“? Alebo síce rozpráva, ale vy mu absolútne vôbec nerozumiete.

Každé dieťa má svoje tempo a prvé roky sa za komunikáciu považuje aj keď ukazuje nejaké znaky. A dôležité je vnímať, či dieťa rozumie, pretože rozumieť začínajú skôr než hovoriť. A verte, oni rozumejú naozaj veľa. Aj to čo si my dospelí myslíme, že nie. Každopádne, akékoľvek pochyby konzultujte s logopédom, alebo najprv siahnite po knižke Kniha o detskej reči (v češtine vyšla pod názvom Jak mluvit s dětmi od narození do tří let) od tria Katarína Horňáková, Svetlana Kapalková a Marína Mikulajová. Existuje tiež viacero pracovných logopedických zošitov na rozvoj reči, ale tie budú mať zmysel až keď nejaký problém nastane. Určite odporúčam sledovať na FB stránku Logopedie JINAK a Máma logopedka.

Čo najjednoduchšie môžete prvé dva-tri roky na rozvoj reči spraviť? Dopriať dieťaťu čo najviac voľného pohybu (plazenie, lozenie, beh, podliezanie, skákanie…), rozprávať naňho zrozumiteľne a bez prehnaného zdrobňovania, čítať mu knihy od narodenia, básničky, pesničky, rýmovačky, neopravovať ho a nenútiť (také to známe „Povedz…“ alebo „Tak sa to nehovorí“). Keď povie niečo vo svojej skrátenej alebo pozmenej detskej reči, tak to iba zopakujte správne, aby dieťa počúvalo správny tvar a postupne sa ho tak naučilo. A nebojte sa ani znakovania alebo bilingválnej výchovy, keď na to pôjdete bez tlaku a so základnými informáciami ako na to, nemusíte sa obávať koktania, oneskorenia reči ani iných problémov. Naopak dáte sebe i dieťaťu obrovskú výhodu, pretože pri znakovaní sa s ním dorozumiete skôr ako začne rozprávať (kľudne už od roka) a o výhode poznať cudzie jazyky snáď netreba vôbec hovoriť.

Počuj, ale mňa tie knihy fakt nebavia

(Ja by som aj chcela, ale naozaj na knihy nemám čas). Chápem, chápem. Nechcete, nemôžete, nemáte čas. Dobre. Uprednostňujete niečo kratšie, články, profily na Instagrame alebo podcast? Tak i v tomto prípade mám pár návrhov.

• Webové stránky
  • Vaničkování a péče o miminko a najmä články o psychomotorickom vývoji
  • Prosím spinkej – Věnované problematice spánku dětí a usínání
  • Mentální minimalismus – Úklid v hlavě pro život s lehkostí (obzvlášť vystihujem články o emočnej inteligencii a digitálnych technológiach u detí)
  • Montessori praxe – Najděte klíč k srdci vašich dětí
• Sledovať na sociálnych sieťach (odkazy vedú na Instagram)
  • Vanda Schreierová
  • Kate Trávničková
  • MUDr. Michala Kněžková
  • Pediatrie s láskou
  • detská zubárka MDDr. Michaela Štětinová. Toto povinne všetci, detské zuby zo všetkých strán, dudlíky, cmúľanie prsty, správna hygiena, následky zlej starostlivosti… všetko tam je, pozrite najmä staršie príspevky a tie uložené v highlihts. By ste neverili, v akom stave môžu byť zuby už trojročného dieťaťa keď sa spojí zlá hygiena, sladkosti a sladené nápoje. Chrup má naviac vplyv na reč, takže keď je niečo zle, nabaľujú sa logopedické problémy.
  • Na FB nie len o detskej reči: Logopedie JINAK a Máma logopedka
• Podcast Houpačky

Bonus na záver

Pravidla mozku dítěte. Napísal ju vývojový molekulárny biológ Dr. John Medina a celú výchovu berie z pohľadu mozgu. Táto kniha vyšla v češtine pred deviatimi rokmi a už sa nedá kúpiť, je bohužiaľ vypredaná. Nájdete ju ale v niektorých knižniciach. Asi to nebola úplne prvá výchovná kniha, ktorú som prečítala, ale je to kniha, ktorá mi vtedy dala najviac a podnietila môj ďalší záujem nie iba o vývoj detí, ale aj o mozog obecne. Básnila som o nej pred dvoma rokmi v tomto článku. V článku som vtedy vypísala niektoré jeho odporúčania, ktoré sa mi odvtedy mnohokrát potvrdili nie iba ďalšími knihami a odborníkmi, ale i pozorovaním vlastného syna. Takže si ich dovolím prekopírovať sem. Je to taký základ, možno na prvý pohľad samozrejmý, ale realita je taká, že sme unavení rodičia v strese a pod tlakom okolia i vlastných očakávaní, a tak skrátka občas konáme tak, ako by sme vlastne ani nechceli.

• Kojiť aspoň rok (v Amerike nie je dlhodobé kojenie tak bežné, ako u nás).
• Popisovať dieťaťu všetko, čo vidíte. Vhodnou rečou samozrejme. Veľa veľa komunikovať, všetko komentovať. Dokonca navrhuje priemerne 2100 slov za hodinu. Uff, ale počítať to nebudem.
• Nechať pracovať detskú fantáziu. Nezaťažiť ju farebnými blikajúcimi hračkami, ale dopriať mu slobodu s otvorenými hrami. Z obyčajnej krabice sa môže stať toľko úžasných vecí, koľko len predstavivosť dovolí.
• Hrať sa a hýbať sa. Pohyb je na rozvoj mozgu veľmi dôležitý.
• Nepreháňať to. Všetkého veľa škodí. Nechajte dieťa sústrediť sa. Dovoľte mu odpočívať. Nepreťažujte ho, neočakávajte od neho činy, na ktoré ešte nie je zrelé a pripravené.
• Zamyslieť sa nad svojim správaním a ísť vzorom. Deti všetko nasávajú ako špongia, ak nechceme, aby nadávali, nesprávali sa galantne a nepozerali stále do mobilu, zamyslime sa, či nerobíme presne to isté. To isté platí o vzťahu. Ako sa správa manžel k manželke, taký vzor jeho syn preberie. Logicky.
• Nechváliť „Ty si ale šikovný“, ale zamerať sa na námahu.
• Nedovoliť sledovať (ani pasívne v pozadí) TV minimálne do dvoch rokov a aj potom výrazne obmedziť. Uprednostniť knihy. Spoločné čítanie by malo byť každodenným rituálom.
• EMPATIA! Empatia je jedným z kľúčových prvkov. Buďte empatický a nedovoľte, aby ju dieťa, ktorému je empatia prirodzená, stratilo.
• Nebojte sa hovoriť o svojich pocitov. Nie je dobré dovoliť prejavovať len tie žiadúce (radosť) a ignorovať, potláčať alebo zakazovať tie negatívne (hnev, smútok). Každý by mal mať priestor svoje emócie slobodne vyjadriť a pracovať s nimi.
• Hranice. Je prirodzené mať hnev, nie je správne v hneve ubližovať druhým. Rodič je od toho, aby zachytil emócie dieťaťa, pomohol mu ich spracovať, bol nablízku a ukázal, čo už nie je vhodné správanie.
• Tresty. Tresty sú v poriadku, ak dovolia dieťaťu uvedomiť si následky svojho konania. A tým sa rozhodne nemyslí fyzické trestanie. Ide to aj inak.
• S tým súvisí aj vyhrážanie. Kričaním: „Nechaj to, inak uvidíš!“ sa postupne dosiahne skôr maximálna ignorancia dieťaťa, naopak trpezlivým vysvetlením a zdôraznením následkov má dieťa oveľa väčšiu príležitosť si uvedomovať svoje správanie a teda i prípadné následky.

Dúfam, že vám môj článok pomohol, a viem, že je dlhý, čo sa v dnešnej dobe už nenosí, no kratší sa mi ho už napísať nepodarilo. O deťoch sa dá napísať toľko a ešte viac sa od nich môžeme naučiť. Vyššie som vám ukázala niektoré cesty, vďaka ktorým vám to pôjde jednoduchšie. Teda prevažne knihy, ale knihy berte ako začiatok, ako odrazový mostík. Dôležitejšie je, že sami chcete, aktívne a vedome na tom pracujete. Stojí to za to. Vaše názory i ďalšie tipy vítam v komentároch.