Najlepšie knihy pre deti okolo prvého roka

Začali to Leporelá pre najmenších, pokračovali Leporelá pre malých-väčších drobcov. Je na čase pokročiť a ukázať knihy, ktoré zaujímajú ročného Adamka. Väčšina ho baví už pár mesiacov, niektoré dostal len nedávno k narodeninám, no úspech bol okamžitý. Toto sú knihy, ktoré idú takmer každý deň, dookola, Adam po nich siaha sám, podáva mi ich, niektoré už dosť dobre pozná a vie, čo bude nasledovať na ďalšej strane.

Ranný rituál začal nenápadne. Nová spálňa, nový nočný stolík so zásuvkou. Uložila som si doň veci. Prišiel Adamko, veci vyhádzal a každým dňom som sledovala, ako doň pribúdali tie jeho. On totiž rád otvára, čo sa otvoriť dá a rád vkladá predmety. Do košíkov, hrncov i zásuviek. Tak sa z môjho nočného stolíka stal Adamkov. Má tam aj dve knihy a takmer každé ráno, keď zlezie z našej postele, zásuvku otvorí a knihy mi podáva. Svojtovská MiniPÉDIA Louka a najnovšie i Kdo je v zoo, Miffy? Podľa mňa ich pozná už naspamäť. Ja určite, viem otáčať stránkami a hovoriť o obrázkoch bez toho, aby som na ne pozerala. V rannom neprebudení je to užitočné.

Takže MiniPEDIE u nás vážne idú. Prvá bola Telo, odvtedy pribudli tri ďalšie a ja vážne uvažujem ešte aspoň nad jednou. Adam tieto knižky miluje. Najviac. Neexistuje deň, aby aspoň do jednej nepozrel. Dobrá práca Svojtka! A prosím, povedzte mi, že to baví aj dvoj-trojročné deti. To mu kľudne dokúpim aj viac ako jednu. Však Svojtka ich má na výber takmer tridsať.

Velká kniha zvuků v lese nás zachraňuje najmä v aute. Ukazujem na zvieratká a počúvame, aké zvuky vydávajú. Adam sa im smeje alebo spozornie. Zabaví ho dlho a do auta je to vážne poklad. Vydalo opäť Svojtka. Musím zohnať aj nejakú v menšom formáte na cestovanie vlakom alebo do lietadla. I keď kto vie, či spolucestujúci budú mať záujem počúvať zavíjanie vlka.

Rok v lese je bez debaty, proste najkrajšie leporelo. Na fotke mi ešte chýba Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče, pretože kto vie kam ju Adam zrovna schoval. Na farme je novinka, dostal ju nedávno k narodeninám. Knižku ilustroval Axel Scheffler, o tom som básnila nedávno pri knižke Dráček ZOG a princezna REBELKA. Potom som jeho meno uvidela na tejto novinke (opäť Svojtka), tak nebolo nad čím váhať. Učím Adama o farme. Zas nech nie je úplne mestský.

Barvy od fínskej ilustrátorky Aino-Maija Metsola vydal Baobab, Zvířata ilustrátorky Fiony Powers sú zo Svojtky. Obe super, na rovnakom princípe. Kontrastné, jednoduché a s okienkami na každej strane. Baobab má ešte Počítaní (ale vypredané), Svojtka má tiež Barvy (no prišlo mi zbytočné ich kupovať, keď máme tie Baobácke). Knihy sú krásne, okienka bavia mňa i Adama. Baobab ale má u mňa o hviezdičku viac. Chystám článok, kde obe porovnám, no odporúčam ich už teraz.

Petr Horáček. Odkedy som ho objavila (=odkedy mi Vik z Čítajme si spolu alebo Alžbeta z Malý pampúch o ňom povedali), neviem sa zastaviť a postupne kupujem ďalšie a ďalšie. Angličtina mi nevadí, aj tak sa ju Adam raz musí naučiť. Time for Bed, Choo Choo a Strawberries are red sú úžasne ilustrované leporelá s pevnými stranami s rôznymi výrezmi a detailami. Husa Líza je v češtine (vydáva Portál), máme ju doma od pondelka a už sme ju prečítali niekoľkokrát. Akurát ju nenechávam Adamkovi voľne na poličke, pretože strany sú klasické a mohol by ich roztrhnúť. Z veľkých kníh má ešte Dlouhu cestu a Suzy Goose and the Christmas Star, ale na tie príde rad až o pár rokov.

Veršované znakování je kniha skôr pre mňa. S Adamkom znakujeme a v knihe beriem inšpiráciu na ďalšie znaky. Básničku o spinkaní poznám naspamäť. Knihu odporúčam preto, lebo veľa rodičov o znakovaní s počujúcimi, no ešte nehovoriacimi kojencami a batoľatami nikdy nepočulo. Pritom je to úžasný spôsobov, ako sa dohovoriť s dieťaťom aj keď ešte samo nehovorí. Naučiť sa rozprávať trvá dlhšie, než vedieť ukazovať. Aj pápá je znak, no ukazovať môžete bežné predmety, jedlo, zvieratá, dokonca i pocity a činy. Niektoré deti to zvládnu rýchlejšie, niektoré pomalšie. Vývoj reči znakovanie nebrzdí, skôr naopak, podporuje, pretože s dieťaťom viac komunikujete. Adamkov prvý a doposiaľ najpoužívanejší znak je mliečko. Vždy za mnou príde, ukáže a ja viem, že práve chce kojenie. A už začína chápať a sem-tam i opakovať aj ďalšie znaky.

V jednej zásuvke v izbičke má malé leporelá, no baví ho iba jedno z nich. Asi preto, že je to jediné typické rozkladacie leporelo. A text sa rýmuje, takže čítanie je zábavnejšie. Volá sa Když má bobr dobrý den a nakladateľstvo Fragment ho vydalo dobrých pár rokov dozadu.

O knižke V lese pripravujem samostatný článok, kde vám ju nafotím. Je to parádna 3D kniha, na každej strane sa do priestoru otvorí jedno zvieratko. Preto ju zatiaľ nedávam Adamkovi do rúk, inak by ju hneď zničil. Ale ukazujem mu ju často a vždy keď naňho nejaké zvieratko vykukne, smeje sa. Ak ho doprovodím zvukom, radosťou div že nevýska. Najviac zbožňuje bzz bzzzz a hu húúúú.

Jak to žije na záhradě a Čo sa deje v noci sú obe Svojtkoviny a obe s vyklápacími oknami. Strany nie sú pevné ako u MiniPÉDII, takže opäť, nenechávam Adamkovi voľne prístupne na jeho poličkách, ale prezeráme ich spoločne a potom odkladám do knižnice, kam nedočiahne. Obe knihy má rád, ale ešte pri nich nevydrží tak dlho, ako u ostatných spomínaných. Príde mi, že je tam toho naňho až príliš veľa na malom formáte. U veľkoformátových leporel mu detailné obrázky toľko nevadia. Tu ho bavia najmä tie schované časti, pretože samozrejme sa dajú vyklápacie prvky chytiť a to je ohromne zaujímavé ich ťahať a otáčať nimi.

A na záver ešte jeden český počin. Veselá záhradka od Jiřího Suchého s ilustráciami Rudolfa Lukeša. Milé, vtipné, hravé a veselé. Krátke texty, výrazné obrázky. Za nás ideál.

Ja myslím, že na jednoročné dieťa je to celkom slušný výber. Sama som prekvapená, ako sa to ustálilo. Na poličkách mal kníh oveľa viac, ale stačilo niekoľko dní a bolo jasné, ktoré berie stále do ruky a ktoré si vôbec nevšíma. Tie mu z času na čas ukážem, pozrieme si ich, zaujmú, ale potom ich môžem opäť schovať, on radšej tie svoje.

Aké knihy bavili vaše deti, keď mali jeden rok?