Na skok na veľtrhu Svět knihy

Nie že by som na Svět knihy nechcela ísť, ale ani tento rok mi to nevychádzalo. Najviac ma to mrzelo kvôli besede so severskými autormi, kde mala byť aj Emmi Itäranta. Ale potom sa nejak stalo, že síce v piatok ráno som bola na Slovensku a v sobotu ráno som mala ísť do práce, no čas medzi tým bol volný. A Emmi Itäranta mala o tretej autogramiádu priamo v areáli.

Tak som rezervovala posledné miesta v Student Agency buse, vstala o pol šiestej ráno, aby som sa vôbec do Čiech dostala, následne zistila, že za hodinu sa dokážem dopraviť z centra Brna domov, najesť sa, prezliecť, zbaliť nový batoh a vrátiť sa späť do centra. A že s Florencu na výstavisko sú to len tri zástavky.

A tak som bola na knižnom veľtrhu Svět knihy. Čestným hosťom veľtrhu bol Egypt, jeho stánok bol hneď pred hlavným vchodom. Rozmýšľala som, či už som vôbec nejakú knihu egyptského autora čítala, keď sa mi vybavil práve rozčítaný Jakobijánův dům od Alá’a al-Aswání. Okolo boli stánky aj ďalších krajín, ktoré som zbežne prezrela tiež. Na Slovensku napríklad vydávame krásne rozprávkové knihy.

Ako prvé som si prešla celý areál, aby som zistila, kto tu všetko vlastne je. Do besedy s Emmi Itäranta, kvôli ktorej som do Prahy išla, mi ostávala hodina, dostatok času na prezretie celého priestoru. Pohľadom si vyberám knihy, ktoré sa ma zaujmú, v hlave si vytváram zoznam. Najviac sa zdržujem pri stánku nakladateľstva HOST, ktorý bol bezkonkurenčne najkrajší. Tam aj kupujem prvé dve knihy. Poviedky Sladká nevděčnice a krimi Nezaplatitelný od Zygmunda Miłoszewskiho, ktorý mal v ten deň autogramiádu a ktorú som s novým úlovkom musela navštíviť.

Po prvej časti som sa presunula do druhého krídla. Po ceste sa ešte zastavujem v JOTE, vyberám si krimi Dívka, která se třpytila a novinku Nestydaté plavky od C.D. Payna, pýtam sa na listinu pre blogerov. Po zapísaní na ňu dostávam 50 % zľavu a spokojná s výhodným nákupom pokračujem ďalej.

Medzi ľavým a pravým krídlom opäť prechádzam stánky, kde sa prezentujú cudzie krajiny. Nachádzam aj Skandinávsky dům, tak len rýchlo preletím regál s fínskou literatúrou a kontrolujem, že všetko vystavené som už čítala alebo mám minimálne doma. Pohľad mi uprie na Lauru. To nebola prítomná slečna, ale kniha. Čo to je, prečo o tom nič neviem? Prečo to meno neznie fínsky? Knihu beriem do ruky a nechápem, ako mi mohla uniknúť fínska krimi. Ale zatiaľ som ju vrátila do poličky a idem na spomínanú besedu.

Na besede s autorkou jednej z najúžasnejších kníh (Strážkyně pramene), aké som mala možnosť čítať, nechýba tlmočníčka a prekladateľka z fínčiny Lenka Fárová, ako i prekladateľ knihy Michal Švec. Emmi porozprávala o knihe, jej úspechu, čo ju viedlo k tejto téme a prezradila i o čom bude jej ďalšia kniha, ktorá vo Fínsku vyjde už na jeseň. Preradím, že bude opäť o vode, ale tentokrát jej bude naopak veľa. Verím, že nakladateľstvo Plus ju preloží, Emmi má dar písať neskutočne krásne a ja stále nechápem, prečo je jej prvotina u nás tak málo populárna.

Potešilo ma, že niektorým odpovedia som rozumela. Aby ste chápali, Emmi je Fínka a hoci v súčasnosti žije v Anglicku, na besede rozprávala fínsky. Ja sa fínsky učím iba osem mesiacov a každé nové slovo, vetu či rovno celý odsek, ktorý rozumiem, prípadne viem i sama poskladať a povedať, považujem za obrovský osobný úspech. Takže som rada, že Emmi som sem tam niečo rozumela a preklad Lenky Fárovej mi význam jej slov iba doplnil alebo potvrdil.

Po besede si samozrejme knihu nechávam podpísať, dostanem i venovanie vo fínčine, pretože som oň autorku požiadala. Do ďalšej autogramiády mám čas, tak sa zastavujem vo veľkom stánku Albatros Media. Nachádzam tam aj knihu Laura, takže za dve stovky si ju kupujem.

Presúvam sa naspäť do ľavého krídla. Nesmiem vynechať stánok vydavateľstva Kniha Zlín, kde váham medzi Trofejou Steffena Jacobsena a Norskom v noci od Dereka B. Millera. Vyhráva prvá zmieňovaná, podľa slečny na stánku je aj „čtivejšia„. U Metafory obdivujem beletrizované životopisy a nakoniec si odnášam Cartierovu pantericu. Pretože Cartier.

Vraciam sa k stánku HOSTu, kde už sedí Petra Soukopová. Nechávam si podpísať jej novinku Pod sněhem, ktorú mám kúpenú už dlhšie a začala som ju čítať práve na ceste do Prahy. Odtiaľ sa vraciam do strednej časti, kde už má byť Zygmund Miłoszewski. Jeho knihy mi odporúčala aj Pravá knihomolka, víťazka v súťaži, ktorú som dvoma mesiacmi robila na blogu. Zatiaľ som si kúpila iba tú najnovšiu, ale pokiaľ bude naozaj tak dobrá, určite dokúpim aj prvé dva diely.

Po ceste k Zygmundovi Miłoszewskemu som pri stánku MOBY narazila na dosť dlhú frontu. Pri stolíku sedí pomerne známa tvár. Dlho neváham. Vlastimil Vondruška sa predáva aj bez reklamy, takže niečo na ňom musí byť. Asi píše fakt dobre. Naviac s historickými románmi veľké skúsenosti nemám. Kupujem teda prvý diel Husitskej epopeje a hneď dostávam aj podpis.

V bufetovej časti sa trochu občerstvím a o piatej sa púšťam do ďalšieho kolečka po priestoroch výstaviska a prezretí menších a pre mňa menej známych stánkov. Upúta ma autogramiáda Petra Šabacha. Keďže sa veziem na vlne českej literatúry, kupujem si aj jeho novinku a hneď si ju nechávam podpísať. Nie je mi jasné, prečo som od autora kníh, na ktorých motívy boli natočené tak kultové a známe filmy ako Pelíšky (1998), Pupendo (2003), U mě dobrý (2008), či Občanský průkaz (2010), ešte nič nečítala. Takže to konečne napravím a v knižnici už mám Rothschildovu flašku.

Oproti ma ešte raz zaujme stánok HOSTu, opäť tam prebieha ďalšia autogramiáda. Len zo zvedavosti nazriem, o koho ide a čo je to za knihu. Meno aj kniha sú mi neznáme, ale detektívny žáner na mňa funguje a do mojej tašky pribúda posledná, desiata kniha Modré stíny. Ide už o starší román Michala Sýkoru, ale som naň zvedavá.

Na záver si ešte skočím dať niečo na večeru a krátko pred šiestou areál opúšťam. Za štyri hodiny som stihla podstatne viac, ako som plánovala. Kúpila som si iné knihy, ako som pôvodne chcela, ale nijak to neľutujem, veľmi rada spoznám ďalších autorov. A o šiestich podpisoch v knihách som ani nesnívala.

Som rada, že som sa nakoniec do Prahy rozhodla ísť, aj keď časovo to bolo pre mňa natesno. Už v piatok tam bolo celkom plno a tesno, takže si ani nechcem predstaviť, koľko ľudí tam bolo v sobotu. Ale možno o rok to zistím. Asi si na to budem musieť vybrať dovolenku a najideálnejšie tam stráviť celé štyri dni, od štvrtka až do nedele. Navštíviť každý stánok, zostaviť si zaujímavý program z prednášok a besied a stretnúť viacero nových autorov.

Nevadí mi ani, že z wishlistu, ktorý som si na veľtrh brala, som si nakoniec kúpila iba Cartierovu pantericu. Všetky ostatné knihy, ktoré som si odtiaľ odniesla, sú pre mňa novinky. No veľtrh vnímam aj ako skvelú príležitosť spoznať nových autorov, knihy či žánre. Knihy, ktoré naozaj chcem si koniec koncov aj tak skôr či neskôr kúpim v kníhkupectve. A tieto by tak unikli mojej pozornosti.

Desať nových knih, šesť autogramov, jedna beseda a nespočet noviniek, ktoré ešte musím preskúmať, ale už sú v mojom wishliste. Na štyri hodiny celkom slušné skóre.