Autor: Gaute Heivoll
Názov: Královo srdce
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 222
Orig. názov: Kongens hjerte
Preklad: Kateřina Krištůfková
. . .
Z Nórska do Kodane sa plaví loď. Jej posádku ale netvoria ostrieľaní námorníci ani dobyvatelia. Píše sa rok 1775 a najmä juhozápadné Nórsko sužuje neznáma kožná choroba. Na palube lode sa plaví viac ako desať chorých pacientov, ktorým sa má dostať starostlivosti v Kodanskej nemocnici. Medzi nimi je i otec a dievča. Otec prišiel o manželku i staršiu dcéru, ostalo mu jediné dieťa. A musí sa prizerať, ako neznáma choroba pomaly ničí aj to.
Královo srdce je pomerne krátkym príbehom o škaredom prostredí v 18. storočí, kedy neexistovali očkovania, účinné lieky ani pravidelná lekárska starostlivosť. Tá je ešte len v plienkach, metódy liečby sú z nášho pohľadu až šokujúce.
Otec seděl na pelesti, Deegen zatím dívce vymýval rány peroutkou namočenou do oleje a kolem nich se šířilo jakési důvěrné ticho. Dívka se zklidnila, zdála se být téměř spokojená, z koutků úst jí po tvářích stékaly kapky vody, otřel jí je. Rány měla stále stejné, nebo snad o trochu méně zapálené, možná svěžeji zbarvené a méně mokvající, nevěděl. Posléze ji Deegan přiložil nové obvazy. Otel sledoval jeho hubené prsty pracující v jasném světle lampy. Sledoval jeho hladkou bezvousou tvář, pootvořená ústa, a všiml si medailonku, který se mu houpal na hrudi a narážel mu zevnitř na košili.
Mohol to byť skvelý román. Námet za to rozhodne stojí. Tajomná choroba, ľudské osudy, pokroky v medicíne, stiesnené priestory lode. Naviac podľa skutočnej udalosti. Tiež si viete predstaviť hutnú a ľudskú drámu, všakže?
Autor zvolil nie zrovna najlepšiu formu podania. Absencia úvodzoviek možno mala nejaký význam, ale mne ostal skrytý. Mám pre podobné výstrelky pochopenie, ale v tomto prípade sa to vyslovene nehodilo.
Jasne oddelené odseky boli vítaným prerušovaním samotného deja. Musím povedať, že každou ďalšou stránkou ma bavil čoraz menej. Celý sa totiž točil iba okolo otca a dcéry a neprinášal žiadne zaujímavé okamihy. Čítať to v jednom celku by bolo podstatne náročnejšie.
Oceňujem, že autor veci pomenoval na rovinu. Kožná choroba a smrť nie sú príjemné udalosti, najmä v 18. storočí, takže nemá zmysel o nich písať kvetnato. Za to má u mňa plusové body. Naopak niektorými prirovnaniami si ma nenaklonil. A nezískalo si ma ani správanie postáv. Akosi som si k nim nenašla vzťah a keď to preženiem, aj keby sa celá loď potopila, dlho by som nesmútila.
Bohužiaľ, najzaujímavejšou časťou knihy je jej úplný koniec. Ten za poslednou bodkou príbehu. Ten o dánskom lekárovi Hendrichovi Deegenovi. Niekoľko odstavcov o jeho osobe a chorobe, ktorá hrala podstatnú úlohu v príbehu.
Rozhodne nechcem povedať, že Královo srdce je zlý román. Nie je. Holka modrookatá je z neho napríklad nadšená (klik!). Lenže mne toho veľa nepovedal. Verím tomu, že keby je príbeh viac drsný, viac o chorobe, viac o lekárovi i ďalších pacientoch, tak by som ho prečítala už za jeden večer a nie až za dva. Lenže takto to bol unavujúci pohľad na otca, ktorý so svojou dcérou vedie nezaujímavé dialógy a nečinne sa prizerá, ako jeho dcéra striedavo umiera alebo sa jej stav zlepšuje.
A to som naozaj chcela, aby sa mi kniha páčila, aby som mala dôvod si jeho predchádzajúci román Než shořím kúpiť, keď už ho mám tak dlho vo wishliste. Myslím, že tam ešte nejakú dobu ostane.
3/5
Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.
No Comments