Autor: Pajtim Statovci
Názov: Moje kočka Jugoslávie
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 248
Orig. názov: Kissani Jugoslavia
Preklad: Jitka Hanušová
. . .
Krátko po sebe som prečítala dve knihy, ktoré spájala mačka. Kým u Kočičího hosta bola malá Čibi takmer hlavným hrdinom a čítanie bolo priam poetické, Moje kočka Jugoslávie je z iného súdka.
Jar 1980. Mladučká Emine sa pripravuje na svadbu s mladíkom, ktoré len sotva pozná. Neistota, obavy i radostné očakávania nového života. Žiaľ, manželstvo jej prinesie jedno sklamanie za druhým a po vypuknutí vojny vyzerá celá situácia ešte horšie. S manželom a deťmi zanechávajú rodnú krajinu, avšak nová krajina neznamená nový začiatok ich vzťahu.
Súčasnosť. Mladý prisťahovalec a homosexuál vo Fínsku. S nálepkou cudzinca to nemá jednoduché, naráža na stereotypy a predsudky, čo sa od neho v novej spoločnosti očakáva. Stretnutie v bare so záhadnou mačkou dávajú príbehu jemné prvky magického realizmu, ktorý je vo fínskej literatúre veľmi obľúbený.
Príbeh o jednej rodine, aj keď na prvý pohľad ešte nie je úplne jasné, čím sú tie dve dejové línie prepojené. Prvá časť ma bavila najmä z pohľadu Emine. Naopak Bekimov život a jeho peripetie s mačkou som čítala s menšou radosťou. Pre Bekimovo správanie som síce mala pochopenie, ale nevypočítateľná šelma mi bola mimoriadne nesympatická.
Druhá časť sa ale čítala podstatne lepšie a užívala som si všetky kapitoly. Moje kočka Jugoslávie je totiž prekvapivo dobrá kniha dotýkajúca sa viacero tém. Predovšetkým dohodnuté manželstvo, vojna v rodnej krajine, emigrácia a hľadanie miesta v novej spoločnosti s veľmi odlišnou kultúrou i životnou úrovňou. Práve tieto rôzne pohľady ma na literatúre nesmierne bavia.
Výborný preklad Jitky Hanušovej (preložila román Porodní bába a poviedky Sběratel dýmek od Katje Kettu), krátke kapitoly, svižné striedanie dejových línií. Autor má čo povedať, sám pochádza z Kosova, ale od dvoch rokov žije vo Fínsku. O určitej kvalite svedčí tiež ocenenie Helsingin Sanomat za najlepší debut v roku 2014.
No ťažko povedať, komu by som knižku odporúčala. Na podobnú tému je totižto veľa výborných kníh, naposledy ma oslovili napríklad Touhy Džendeho Džongy. Výrazná ružová obálka síce zaujme na prvý pohľad, ale kniha pravdepodobne nebude na pyramíde s bestsellermi, aby ste si ju vôbec všimli. Cestu si k nej nájdu skôr čitatelia, ktorí radi siahnu po neznámych autoroch a debutoch. Príbeh má svoje muchy, no zároveň má aj čo povedať.
No Comments