130 stranový román pre ženy Opiju tě rohlíkem je dobrý, ak sa vám nechce nad ničím premýšlať a stačí vám jednoduchý príbeh. Mne osobne celý ten Zuzanin svet prišiel vzdialený a nepochopiteľný, ale ako oddychové čítanie dostačujúce.
„Inými slovami, som v hajzli“ … pomyslel si Roger Brown pár sekúnd predtým, než sa do toho hajzla naozaj ponoril.
Hoci som už videla film, na knihu som sa veľmi tešila. Aj keď som vedela, čo bude následovať a ako sa to skončí, po celý čas som bola v napätí a stále ma to bavilo. Jo Nesbø je jednoducho briliantný spisovateľ a ja chcem viac kníh od neho.
Po Skleněnom pokoji som sa pustila do ďalšej knihy od Mawera. Hneď na rovinu priznám, že ma kniha trochu sklamala. Ale…. samotný príbeh bol veľmi dobrý, dokonca aj druhá dejová línia o Mendelovi. Informácie o genetike a všetky odborné popisy ma na jednej strane zaujímali, na druhej strane, miestami ich bolo už moc a ja som mala chuť to preskočiť. A keď má kniha perfektný záver, som ochotná odpustiť všetky nedostatky a nezaujímavé pasáže.
Umírala mladičká
O niečo náročnejšie čítanie než na čo sme v súčasnej literatúre zvyknutý. Jazyk, štýl, melódia… i to prostredie je nám vzdialené, časovo i geograficky. Autor Frans Eemil Sillanpää je jediným fínskym nositeľom Nobelovej ceny za literatúru a Umírala mladičká vyšla už v roku 1931. Túto knihu som jednoducho musela prečítať. Ale trvalo mi to niekoľko dní a prvých asi 50 strán bolo pre mňa velmi ťažkých. Potom ma však príbeh o Silje pohltil. (5/5)
Zimní válka
Ak je niečo, čo ma na fínskej histrórií fascinuje a zaujíma viac než je bežné, je to práve Zimná vojna (Talvisota). Začalo to celkom nevinne, keď som videla pár filmov na túto tému. Fíni ich točia dosť, niekedy je tá vojna len akosi na pozadí, inokedy je to o konkrétnych udalostiach, ale výsledkom je, že som chcela o tom vedieť viac. Zimní válka od Eloise Engle a Lauri Paananena je veľmi vydarená knižka zachycujúca jednak chronologický priebeh, druhak samotné príbehy a zážitky z fronty. Niekoľko krát je spomenutý aj Eino Antero Luukkanen a jeho letecké spomienky, ktoré popísal v knihe Stíhač nad Finskem. (5/5)
„Finským koním se za Zimní války dařilo dobře. Měli kvalitní krmení i ustájení a nejlepší veterinární péči, jakou celosvětové dějiny vojenství vůbec pamatují. Byli tak inteligentní, že se naučili zaléhat při ostřelovaní dělostřeleckými granáty a při náletech bombardovacích letadel. Finští rolníci si později stěžovali, že koně, s nimiž orají, si i v míru lehají, když nad polem letí civilní letadlo.“
Toto je jedna z kníh, ktorú by som sa sama od seba nerozhodla čítať, ak by sa o nej toľko nehovorilo. A po mnohých kladných ohlasoch čo som na ňu čítala, som pochopiteľne mala očakávania väčšie než by sa patrilo. Nemôžem povedať, že by ma kniha sklamala, ale mnoho z toho čo Ferriss píše som už čítala/poznala a niektoré veci ma nejak nezaujímali. Som si istá, že kniha určitým ľudom môže veľmi pomôcť a otvoriť oči, ale mne v podstate nič nedala. Čo sa mi však veľmi páčilo, bol približne jeden a pol stranový príbeh niekde v druhej polovici knihy, o rybárovi a vysokopostavenom pracovníkovi. Mala som pocit, ako keby ten príbeh vyjadril celú myšlienku knihy.
Reading copy. Recenzia v predchádzajúcom príspevku.
Tak toto ma moc nebavilo. Hlavná hrdinka sa po rokoch stretáva so svojou sestrou Innes, maliarkou a alkoholičkou a zapozerá sa do jej priateľa.
Tak som si povedala, že skúsim poéziu. Nikdy som ju nečítala a keďže mám momentálne obdobie čítania kníh od Kniha Zlín, vybrala som si niečo, čo vydali. Výsledkom je, že básniam jednoducho nerozumiem, netuším čo mi chcel autor povedať, nie som si ani istá, čo som vlastne prečítala a teda ostávam pri románoch a detektívkach.
Autorka Vesna Tvrtković je z Bosny a Hercegoviny, ale kvôli vojne utiekla s rodinou do Prahy. O 7 rokov na to vydala túto knihu poviedok. Poviedky mám narozdiel od básni veľmi rada. Netušila som, čo mám od autorky čakať a bola som príjemne prekvapená. Už anotácia napovedá, že pôjde o zmes tých najrôznejších príbehov a ľudoch všetkých možných pováh.
Krátke tragické príbehy z obdobia kolektivizmu na Hodonínsku. Najlepšie príbehy boli Vinař a Směr postupu usmrcené osoby.
Hannah, Helen, Arnold a Hermann. Vzťahy medzi nimi, stretnutie po rokoch, rozprávanie o minulosti. Dcéra, matka, otec a …? Dôkaz že aj na sto stranách sa dá povedať zaujímavý príbeh, ktorý si prečítate jedným dychom. (4/5)
Do minulého mesiaca som za najmenej sympatických „vyšetrovateľov“ považovala Júliu a jej otca v Ozvenách mŕtvych (Mlhy Ölandu v češtine) od Johana Theorina. Ale právnička Tóra Gudmundsdóttir ich mnohonásobne prekonala. Najmä to jej správanie a vyjadrovanie. Islandské detektívky čítam aj preto, lebo Island je jednoducho zaujímava krajina so zaujímavou históriou. Lenže v tejto knihe ma nezaujímalo vôbec nič a ja som si veľakrát hovorila, že sa mi to ani nechce dočítať. Osobný život hlavných hrdinov mi v knihách nijak nevadí (práve naopak), ale v tomto prípade mi prišiel zbytočný a naviac predvídateľný („Gylfy se se mnou nebaví. V jednom kuse skáče u sebe v pokoji na posteli a nechce mě pustit dovnitř„). Samotná zápletka ma ničím neoslovila. Proste veľmi zlá detektívka.
Rozčítané
- Miloš Anděra – Národní parky Evropy
- Václav Král – Fyzická geografie Evropy
- Jo Nesbø – Netopýří muž
- Jan Costin Wagner – Ledový měsíc
Zakúpené
- Chip Heath, Dan Heath – Proměna (e-kniha z iBookStore)
- Michael Ondaatje – Divisadero
- Erland Loe – Doppler
- Jostein Gaarder – Žabí zámek
- Sprievodca prírodou: Mokrade
- Markéta Hejkalová – Finsko (e-kniha z kosmas.cz)
Vyhrané
- 52 úžasných víkendov v Európe
No Comments