Autor: Vlasta Čiháková Noshiro
Názov: Mitsuko
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Jota
Počet strán: 432
. . .
Mitsuko Coudenhove-Kalergi, rodená Aojama, bola výnimočná žena. Vyrastala a prvému vzdelaniu sa jej dostalo v rodnom Japonsku, ale po svadbe s Heinrichom, odišli s ich dvoma synmi do Európy, kde strávila zvyšok života. Bola matkou zakladateľa Paneurópskej únie Richarda Coudenhove-Kalergi a ďalších výnimočne šikovných detí.
Vlasta Čiháková Noshiro na seba zobrala neľahkú úlohu. Z denníkov Mitsuko poskladala príťažlivý príbeh a čitateľom priblížila život Japonky, ktorá sa vydala za európskeho šľachtica, vzdelaného Heinricha Coudenhove-Kalergiho. Avšak i spracovanie denníkov nebolo úplne jednoduché, ako autorka priznáva v poznámkach na konci. I tak ale odviedla skvelú prácu.
Mitsuko sa právě nudila sama v krámě u pokladny, když zacinkal zvonek, oznamujíci příchod zákazníka. Vzápětí se překvapeně napřímila. Do dveří vešel ten vysoký světlovlasý cizinec, který jel předevčírem kolem nich na rikše. Poplašeně vyskočila ze židle. Také Heinrich se zatvářil ohromeně. Před ním stála ta ztepilá dívka, s niž se potkali, když přijížděli na vyslanectví. Zadrmolil svou začátečnickou japonštinou zdvořilostní pozrav a pokoušel se nějak představit.
Príbeh začína v roku 1882, niekoľko rokov pred prvým stretnutím Mitsuko a Heinricha. Postupne sa dozvedáme, čo viedlo k ich stretnutiu a ako začal ich románik. Následne sa rozvinie bohatý príbeh o cestovaní, kultúrnych rozdieloch, rodine, vzdelaní a epizódami, ktoré menili tvár Európy i rodiny Coudenhove-Kalergi.
Rozprávanie je veľmi príjemne, občas som mala pocit že až rozprávkové. Aj napriek množstvu politických, kultúrnych či spoločenských udalostí a rovnako tak postáv, ktoré sa v knihe objavia, je to čítanie pomerne jednoduché. Nikdy som nemala pocit, že som stratená. Orientácií dopomohol aj prehľad dôležitých udalostí v jednotlivých rokoch, dobové fotografie, ale i register mien a reálie na konci knihy. A ak vás život Mitsuko a udalostí s ňou spojených zaujíma viac, určite vás poteší bohatý zdroj odkazov a prameňov na ďalšiu literatúru.
Každá kapitola značí jeden rok v živote Mitsuko. A každá kapitola začne zaujímavosťami týkajúcimi sa daného roka. Či už je to zavedenie prvého volebného práva pre ženy na Novom Zélande v roku 1893, zverejnenie Einsteinovej teórie relativity v roku 1916 alebo rok 1896, kedy Puccini dokončil operu La Bohème. Dejepis sympatickou formou.
Mitsuko sa preslávila najviac tým, že bola jednou z prvých Japoniek, ktoré sa presťahovali do Európy. Nebola zo vznešeného rodu a ani sama nemala vzdelanie, na tú dobu neobyčajné. Svojim spôsobom bola vlastne úplne obyčajná. Ale nechýbala jej odvaha odísť do neznámeho sveta. Tým začala písať svoj nevšedný život ako i životy svojich siedmych detí.
Ako sa postupne dozvedáme, nebola iba pôvabnou princeznou svojho manžela. Najmä po jeho smrti mala i svoje temné stránky. Jej povahu a osobnosť určovala skutočnosť, že nikdy nechcela zabudnúť na svoju vlasť, ale zároveň chcela byť dobrou katolíčkou i manželkou. Bola prostého pôvodu a vydala sa za aristokrata, ale u svojich detí podobné „výstrelky“ netolerovala.
Dva svetadiely, dve kultúry, jeden príbeh. Rozhodne zaujímavý príbeh.
Beletrizovaná biografia Japonky Mitsuko je pre mňa ďalšiu kvalitnou a pútavou knihou na aké posledné mesiace narážam. Som rada, že som mala možnosť spoznať život tejto neobyčajnej ženy, ktorá žila tak ďaleko od svojho rodiska a vychovala veľmi šikovné deti (o ktorých sa čo to na záver dozviete tiež). A ako píše Karel Schwarzenberg na zadnej strane obálky: „Seznámit se s životem této pozoruhodné ženy zajisté stojí za to.“
4/5
Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, kde knihu Mitsuko môžete zakúpiť.
. . .
Máte chuť na ďalší beletrizovaný životopis o výnimočnej žene? Začítajte sa napríklad do Evity.
5 komentárov
Byla jsem trochu zklamaná. Patrně jsem čekala, že to bude sofistikovanější, že vyprávění půjde víc do hloubky. Takto jsme se jen povrchně dozvěděli o tom, že někam cestovala, s někým se setkala, ale nedozvěděli jsme se nic konkrétního o Mitsuko samotné. Závěr jejího života musel být smutný, když od sebe odvrhla většinu dětí. Tomu se podle mě měla autorka víc věnovat – víc rozebrat důvody jejího chování.
Ale abych také něco pochválila – líbilo se mi, že jsme se na začátku každé kapitoly dozvěděli, co významného se v té době událo. A také stručné životopisy jednotlivých členů rodiny. Dobové fotografie byly skvělé.
Podľa poznámky od autorky mám skôr pocit, že išla do hĺbky viac, ako vôbec bolo možné. Prišlo mi, že život Mitsuko bol pomerne zahalený tajomstvom. To odvrhnutie detí celkom i chápem vzhľadom na jej výchovu a očakávania, aspoň z toho, čo bolo spomenuté v závere knihy. Naopak by ma viac zaujímalo, ako na to reagovali jej deti. Ale asi chápem ako to myslíš. Od životopisu očakávame niečo viac, mať pocit, že tú osobu vďaka knihe naozaj spoznáme a nie iba zistíme, kto to vlastne bol/je.
Na tých fotkách ma akurát prekvapilo, že ak si si ich pozerala v priebehu čítania, tak si sa vlastne dozvedela, čo ťa čaká na ďalších stranách, najmä čo do počtu detí 🙂
Já jsem si fotky prohlížela předtím, než jsem začala číst a pomyslela jsem si – Páni, ta nedělala nic jiného než jen rodila!
Mitsuko asi tajemná byla, ale oni ti Japonci takoví asi jsou. Byla velmi odvážná, když se vydala se svým mužem do neznámé země s tím, že už se nikdy nevrátí zpátky do rodné vlasti. Její chování k dětem plynulo z její vlastní výchovy, ze zažitých předsudků, ale i tak mě to mrzelo a děti samotné věděly, jak svým chováním ovlivnila jejich život – viz chlapci a jejich starší partnerky.
Jinak se ta kniha asi napsat nedala, když autorka vycházela z dobových dokumentů, z nichž nemohla vyčíst o Mitsuko nic o jejích myšlenkách, pocitech…. Doslov si musím ještě pořádně přečíst znovu, při prvním čtení jsem to jen tak přeletěla.
Presne tá veta ma napadlo tiež 😀 . Ja som sa k fotkám dostala počas čítania a to zrovna mala dve deti, tak ma až šokovalo, keď som zistila, koľko ich ešte pribudne na ďalších stranách.
Na Mitsuko som ešte obdivovala, ako sa po smrti manžela odhodlala prevziať dedičstvo a nedovolila Heinrichovej rodine, aby jeho správu prevzali.
Já jsem ji dlouho vnímala jako silnou ženu, která se ničeho nebála a byla přístupná novým výzvám, ale to se po dočtení knihy změnilo kvůli tomu, jak se zachovala ke konci života k dětem. Ačkoliv její muž bojoval proti antisemitismu, ona svou snachu odmítla kvůli tomu, že byla Židovka a herečka? A že byla starší? No a co? No mně se to mluví, v roce 2015, že? 🙂
Ale odvážná určitě byla, když se rozhodla starat se o panství a majetek sama, mnohé ženy té doby by se toho zalekly, protože nebyly tak emancipované jako ona díky výchově či přípravě k povolání gejši.