Autor: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 288
Orig. názov: Ketchup Clouds
Preklad: Soňa Greer
. . .
Ako môže byť tak prísna, neústupná a tvrdohlavá matka, ktorý dcéry kŕmi biopotravinami a nechodí kvôli nim do práce, len aby sa im mohla venovať, ale bez okolkov im dovolí jesť kečup a keď najstaršia zaklame, že ju bolí hrdo, neváha, a dá jej tabletky na bolesť? Táto pseudo starostlivosť mi neskutočne vadila. Rovnako ako sebecká, neústupná a nezdravo úzkostlivá povaha matky hlavnej postavy.
Kečupové oblaky je kniha pre teenagerov, hlavná postava Zoe je teenagerka s typickým správaním ako sa patrí, je písaná ich jazykom. To som vedela, išla som do knihy s tým, že nad niektorými problémami budem iba krútiť hlavou, ale tiež som si tým obdobím prešla. Ukázalo sa, že s tým mám nakoniec najmenší problém. Naopak, dokázala som jej činy, preletovanie medzi bratmi i vzdor rodičom chápať a bola mi tým skutočnejšia.
Dokonca mi prišlo, že tí mladí si to medzi sebou vedia vykomunikovať lepšie, ako ich dospelí rodičia. Na knižke mi tak najviac nesadla Zoeina matka a na záver pointa. Ani nie tak zistenie, kto umrel, ktoré má v napätí držalo až do konca, hoci sa dalo predpokladať, ale skôr ako umrel.
Zoe píše listy Stuartovi Harrisovi, odsúdenému vrahovi čakajúcemu na trest smrti v cele v Texase. Už na začiatku sa mu zdôverí, že je na tom podobne. Lenže jej to prešlo. Jej príbeh v skutočnosti nikto nepozná, no aj ona má na svedomí človeka. A toto bol práve ten problém, ktorý na konci skazil podstatný dojem z knihy. Listy boli písané dobre, Zoe sa správala tak, ako by som to od jej veku očakávala, lenže celý čas sa ma snažila presvedčiť, že spáchala podobný zločin, ako Stuart.
Obávam sa, že týmto vám naznačím viac, ako by ste očakávali, takže tento odsek kľudne preskočte. Ale čo ma naozaj sklamalo, napísať musím. Stuart z vášne zabil svoju manželku a chladnokrvne poslal na druhý svet aj susedu. To, čo sa prihodilo Zoe, sa nedá ani z tisíciny porovnať s tým, čo viac či menej vedome a dobrovoľne spáchal Stuart Harris. Takže nie Zoe, naozaj na tom nie ste podobne. Aj keď cítiš krivdu, smútok a nespravodlivosť.
Rodinné problémy, prvé vzťahy, očakávania od rodičov, škola… a do toho ťaživé tajomstvo, ktoré dokáže napísať iba na smrtiacu injekciu čakajúcemu človekovi na druhom kontinente. Téma zaujímavá, dobre spracovaná a až na výnimky na mňa všetky tie emócie pôsobili uveriteľne. A malá Bodka bola úžasná, takú sestru si nejde nezamilovať.
Kniha to rozhodne nie je zlá a mladých určite osloví. Číta sa veľmi príjemne, je písaná iba prostredníctvom listov a síce to nie je žiadna novinka, v poslednej dobe je táto forma akési populárnejšia, autorka to zvládla na výbornú. Naozaj sa mi dobre čítala.
Oceňujem, že sa Annabel Pitcherová vyhla poučovaniu alebo nejakým hlbokým myšlienkam. Napísala pomerne realistický príbeh, kde to síce prehnala s porovnaním Zoe a odsúdeného vraha, ale celkovo ma prekvapila. Som si istá, že desať rokov dozadu by som knihu hodnotila lepšie.
3/5
Čo si prečítať ďalej? Esej o tragédii, Kam zmizla Aljaška alebo Proč? 13x proto.
No Comments