Matthew Dicks – Paměti imaginárního kamaráda

Autor: Matthew Dicks
Názov: Paměti imaginárního kamaráda
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 318
Orig. názov: Memoirs of an Imaginary Friend

. . .

Budo je na svete už 5 rokov. Pre niekoho sa to nemusí zdať veľa, ale na imaginárneho kamaráta je to prakticky rekord. Jediná osoba, ktorá Buda vidí, je Max. A ďalšie imaginárne postavičky. Max ho vymyslel a keďže má Max skvelú fantáziu, Budo vyzerá ako človek, je mimoriadne šikovný a dokáže prechádzať cez dvere. Čo sa o iných imaginárnych kamarátoch nedá vždy povedať. Nie každé dieťa má takú fantáziu. A nie každé dieťa potrebuje imaginárneho kamaráta tak dlho.

Max je iný ako ostatné deti v jeho veku. Má svoj svet, svoje záujmy a svoje rituály. A nemá rád, keď mu ich čokoľvek naruší. Budo mu pomáha zvládnuť situácie v škole i bežnom živote. Lenže keď Max sadne do auta pani učiteľky Pattersonovej, zo svojej imaginárnej pozície nemá veľa možnosti, ako svojho najlepšieho kamaráta zachrániť.

Pokud je mi známo, nikdo neví, proč je Max jiný než ostatní děti. Maxův otec tvrdí, že Max prostě jen ještě nedozrál, ale kdykoli to řekne, Maxova máma se rozzlobí a přinejmenším do večera s ním nemluví.<Já osobně nechápu, proč Max připadá všem tak komplikovaný, Jen zkrátka nemá lidi rád stejným způsobem jako ostatní děti. Má je rád, ale po svém. Má lidi rád zdálky. Čím se od Maxe držíte dál, tím vás má radši.
Pak taky nemá rád doteky. Když se Maxe někdo dotkne, celý svět se rozbliká a roztřese. Tak mi to jednou popsal. Já se Maxe dotknout nemůžu a on se nemůže dotknout mě. Možná proto spolu vycházíme tak dobře.

Paměti imaginárního kamaráda sú nádherná kniha. Nikdy by som neverila, že únos autistického dieťaťa je možné podať tak originálnym a nenásilným spôsobom. Naviac aj napriek odvážnemu imaginárnemu kamarátovi vyznieva celý príbeh veľmi realisticky a uveriteľne.

Dej je je rozprávaný z pohľadu Buda. Dozvedáme sa nie len o svete imaginárnych postáv, ale i osemročnom chlapcovi Maxovi. Práve tento pohľad robí knihu inou. Príbeh o unesenom chlapcovi by sa tradične mohol radiť do drámy či detektívnej kategórie, ale Paměti imaginárního kamaráda sú skôr románom vhodným i pre deti. Celé je to také detské a nevinné.

Autorovi sa celkom pekne podarilo vystihnúť aj Maxov svet. Jeho vnímanie, ktoré je odlišné od toho nášho a jeho pohľad na svet. Je zaujímavé sledovať, ako si dospelý, alebo iné deti myslia niečo, majú svoju predstavu o kamarátstve, trávení voľného času, učení či hraní sa. A na druhej strane je niekto, kto z tých zabehnutých predstáv vybočuje a má na všetko svoj vlastný pohľad. Nie horší, len skrátka iný.

Kniha je úprimná, otvorená a veľmi pútavo napísaná. V poslednej tretine i napínavá. Občas predvídateľná, občas prekvapivá. Bezpochyby ale ide o nádherný a pôsobivý príbeh, ktorý vás zaujme bez ohľadu na váš vek. Spája v sebe dobrodružstvo, priateľstvo, odvahu i šikovnosť. Ukáže vám trošku svet autistických detí i osudy vymyslených kamarátov.

O knihe by sa dalo rozprávať veľa. O Malenke, Grahamovi, Mlaskovi a ďalších imaginárnych postavách, ktoré si vyfantazírovali deti, o akcii na záchranu Maxa, o pani učiteľkách v škole a zlomyseľných spolužiakoch, o Maxových rodičoch, ktorý by radi svojmu synovi porozumeli, o predstave pani Pattersonovej i pracovníkoch benzínovej pumpy, kde sa Budo v noci rád zastaví. Ale najlepšie bude, ak si knihu prečítate a na chvíľu sa ocitnete v nefalšovanom detskom svete.

5/5