Listy, ktoré čitateľa dovedú k zívaniu

Autor: Ava Dellaira
Názov: Listy do neba
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: YOLI
Počet strán: 272
Orig. názov: Love Letters to the Dead
Preklad: Andrea Vargovčíková

. . .

Čerstvá stredoškoláčka Laurel dostane na začiatku školského roka úlohu na hodine angličtine. Napísať list niekomu, kto už nežije. Jednoduché zadanie, no pre Laurel, ktorá iba pred pár mesiacmi prišla o sestru, je veľmi osobné. List začne písať. Nie iba jeden a nie iba jednej osobe. Desiatky listov Janis Joplin, Kurtovi Cobainovi, Amy Winehouse, Jimovi Morrisonovi a ďalším známym osobnostiam. No neodovzdáva ani jeden.

V listoch sa spočiatku zdôveruje iba s bežnými udalosťami. Nastupuje na novú školu, snaží sa zapadnúť do nového prostredia, nájsť kamarátov. Neskôr odhaľuje svoju rodinu. Matku, ktorá od nich odišla do Kalifornie, striedavý život u jej otca a silno veriacej tety Amy. Až sa postupne dostáva k smrti jej sestry Amy, ktorá pre ňu bola dokonalým stvorením a vzorom.

Milý Kurt Cobain,
dnes na angličtine nám pani Busterová zadala prvú domácu úlohu v tomto školskom roku – napísať list niekomu, kto už nežije. Ako keby tam hore existovala pošta, na ktorú chodia duchom listy. Podľa mňa myslela niekoho ako bývalý prezident, no ja sa potrebujem rozprávať naozaj. S prezidentom mi to asi tak ľahko nepôjde. Ale s tebou áno.

Prečo nie?

Nuž, z veľa dôvodov. Napísať román z pohľadu listov je lákavé a mnohým autorom sa to podarilo výborne. Daniel Glattauer využil modernejšiu formu skrz e-mail a jeho kniha Dobrý proti severáku si získala veľa fanúšikov. Stephen Chbosky si nás podmanil s Charliem v knihe Ten, kdo stojí v koutě a Karen Harringtonová to zvládla v A co když jsem blázen? Listy do neba sú oproti nim veľmi slabým odvarom.

Nápad dobrý, ale nakoniec sa niekde stratil. Mala som pocit, akoby autorka skákala od jednej sestry k druhej. Ľahké to nemala žiadna z nich, ale nejak som sa nedokázala rozhodnúť, kto je vlastne tá obeť, s kým mám súcitiť, koho mi má byť ľúto. Neobľúbila som si žiadnu postavu.

Práve naopak. Hlavnej hrdinke Laurel som každou stranou verila stále menej. Ja chápem, že teenageri to majú ťažké, obzvlášť potom, čo stratila svoju milovanú sestru. Ale to ešte nie je dôvod k tomu, aby vypla mozog. A naozaj potom, čo celú knihu nerozpráva o ničom inom ako o svojej sestre, zabudne na prvé výročie jej úmrtia? Sorry Holubička, toto naozaj nie.

Trochu oživením bolo, že Laurel v listoch často písala o živote jeho adresáta. Čitateľ sa tak síce na jednej strane dozvie o živote ľudí, ktorí často umreli mladí a zanechali za sebou tisícky fanúšikov… na druhej strane, v súvislosti s touto knihou, s týmto príbehom to až tak zaujímave nebolo. Áno, aj oni si prešli tragédiou, ktorá možno pomáhala Laurel sa vyrovnať s tou jej, ale celé to pôsobilo veľmi umelo. Akoby autorka iba potrebovala vyplniť priestor.

I tie myšlienky, ktoré sa tvária strašne hlboko, sú vlastne celkom plytké. Na kvalite nepridávajú ani ďalšie postavy, od kamarátok Hannah a Natalie, cez Laurinho frajera-nefrajera Skya až po dvojku Tristan a Kristen. O bokovkách, ktoré stredoškoláčky vystriedali za celý ročník ani nehovorím. Celé zle.

V čase, keď tu máme autorov ako Gayle Formanová, Colleen Hooverová či John Gren je asi ťažké preraziť s knihou s osobnou tragédiou. Ale od autorky, ktorú podporoval a ktorá pracovala so Stephenom Chboskym by som naozaj čakala viac. Oveľa viac.

Hlavne to nečítajte, ak hľadáte niečo podobné a skvelé ako Chboského kniha. Budete fakt sklamaní.

2/5