K Vianociam dostal Adamko lezeckú stenu (bude o nej článok, ale keďže mi na to chodí veľa správ, tak kupovali sme ju u Antonie&Emma, odkiaľ máme i Piklerovej triangel).
Adamko má vlastnú izbu, ktorá má jedinú nevýhodu. Pôvodne bola zmýšľaná asi ako šatník. Je dlhá, no úzka. Ak v nej máme domčekovú posteľ, poličky, priestor na hračky, komodu, knižnicu a teraz ešte aj lezeckú stenu, je toho veľa.
Začiatkom roka ma čakala náročná úloha jeho izbu prehádzať tak, aby sa v nej dalo pohybovať. Komoda s oblečením sa presunula k nám do spálne, čo sa ukázalo ako najlepšie riešenie kvôli jednoduchšej dostupnosti pre všetkých.
(Vsuvka: mohol by mať veci u nás v skrini, kde je dosť voľného miesta. Ale keďže chceme, aby bol viac samostatný, je jeho vlastná komoda so zásuvkami lepším riešením, kde sa ľahko dostane, dokážeme v nej udržať prehľad a už teraz sa učí si oblečenie vyberať sám).
Hračky som pretriedila, knižky zoradila podľa farieb, posteľ ostáva na mieste a keďže je Adam ešte len začínajúci lezec, má lezeckú stenu naklonenú. To nám pridalo miesto na malý čítací kútik.
V knižnici má knižky, ktoré majú klasické papierové strany, sú pre väčšie deti alebo ich čítame len občas. Pred ne som dala obľúbené hračky (najmä matrioška vedie), aby ho veľmi nelákalo knižky z políc vyberať.
Na stene má tri poličky, kde má pevné knihy s obálkou dopredu. Pod lezeckou stenou má krabicu s ďalšími pevnými knihami a ešte pod oknom jednu malú knižnicu, ktorá bola pôvodne v kuchyni.
Knihy a lezecká stena v jeho izbe dominujú. Posteľ je výrazná tiež, rád si v nej číta, ale väčšinu času aj tak stále spí s nami.
Na lezeckej stene je skvelé, že dosky sa dajú dať dolu a máme rebriny, takže keď sa Adam chce vešať, má možnosť. Knihy na toľkých miestach sa ukazuje tiež ako výhoda, pretože viac číta, než sa hrá s hračkami. My sa v izbe vieme tiež dobre pohybovať a najmä sa pomerne ľahko udržuje uprataná.
Takže víťazstvo po všetkých stranách a ja len dúfam, že takáto podoba mu vydrží aspoň rok. Pretože zatiaľ sme ju menili snáď každý pol rok, podľa potrieb nás i Adamka.
2 komentáre
Už dávnejšie som ti chcela napísať, že sa stotožňujem s tvojim vedením Adamka. Páči sa my myšlienka viesť ho k samostatnosti a každým člankom sa tak málinko v tom utvrdzujem. Aj keď viem, že nezanechávam komenty lebo ešte málo čo sa viem k materstvu vyjadriť, keďže ma to ešte len čaká. Ale nejako mám pocit, že to pôjde samo a nestresujem sa mám pocit, že tvoje články ma k tomu pripravujú……. Ďakujem ti pekne za inšpirácie a články 🙂 A určite som odhodlaná viesť sa svojou intuiciou 🙂 Nevyhľádavam fóra a neobraciam sa na rady internetových mamičiek, ktoré robia zo soplíku smrteľnú diagnózu. Česť výnimkám. Verím, že budem nešťastná z toho keď bude moja mala chorá ale verím, že základ je zachovať si triezvu hlavu a pôjde to. Držme si prsty :D.
A inač všetko najlepšie k 30ke :). Človek čaká, že je to veľký milník v živote 😀 ale to mne prišla moja 29tka, keď som bilancovala, že za mnou nič nevidím, a že ani titul neberiem ako niečo fantastické…..ale je pravda, že v polovice 30tky sa to už rozbehlo tak ako som chcela.
Milá Standy, moc ďakujem za takto milý komentár. Naozaj si to vážim. 🙂
Určite ti materstvo pôjde, pretože už ten prístup pred narodením je dôležitý. Bez stresu a intuitívne je veľmi dobrý základ. Materstvo prinesie mnoho nečakaných otázok, ale stačí počúvať dieťa a väčšina odpovedí príde akosi sama od seba. Držím palce a kľudne kedykoľvek napíš, na email alebo do správ. Keď mi Adamko a čas dovolia, rada odpoviem. 🙂 Prajem všeto dobré a ešte raz ďakujem.