Leon Leyson – Chlapec na dřevěné bedně

Autor: Leon Leyson
Názov: Chlapec na dřevěné bedně – Jak se nemožné stalo možným… na Schindlerově seznamu
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Fortuna Libri
Počet strán: 240
Orig. názov: The Boy on the Wooden Box

. . .

Leib Lejzon mal nádherné detstvo. Najmladší z piatich súrodencov vyrastal v harmonickej rodine v dedinke Narewka v severovýchodnom Poľsku, neďaleko hraníc s Bieloruskom. Jeho otec bol veľmi šikovný a postupne sa v sklárni vypracoval do takej pozície, že pri sťahovaní výrobne do Krakova s ním majiteľ počítal. Rodina sa síce na päť rokov rozdelila, ale stále v nej nechýbala radosť, najmä pri otcových návštevách.

Aj sám Leib bol šikovný. Okrem obecnej školy navštevoval i cheder, židovskú školu a už v detstve rozprával poľsky, hebrejsky a zvládal i nemčinu. Keď mal Leib osem rokov, rodina sa presťahovala za otcom do Krakova. Pre malého chlapca to bolo nevídané dobrodružstvo. Prvá cesta vlakom, veľké mesto, električka i splachovací záchod. To všetko preňho bolo nové a každú voľnú chvíľu využil na spoznávanie okolia. Radosť však netrvala dlho a bezstarostné roky ukončil vpád nacistov do Poľska.

O Osaru Schindlerovi se říkalo leccos, že je to ničema, lump, sukničkář, válečný zbohatlík, opilec a další věci. Když Schindler dal tatínkovi práci, nic jsem o těchto přízviscích nevéděl, a i kdybych věděl, bylo mi to jedno. Krakov byl plný Nemců, kteří chtěli na válce vydělat. Schindlerovo jméno pro mě néco znamenalo jen proto, že zaměstnal tatínka.

S postupom Nemcov sa menili i tiché hlasy poľských Židov. „Měli jsme pogromy i dřív na východe,“ řekl tatínek a snažil se, aby to znělo ležérně. „Těď je problém zase na západě. Ale věcí se dají do pořádku, uvidíš.“ Každý veril, že všetko bude v poriadku. Každý tomu chcel veriť. Ale keď prišlo obmedzovanie Židov a neskôr presťahovanie do preplneného ghetta, všetci dúfali už len v jediné. „Nic horšího snad už nepřijde…“.

Lenže to najhoršie ešte len prišlo. Koncentračné a pracovné tábory. Leibova rodina bola spočiatku chránená, otec získal prácu vo fabrike Emalia. Ale aj napriek čiastočnej ochrane Oskara Schindlera, ani Leibova rodina sa nevyhla tomu najhoršiemu. Strata najstaršieho súrodenca, ktorí si nestihol včas nájsť zamestnanie a jeho láska k Miriam. A potom transport do pekla. Tábor Płaszów pod vedením sadistického Götha.

Takové skutky mohou vypadat až příliš nedůležité, když uvážime, jak obrovský byl rozsah zla v těch letech, ale ve skutečnosti měly velký význam. Schindler se odvážil rebelovat proti zákonu své země, zákonu, nařizujícímu mučit a vyhlazovat Židy. On se k nám ale choval jako k lidským bytostem.

Leib Lejzon patril k ľudom, ktorí sa ocitli na Schindlerovom zozname. Ale Leib neprežil iba vďaka Oskarovi. Leib bol odvážny, statočný a občas i drzý. Nebál sa riskovať a tým si zachránil život. Sebe a pravdepodobne i svojej rodine. Chlapec na dřevěné bedně je jeho príbehom. O nádhernom detstve, o ťažkých rokoch počas 2. svetovej vojny i po tom, čo bolo po nej.

Pretože jedna vec je, keď vojna skončí a vy ste zachránený vďaka nacistovi, ktorý mal srdce. Druhá vec je, čo budete robiť potom, keď váš dobrodinec musel utiecť, vy sa nachádzate vlastne ani sami neviete kde, v Krakove sa na Židov stále pozerajú s opovrhnutím a vaši vzdialenejší príbuzný už pravdepodobne ani nežijú. Pre Leiba vojna neskončila oslobodením. On musel so svojimi rodičmi a dvoma preživšími súrodencami bojovať ďalej. O nový život.

Chlapec na dřevené bedně nie je o pobyte v Schindlerovej továrni ani koncentračných táboroch. Väčšina knihy je najmä o hlavnom hrdinovi, ktorý musel v detstve dospieť a bojovať o každú kôrku chleba. Kniha je napísaná jednoducho, Leib Lejzon, respektíve Leon Leyson, ako sa neskôr premenoval, nechce opisovať dopodrobna všetky hrôzy. A nechová hnev voči nepriateľom. On chcel skrátka prežiť a po mnohých rokoch vyrozprával svoje svedectvo a svoj život.

Nehrá priveľmi na city, nesnaží sa zveličovať ani obviňovať. Povedal svoj príbeh a povedal ho mimoriadne citlivo. Má môj obdiv nie len za to, čo prežil, ale najmä za odvahu, ktorá mu nechýbala ani v tých najťažších okamihoch. Kniha nechce byť napínavá, veď nakoniec, ako dopadne viete už na začiatku. Ale podmaní si vás okamžite.

O jedenástej večer, po prečítaní Svetovej vojny Z som si rovnala knihy na komode. Zapáčila sa mi mäkká obálka pamätí chlapca zo Schindlerovho zoznamu a chcela som ju iba prelistovať. O druhej ráno som ju vrátila prečítanú na komodu so zvláštnym pocitom a vedomím, že ide o jednu z najkrajších a najsmutnejších kníh. Plné hodnotenie si právom zaslúži.