Lauren Oliver – Delírium

„Každá voľba je predsa obmedzená,“ odvrknem. „Taký je život.“

Predstavte si, že by ste žili vo svete, kde je láska chorobou. Amor deliria nervosy. Chorobou, za ktorú by vás prenasledovali, ak by ste sa aj napriek všetkým opatreniam nakazili. A v osemnástich by vás navždy vyliečili. Už nikdy by ste nepociťovali lásku, spontánnu radosť, ale ani nenávisť či zlobu. Nesmiali by ste sa nahlas, nerobili by ste bláznivé veci, vaše spomienky na dobu pred zákrokom by boli len zahmlené. A prišlo by vám to tak v poriadku. Pretože už 64 rokov aplikujú dokonalú propagandu o nevyhnutnosti takejto liečby a katastrofických následkoch slobodného života.

Sedemnásťročnej Lene Halowayovej chýba do zákroku ešte niekoľko mesiacov. Žije nalinkovaný a predvídateľný život v Portlande a na udalosť, kedy sa má zmeniť jej ohroziteľný život na bezpečný život sa veľmi teší. Samozrejme len do chvíle, kedy sa jej stane to, čo by si v svojom živote nikdy nepripustila. Zamiluje sa.

A vtedy to začujem. Medzi fučaním, dupotom a krikom zachytím ako sa ktosi nado mnou zachichoce – je to len tichý, krátky a melodický smiech, ktorý znie, akoby ktosi zahral pár nôt na klavíri. Pozorovacia miestnosť. Akýsi chlapec stojí v pozorovacej miestnosti, sleduje ten chaos pod sebou a smeje sa. Hneď ako sa pozriem hore, uprie na mňa pohľad. (…) A potom spraví čosi, čo je absolútne nemysliteľné. Žmurkne na mňa.

Na rovinu priznám, že ma to spočiatku nebavilo. Začala som čítať v polovici januára a kým som prešla prvú polovicu, odkladala som ju veľmi často. Nejak ma to nedokázalo upútať na dlhšie ako jednu-dve kapitoly. Až o dva mesiace ma dej tak pohltil, konečne som sa začítala, príbeh ma veľmi bavil a občas som sa prichytila ako očami preskakujem riadky, len aby som vedela, čo bude nasledovať. A ten koniec… takmer taký aký by mal byť.

Lena bola spočiatku prostou dievčinou zmanipulovanou spoločnosťou v ktorej žila. Dievčinou slepo dodržujúcou všetky nezmyselné zákony, majúca strach z akéhokoľvek prehrešku, veriacou v pravidlá a nedovoľujúcou si iný názor, než aký ju odmalička učili. Samozrejme pod vládou strachu nemala na výber. No až potom, čo sa začala stávať odvážnejšou a tým pádom dej napínavejším, som si ju obľúbila.

Začiatok každej kapitoly nesie určitý úryvok na lepšie predstavenie doby a spoločnosti, v akej Lena vyrastá. Pravdaže dej sa nezúžil len na Leninu prvú zamilovanosť. Odhaľovanie vlastnej minulosti, Ilegáli a Divočina, Alex a jeho život, Lenina mama. Na takmer 400 stranách sa toho neudeje až tak moc, ale budú poodhaľované veci, ktoré vás na to pokračovanie namotajú.

Lauren Oliver vytvorila perfektne nalinkované dystopické spoločenstvo bez jedinej chybičky. Na prvý pohľad. Na ten druhý, ktorý Lena začne objavovať, to až taká dokonalosť nie je. Autorka nešetrí opismi, no myslím že viac priestoru mohla venovať Leninej rodine, najlepšej kamarátke Hane i Alexovi. Ten mal snáď ako jediný rozumný pohľad na život. Po prekonaní slabšieho začiatku dostanete bezpochyby zaujímavý príbeh pri ktorého čítaní si položíte otázku: „Aké by to bolo žiť v takom svete?“ Odpoveď pozná určite každý a je zaujímavé sledovať, ako tú odpoveď nachádza Lena.

Trochu nechápem, prečo v čase, kedy nemám voľného času na rozdávanie, sa začítavam do sérií na pokračovanie, u ktorých podľa recenzií môžem vopred očakávať, že budú napínavé, pútavé a pokračovanie budem chcieť začať čítať najlepšie okamžite. Takže ja do košíka prihadzujem Pandemonium a všetkým fanúšikom dystopických kníh pre mladých odporúčam sa s touto sériou oboznámiť.

Knihu Delírium (orig. Delirium) vydalo nakladateľstvo CooBoo, 2012, 360 strán, preklad Katarína Slivková, ISBN 978-80-74471-97-1. Knihu predáva internetové knihkupectvo abcknihy.sk.