Konbini

Konbini je nonstop otvorený minimarket ponúkajúci bežné potraviny, hotové jedlá a tovar každodennej spotreby. V Japonsku sa od roku 1969 rozšíril po celej krajine a v súčasnosti sa ich počet ráta na desaťtisíce. Konbini je samostatný vesmír, vybavíte tam nie iba nákupy, ale napríklad i niektoré finančné transakcie alebo rezervácie lístkov na kultúrne a športové podujatia. Má svoje pravidlá, etiketu, energiu a atmosféru. Sú to ostrovčeky poriadku uprostred ruchu.

Hlavná hrdinka novely Za sklem má od detstva problém byť normálna. Situácie rieši podľa svojej jednoduchej logiky, nechápe komplikovanosť vzťahov a netuší, prečo musí byť ako ostatní. Spoločenské očakávania sú pre ňu ťažko uskutočniteľné.

Počas štúdia na univerzite náhodou objaví novovznikajúci obchod konbini. Je okamžite prijatá, prejde dvojtýždňovým výcvikom a začne brigádovať. Pravidlá, etiketa, presné postupy a opakujúce sa deje v obchode jej nesmierne vyhovujú. Konečne má pocit, že niečomu rozumie. Vie, ako má reagovať, ako má s ľuďmi komunikovať. SmileMart pred stanicou Hiiromači sa stane jej druhým domov a brigáduje tam celých osemnásť rokov.

Jej rovesníčky doštudujú, nájdu si zamestnanie, manžela, majú deti. Zapadnú do spoločnosti, idú podľa očakávaní. Keiko sa ale bežným normám vymyká, vzťah ani zamestnanie nehľadá, bábätka jej prídu všetky rovnaké. Je spokojná v svojom minimarkete, už osemnásť rokov, tam, kde sa vystriedali všetci pôvodní zamestnanci a osem vedúcich, ona stále brigáduje.

Jej zabehnutú rutinu a svet, ktorému rozumie, kde vie, ako reagovať na každú situáciu, naruší až nový brigádnik Širaha. Lajdácky, opovrhujúci pravidlami, pohŕdajúci očakávaniami druhých, no neschopný nájsť akékoľvek riešenie. Postavy tak rozdielne zároveň čosi spoločné spája.

Za sklem je krátka kniha odohrávajúca sa prevažne v svojráznom japonskom konbini. Z jednej strany ide o fascinujúci pohľad na japonskú spoločnosť, úklony, vysoké pracovné nasadenie, na druhej strane je to kritika tej istej spoločnosti, ktorá má od ľudí isté očakávania a dokáže vyčleniť každého, kto sa nimi neriadi, alebo aspoň nemá dobrú výhovorku. Príbeh by sa vlastne mohol odohrávať kdekoľvek na svete, no práve Japonsko lepšie zobrazí ten kontrast.

Kto už by len nepoznal tie všetečné otázky od rodiny a známych. Už máš prácu? Prečo ešte nie si vydatá? Kedy budeš mať dieťa? Neustáli záujem o súkromie, nepochopenie, ak žije inak, hľadanie výhovoriek a ospravedlnení, vymýšľanie si vlastných záverov, nevyžiadané rady. Och, nech zdvihne ruku ten, kto sa s niečim podobným v živote nestretol.

Krátky román Za sklem získal niekoľko ocenení a to právom. Sayaka Murata sa aj v ďalšej tvorbe zameriava na rozdielnosť a úprimne pomenúva odlišnosti medzi ľuďmi. Kniha vyznieva dôveryhodne a reálne aj vďaka tomu, že autorka sama brigáduje v konbini, kde má výbornú možnosť ľudí pozorovať.

Za sklem je kniha, ktorá osloví len užší okruh čitateľov. Určite tých, čo milujú Japonsko so všetkými bizarnosťami, ktoré sa ku krajine viažu, určite čitateľov nevšedných, no zároveň realistických príbehov a samozrejme každého, kto chce nahliadnuť do mysle „iných“ ľudí.

Za mňa milé prekvapenie, príjemne strávené dva podvečery a tip na knihu pre veľkého knihomoľa, ktorý hľadá niečo nové.

. . .

Knihu Za sklem (orig. コンビニ人間 [Konbini ningen]) napísala Sajaka Murata a preložil Jan Sýkora. V roku 2019 vydalo nakladateľstvo Kniha Zlin. 120 strán.

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.