Ani si nespomínam, kedy naposledy sa mi podarilo prečítať v jeden mesiac toľko kníh. A ešte to vyšlo na ten najkratší v roku. 13 kníh za 28 dní! Február som si totiž dala veľmi informačne minimalistický. V určitom okamihu mi prišlo, že sa cítim zavalená informáciami. Aj tými dobrými. Ale skrátka ich bolo veľa. Preto som si povedala, že nabehnem na JOMO. The Joy of Missing Out. Radosť z toho, že niečo zmeškám. Je to opak oveľa známejšieho fenoménu FOMO – Fear of missing out. Strachu, že niečo zmeškamé. Ak nepôjdeme na ten večierok, ak nebudeme scrollovať na Facebooku, ak si nepozrieme všetky stories, ak nezareagujeme na túto notifikáciu… Nekonečná záplava informácií a pocit, že ak o nich nevieme, o niečo sa ochudobňujeme. A tak klikáme a pozeráme a zahlcujeme sa ďalšími a ďalšími informáciami, ktoré pre nás život nemajú taký význam, aký im prikladáme.
Takže som zdroj správ obmedzila na jeden (denník N) a aj to len raz-dvakrát denne, na Instagram som začala chodiť len dvakrát za týždeň na polhodinu (v stredu a v nedeľu), nepočúvala som podcasty, nepozerala filmy. Potrebovala som pauzu od všetkého tam vonku. Nebyť úplne izolovaná, ale vedieť len to podstatné, napríklad či potrebujem negatívny test na prechádzku do prírody (ale na antigénové testy chodím už od januára preventívne každý týždeň a vzhľadom na čierny okres v ktorom sa nachádzame aktuálne ani nemám na výber). A krásne to padlo aj na začínajúce obdobie veľkonočného pôstu, takže okrem väčšieho pôstenia sa v jedle som sa pôstila aj v prijatých informáciách. Odporúčam každému!
Ale to už odbieham. Späť ku knihám. Na tie bolo času dosť, pretože keď Adam už o ôsmej spal, ja som mohla zaliezť pod deku v obývačke a pri horiacom ohni v krbe som si takmer každý jeden večer až do jedenástej čítala. Tri hodiny, to už sa potom tie knihy nazbierajú. A keďže som chcela informácie obmedziť aj v tomto smere, čítala som oveľa menej zo žánru non-fiction, než som si posledné dva roky navykla. Toto sú knihy, ktoré mi robili spoločnosť tento mesiac.
Posvátná místa světa je krásne ilustrovaná knižka cestovateľky a novinárky Sarah Baxter o miestach s výraznejšou atmosférou. Priam až mystickou. Sú to miesta, ktoré ľudia uctievajú, kde sa konajú púte alebo kde sa stretávajú veriaci z celého sveta a mnohých náboženstiev. Olymp, Kjóto, Adamova hora, Ganga, Kailás, Lurdy, Uluru, Mauna Kea či Titicaca. Dvadsaťpät miest z celého sveta, našla som pár inšpirácií, kam by som si rada zašla (a potešilo ma, že sú tam i dve miesta, ktoré sme už navštívili. Svätojakubskú púť a Crater Lake v Oregone).
Novodobí dobrodruzi od Jeffreyho Bowmana predstavuje rôznych športovcov, ktorým záleží na prírode a životnom prostredí. Každého z nich to tiahne do prírody a na odľahlé miesta. Každý z nich ale chce upozorniť na niektoré ekologické problémy a prispieť k zlepšeniu. Udržateľnosť s spoločenská zodpovednosť sa pre nich stáva normou. Texty a eseje sú doplnené množstvom nádherných fotografií, ktoré lákajú zbaliť batoh, vyraziť (a pozbierať pár odpadkov pri ceste).
Jak nás mozek klame bola najslabšia kniha tohto mesiaca. Autor viac menej len zobral pomerne známe a často vyťahované výskumy o mozgy, ktoré zaujmú aj laickú verejnosť, trochu o nich porozprával (aby im stále laik rozumel) a išiel ďalej. Áno, je to zaujímavé, ale tým že som už o každom príklade a výskume počula a čítala v iných knihách (alebo počula v podcastoch), tak som si neodniesla nič nové. Na úvod do tejto témy, aký je náš mozog, je to fajn, ale ak hľadáte niečo obsiahlejšie, tak tu nehľadajte.
Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre. Výborna knižka na ktorú som sa nesmierne tešila. Krátke postrehy zo života na (ďalekom) východe. Dominiku sledujem aj na Instagrame, do stories dáva kopec zaujímavosti, pretože aktuálne žije v Južnej Kórei. Je to milé, vtipné, zaujímavé a dozviete sa viac o inom životnom štýle, než na aký sme tu zvyknutý.
Neuvěřitelně uvěřitelné příhody z hor. Geniálne a vtipné! Hneď som mala chuť vyraziť na hory. Príbehy jednej partie a ich trekov po Oslande, Korsike, Peru a Nepále. Príbehy, kde si spočiatku vravíte, ako to vôbec dokázali zvládnuť s takým prístupom, ale potom vám je jasné, že to zvládli práve vďaka nemu. Nevýhoda je, že knižka má len 112 strán (ale obsahuje aj fotografie), našťastie sú ešte ďalšie dve knihy, takže na budúci mesiac sa pustím do ďalieho dobdrodružstva.
Ještě jeden croissant na cestu od Felicity Cloake je gastronomický biketrip po Francúzsku. Autorka išla z Cherbourghu, popri pobreží, cez mestá Tours, Limoges až na juh, pokračovala cez Carcassonne, Marseiile, Nice a potom opäť na sever do Lyonu, Dijonu, Štrasburgu až do Paríža. Hľadala najlepší croissant ale zároveň v každom kraji ochutnávala to najlepšie čo ponúka, to typické lokálne, čo tam má tradíciu. A podelí sa o pár receptov i zaujímavosti a nešetrí humorom. Je to príjemné, odpočinkové, skvelo mi to padlo do môjho pečiaceho obdobia (niektoré spomínané recepty som v tom čase tiež robila, napríklad Tarte Tatin či Ratatouille) a ešte o niečo viac navnadilo na cestovanie po Francúzku a učenie sa francúzštiny.
Mesto dievčat. Od autorky Jíst, meditovat, milovat. Mladosť, New York, sex, divadlo. Keď sa devätnásťročná Vivian dostane k tete Peggy do divadla na Manhattane, ukáže sa jej úplne nový svet do ktorého túži zapadnúť. No potom spraví osudovú chybu. Pútavé, krásne, filmové. Mala som trochu obavu, či mi to sadne, ale pohltilo ma to okamžite. Naviac som si uvedomila, ako málo čítam v slovenčine a aká je to príjemná zmena.
Kde raky spievajú. Krásne a poetické. Toto čítanie som si nesmierne užívala, prírodu, nespútanosť, ľúbostnú líniu a odvahu hlavnej hrdinky. Striedanie dvoch časových línií, dobrý koniec. Mimoriadne čitateľské prekvapenie (a opäť krásna slovenčina).
absencia veľkých písmen na začiatku vety i bodiek na konci, chýbajúca priama reč
ale to nie je jediné, čím román zaujme
odporúča ho i Barack Obama, ale možno len preto, lebo je v knihe spomenutý
v dobrom
spočiatku som premýšľala, či to autorka myslí vážne, či si z nás robí srandu alebo sa snaží niečo dokázať
ale to sa postupne zmenilo a ja som hltala každé ďalšie strany
pretože záležalo od príbehu
od ženy
autorke sa podarilo poukázať na rôzne problémy
čím si jej ženy, dievčatá a iné prešlo
bolo v tom od každého čosi
černošky, lesbičky, feministky a mnohé ďalšie i všetko v jednom
dvanásť žien, každá iná, ale čímsi podobné a ich životy prepletené
súčasnosť, Londýn
minulosť
geniálna, originálna, naliehavá i súčasná kniha
chvíľku to potrvá, zvyknúť si na štýl, ale potom je to zaujímavé čítanie
každou novou postavou pútavejšie
ktoré určite nesadne každému
som nadšená
Taká bola Dívka, žena, jiné.
Zuzanin dech. Keď som knihu otvorila prvýkrát, dostala som sa do polovice. Potom som ju musela na tri týždne odložiť, pretože tá téma bola ťaživá a len nedávno som dočítala Šikmý kostel 2. Príbeh, kde vôňu cukru postupne nahradí atmosféra strachu a neistoty. Židovský pôvod, majetok, strata, koncentračný tábor, vojna, návrat. A tak málo lásky. Knihy o 2. svetovej vojne majú stále čo ponúknuť.
Unorthodox. Aktuálne veľmi populárny príbeh vzhľadom na Netflix minisériu. Ale ja radšej knihy, takže som sa do nej pustila. Život v prísnej židovskej komunite, ktorý Deborah diktuje všetko od kníh, cez oblečenie až po manžela. A ona sa tomu vzoprie. Zaujímavé, o to viac, že ide o aktuálnu dobu, nie ďalekú minulosť.
Vzdělaná. Z podobného žánru, len iné prostredie. Tara vyrastala v chudobe a bez vzdelania, jej rodina liečila bylinkami, neuznávala lekárov a pripravovala sa na koniec sveta, brat bol tyran a otec nie o moc lepší. Opäť podľa skutočnej udalosti, z aktuálneho obdobia a o hlavnej hrdinke, ktorá našla odvahu vykročiť a spoznať svet mimo svoju komunitu.
Ľudské telo. Najlepšia kniha o ľudskom tele pre laikov. Bill Bryson je génius, ktorý úžasne píše a priblíži vám čokoľvek, čo ho zaujíma tak, že to bude zaujímať i vás. Je to nová kniha, v angličtine vyšla v roku 2019, takže je vrátané najnovších objavov a vysvetlení. Všetko podané s humorom a ľahkosťou. Čitatelov v nej zoznámi so samými sebou. Lebo telo máme všetci, ale ako funguje, čo obsahuje a čo mu hrozí, to už je pre mnohých záhadou. Pritom je ľudské telo tak fascinujúce, o čom vás Bill presvedčí v každej kapitole. Je to 400 strán nabitých úžasnými zaujímavosťami, slávnymi i zabudnutými osobnosťami, všakovakými chorobami, históriou i praktickými informáciami. Pridá aj pár obrázkov, pri ktorých ste radi, že nie je rok 1707 a nemusíte podstupovať litotómiu alebo mastektómiu v 17. storočí. Uvedomíte si, že byť telom je dosť nevďačná práca vzhľadom na to, ako sa k nemu správame a ako musí následky nášho životného štýlu opravovať. Klobúk dolu že sa vôbec dožívame tak vysokého veku. V 23 kapitolách vysvetlí to najdôležitejšie od začiatku až do konca. Od počatia až po smrť. Od toho čo vidíme až po to čo očiam skryté. Skvelá, vtipná a pútava kniha. Keby som takú čítala na strednej, nemala by som z biológie trojky a ešte by vo mne prebudil záujem o ďalšie štúdium.
No Comments