Kedysi by som povedala, že chcem hlavne veľký dom. Našťastie nám podnájom dával veľkú slobodu a nemali sme potrebu sa hrnúť do hypotéky. Mať vlastné bývanie je záväzok. Čo by som s veľkým domov robila a kto by sa oň staral netuším. Pár týždňov dozadu som listovala (nielen) týmito knižkami a nakoniec som usúdila, že keď padne definitívne „ideme do vlastného“, tak si ich poriadne prezriem znovu. Niektoré rovno kúpim. Tiny House, The Hinterland, Nomadic Living, Small Homes Grand Living… to je jedna veľká nádhera krásnych priestorov. Vzdušných, malých, premyslených. Presne takých, o akých uvažujeme, keď sa raz rozhodneme usadiť (možno totiž aj také raz príde).
Naše vlastné bývanie sa potom bude točiť okolo slov ako minimalizmus, nezávislý a sebestačný, inteligentný (na tom trvá manžel, vraj mi to ráno i odostrie žalúzie), prírodné materiály a kov, severský dizajn šmrncnutý Japonskom, záhrada. Samozrejme knižnica (pre mňa a Adama) a dielňa (pre manžela a Adama), projektor a plátno (lebo keď film, tak kinozážitok) a už k tomu pridávam i priestrannú funkčnú kuchyňu. Ale hlavne aby NEBOL veľký! Lebo kto by ho upratoval a staral sa. Nemusí byť ani úplne tiny. Hlavne aby bol presvetlenný krížom krážom. Neexistuje aby v kúpelni nebolo okno. A musí byť plný rastlín. Ešteže máme najbližšie roky iné plány, počas ktorých zistíme, kde je pre nás tá hranica malého bývania, aby to bolo komfortné po celý rok. Ešte môžem snívať a listovať krásnymi knihami. Úplne to vidím ako v zahraničí strávim hodiny v kníhkupectvách nad knihami z kategórie „tiny house“ a “cabin”.
Tu trochu inšpirácie, ktorú som si odfotila, pretože knižky som mala zatiaľ iba požičané.
No Comments