Kniha roka

Autor: Tommi Kinnunen
Názov: Čtyřcestí
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 334
Orig. názov: Neljäntienristeys
Preklad: Lenka Fárová

. . .

Uznávam, že napísať také tvrdenie v prvom kvartáli roka je trošku odvážne, ale môžem ja za to, že je román Čtyřcestí tak dobrý? A to som vám dnes chcela konečne napísať o Ľubľani. Nuž, nevadí. Ľubľana počká, táto kniha nie. Ak totiž budete mať zajtra cestu okolo kníhkupectva, spravíte dobre, ak si po jeden výtlačok hneď zájdete. Prečo?

Je o (ne)obyčajných ľuďoch. Maria, Lahja, Kaarina a Onni. Tri silné ženy, jeden muž. Naschvál nehovorím, že aj on bol silný. To nechám na čitateľovi. V deji zohrával dôležitú úlohu a má svoj zmysel, že jeho príbeh sa odohráva ako posledný. Aj keď veľa o jeho živote a tajomstve sa dozvieme skôr, prostredníctvom jeho svokry, manželky a nevesty.

Je to príbeh jednej rodiny, viac generačný, prostý a bohatý zároveň. Veľa postáv, ale ľahko zapamätateľných. Ani s fínskymi menami nebudete mať veľký problém. Veľa postáv, ale každá originálna a svojská. Dej sa odohráva niekde na severe Fínska, v obyčajnom mestečku, ale to je na ňom práve to najlepšie.

Je o tajomstvách, ktoré si každý nesieme. Ktoré občas niekto tuší, ale radšej ich prehliada. O krehkých vzťahoch, ktoré sa nám postupne rozpadajú pred očami i snahe ich zachrániť za každú cenu.

Fínsko naprieč 20. storočím. Ako sa menila spoločnosť v rokoch 1895 až 1996. Ako sa menili potreby vtedajších ľudí, postavenie žien, vplyv náboženstva, domácnosti, potreba rodiny. Svojim spôsobom ide o kroniku, výpoveď niekoľkých generácii a ukážku, ako veľa sa zmenilo za 100 rokov. Veľa! A do toho tá prekliata vojna.

Maria sledovala dění před domem a cítila se jako cizí. Lahja si uměla prosadit svou, v rozčilení zavolala třeba i do elektrárny a vynadala tamním inženýrům, když došlo k přerušení dodávky proudu uprostřed fotografování, ale tohle nezvládala. Že by se měla všeho vzdát. Že bude přemýšlet, jak vybudovat život zase od nuly. Maria přemítala, jestli by byl odchod snažší, kdyby měli v domě muže, který by nebojoval na frontě jako Onni. Kdyby mohly tchánovi nebo otci nebo manželovi přikázat, aby byl silný, a samy by tak mohly občas projevit slabost. Že by jen napnuly síly a věřily, že je někdo přijme a podepře.

Je emancipovaná. Všetky tri hlavné hrdinky nejde neobdivovať. Najodvážnejšia mi ale prišla Maria. Pôrodná baba. Možno preto, že kniha s takým názvom patrí k tým najlepším, aké si môžete prečítať. Možno preto, že žila v dobe mne najviac vzdialenej, opradenej najväčším rúškom tajomstva, v spoločnosti, kde slobodná matka nemala miesto. Ale aj jej dcéra, ktorá chcela i nechcela ísť v šlapajach svojej matky, mala moje uznanie.

Forma. Štyri časti, každá z pohľadu inej postavy. Desiatky kapitol, každá v inom roku. Krátke úseky zo životov, ktoré dohromady tvoria mimoriadny celok. Navzájom prepletené príbehy, ktoré poodhaľujú letopis rodiny.

Výborný preklad. Postarala sa oň Lenka Fárová, čo je zárukou kvality. Lenže vyzdvihnúť to musím, pretože ma vždy baví čítať knihu, ktorú je radosť čítať, kde si nie len autor pohrá s jazykom, ale i prekladateľ. Skrátka také to príjemné čítanie, kde vás neruší žiadne písmenko ani slovný obrat.

Je to debut! Podobne napísané dielo by som tipovala skôr na skúseného spisovateľa, ktorý už má na konte niekoľko kníh. Tommi Kinnunen, učiteľ fínskeho jazyka a literatúry mal 41 rokov, keď mu jeho prvotina vo Fínsku vyšla. A odvtedy bola preložená do mnoho jazykov a získala mnoho ocenení, vrátane nominácie na Finlandiu. A to je už čo povedať.

Ak som vás nepresvedčila ja, budem rada, ak to spraví román sám. Som si istá, že si vás podmaní od prvej kapitoly. V recenzii na webe krajskelisty.cz sa dočítate, že „jde o román, na jaký se často nenarazí.“ Majú pravdu.

5/5