Autor: David Levithan
Názov: Líbali jsme se
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: CooBoo
Počet strán: 192
Orig. názov: Two Boy Kissing
Preklad: Kateřina Ešnerová
. . .
Napísať knihu o jednom bozku je svojim spôsobom umenie. Nezáleží na tom, ako dlho ten bozk trvá alebo kto sa s kým bozkáva. Postaviť príbeh na jednom bozku a nestratiť na zaujímavosti je podľa mňa obdivuhodné.
Harry a Craig, dvaja sedemnásťročný chalani sa rozhodnú stráviť jeden víkend inak. V areáli miestnej školy, v priamom prenose na internete, pred zrakmi ich podporovateľov, rodiny i haterov, sa chcú bozkávať. Chcú ukázať, že gayovia by sa nemali báť, že je to rovnako prirodzené, ako keď sa na verejnosti bozkáva muž so ženou, ale je to aj otázka ich vlastných životov.
Harry a Craig ale nie sú jediný hrdinovia knihy, dôležité miesto majú Neil a Peter, Tariq, ružovovlasý Avery a modrovlasý Ryan, a najmä zraniteľný a osamotený Cooper. Každý z nich poodhaľuje život mladého homosexuála, jeho snahu nájsť svoje miesto v spoločnosti ako i viesť normálny a šťastný život.
Líbali jsme se amerického autora Davida Levithana je dôležitá kniha. Práva a možnosti homosexuálov sú síce oveľa lepšie ako pred desiatkami rokov, no stále musia bojovať. A ukazovať, že je úplne normálne, keď sa dvaja chalani bozkávajú. Levithanova kniha sa inšpirovala niekoľkými udalosťami. Najdôležitejšou je viac ako 32 hodín trvajúci bozk vysokoškolákov Mattyho a Bobyho. Ďalšie príbehy sa pridali a z nich postupne vznikla kniha Líbali jsme se.
Chválim, že autor do nej dal všetko, čo by ma v súvislosti s takým činom napadlo. Tolerantných rodičov, podporujúcich priateľov, učiteľov, ale i rodinu, ktorá o ničom nevedela, rodinu, ktorá svojho homosexuálneho syna radšej vyhodí z domu, rodinu, ktorá sa to dozvie v nevhodnú dobu, hlúpych teenagerov, ktorí sa považujú za hrdinov, keď vykríknu do davu trápny pokrik voči gayom a tak ďalej.
Chválim, že spomenul tému AIDS a predsudky s chorobou spojené v období 80. až 90. rokov 20. storočia (videli ste seriál The Normal Heart?). Chválim, že to celé napísal realisticky, uveriteľne, bez prehnaných happy-endov či tragických záverov.
Jediné mínus, kvôli ktorému nehodnotím plným počtom je spôsob rozprávania. Možno to bolo iba mojimi očakávaniami, knihu som radila do young adult žánru a tie sú zväčša mimoriadne pútavo napísané. Do Líbali jsme se mi ale celkom trvalo sa začítať a až do konca som sa nezbavila pocitu, že to možno išlo o niečo lepšie.
Kniha je to ale dobrá a ako som spomínala na začiatku, dôležitá. Pretože dovtedy, dokedy sa budú niektorí pozastavovať nad bozkom dvoch ľudí rovnakého pohlavia či odopierať im práva, ktoré majú heterosexuálne páry, dovtedy o tej téme treba rozprávať, poukazovať na ňu, viesť diskusie a ukázať podporu na správnom mieste. Kniha pre mladých je jednou z možností.
4/5
Ak vás táto téma zaujala, prečítajte si aj české poviedky Buzíčci od Jána Folného, alebo tento aktuálny článok.
3 komentáre
Toto mě nezaujalo, je to asi spíš pro mladší, dávám přednost románech o dospělých homosexuálech – takový Cunningham a jeho Domov na konci světa nebo Flesh and Blood – to byly úžasné knihy. A výše zmiňovaní Buzíčci – to je velká paráda, mohu jedině doporučit 🙂
Ale líbilo se mi, že jsi do recenze vložila informaci o tom psychiatrovi. Rozšířila jsi nám obzory, díky 🙂
Ten článok sa mi objavil krátko potom, čo som to dopísala, tak som ho ešte doplnila 🙂
O Domov na konci světa som už niečo počula, tá druhá mi je neznáma. Ale ja by som sa asi mala ísť hanbiť, pretože od Michaela Cunninghama som nič nečítala! Hmmm, zapisujem do svojho nekonečného zoznamu a v nasledujúcich rokoch si ho určite prečítam 😀
Cunningham je skvělý. Včera jsem si z knihovny přinesla jeho Sněhovou královnu a moc se na ni těším. Flesh and Blood bylo tak skvělé, že se na druhou stranu obávám, abych nebyla zklamaná. No, v lednu uvidím 🙂
Doufám, že se Ti jeho romány budou líbit, určitě stojí za přečtení.