Vtedy, keď zima bola dlhá a krutá, vydal sa Gabriel s časťou svojej rodiny na cestu. Putovali proti prúdu „ich rieky“ až k Viedni, kde vďaka svojím koňom našli prácu. Hoci pre miestnych boli len cigáni a všetci sa im vyhýbali, vedeli si získať uznanie. Najmä Gabriel, ktorého vzťah ku koňom presvedčil mnoho ľudí, že jemu dôverovať môžu. Rozumel im, vedel čo ich trápi a rád im pomáhal.
„Lidé jsou závistiví a strkají nos, kam nemají, a aby nemuseli soudit svoje činy, raději soudí ostatní. Natož, aby měl mít někdo něco pěkného nebo jinak, než si oni představují“.
Ako Gabriel dospieval, jeho sny z brehu Dunaja s vôňou meruniek dostávali reálnu podobu. Vo Viedni ju našiel a bola to práve Meruňka, ktorá spôsobila obrovský obrat v jeho živote. A hoci nie všetko bolo vždy ideálne, zažil nádherné chvíle. Alebo ako on sám hneď na úvod hovorí: „I když mi Bůh naložil plnou fůru kamení, byl to krásny život“.
„Měl jsem náhle radost z jejich závisti, protože závidíme jen těm, kterým je co závidět.“
V románe Člověk Gabriel sledujeme putovanie Gabriela od jeho mladosti až do konca. Od jeho odchodu z dolnej oblasti Dunaja, pobyte vo Viedni až po život na juhu Moravy. Dozvedáme sa veľa o živote kočovných Rómov. Ich zvyky, tradície, povery, vzťahy a dôležitosť rodiny. Dej sa odohráva prevažne v druhej polovici 19. storočia a Gabrielovými očami zachycuje niektoré významnejšie historické udalosti.
Miestami až nadpozemská a magická atmosféra, ale tá len pridáva na kráse. Slová, aké autorka zvolila sa čítajú skrátka rozprávkovo. A celé je to vlastne rozprávka pre dospelých. Chlapec, ktorý bol iný ako jeho rodina a okolie, chlapec ktorý mal dar. Nijako komplikovaný príbeh, ale nechýba mu podmanivosť a určitá sila.
Spojenie významu rodiny, láska vo všetkých podobách, tradície a zvyky kočovných Rómov, ale i predsudky voči nim. Kateřina Dubská ukázala ich svet z inej stránky, ako poznáme. Ukázala ich ako ľudí, čo síce handlovali s koňmi a občas ukradli niekomu sliepku, ale tiež tvrdo pracovali, vážili si svoju rodinu a boli férový. Mali iný život ako my a veci pre nás samozrejmé boli pre nich ťažko pochopiteľné.
Krásne na tom však je, že počas čítania ani nemusíte mať pocit, že čítate o Rómovi. Môže to byť hocikto. Tie rozdiely medzi nami sú aj teraz aj v iných kultúrach. V neposlednom rade nesmiem zabudnúť, že v častiach odohrávajúcich sa na Slovácku sa miestny rozprávajú v svojom nárečí, čo tiež knihe pridalo na zaujímavosti.
„Dodnes nevím, jestli je to dané všem ženám, že nevědí, co chtějí. A pak se diví, že se jim toho dostane.“
Na záver napísala Jana Horváthová krátko o Gabrielových ľudoch na pozadí historických udalostí, kde podáva kratší výklad o ich pôvode a putovaní.
Kniha bola jedným slovom úžasná. Zanechala vo mne príjemný pocit a v mojej knižnici dostáva čestné miesto. Autorka má môj obdiv za nádherné vykreslenie života Róma, akého by som chcela za suseda. Nenašla som na nej jedinú chybičku, vedeľa som že sa mi bude páčiť, tešila som sa na jej čítanie a zaraďujem ju k najlepším titulom, aké sa ku mne dostali. Som za to moc rada a nebojím sa ju odporúčať. Každému.
Román Člověk Gabriel vydalo nakladateľstvo Jota, 2013, 336 strán, ISBN 978-80-7462-310-3. Ukážku si môžete prečítať na tejto stránke a knihu predáva napríklad internetové kníhkupectvo abcknihy.sk, ktorému zároveň za poskytnutie veľmi ďakujem.
No Comments