„V koruně naděje, v kořenech smutek“
Mala len desať rokov, keď jej otec umrel. Že má problémy so srdcom vedela celá rodina, aj že im podľahne. Ale že to bude tak skoro, to si nikto z nich nemyslel. Teraz sa musí každý z nich, Simone, jej traja bratia Edward, James a Gerard i matka Dawn, vyrovnať s jeho odchodom. Simone tak úplne neverí, že je pochovaný niekde pod zemou s mravcami a otcovu prítomnosť pocíti na mohutnom strome za ich domom. Vždy keď naň vylezie, môže sa s ním rozprávať. A pretože je matka stále v hlbokom zármutku, v nádeji, že by jej rozhovory mohli tiež pomôcť, podelí sa s ňou s týmto tajomstvom. Ale na Dawn bude mať strom negatívny dopad. Nedovolí jej normálne žiť, posunúť sa ďalej a celé susedstvo sleduje, ako postupne ničí ich dom.
„Čas od času se vzpomínka na něj vynořila a to mi nahánělo hrůzu. Zjevoval se mi jako kostlivec nebo jako chorý člověk, příliš slabý na to, aby mohl žít, člověk, který nás opustil. Dokonce jsem zašla tak daleko, že jsem si řekla, že ho nenávidím. Měla jsem hrozný vztek, že umřel, a našla jsem jediný způsob, jak se s tím vypořádat: rozhodla jsem se, že je dooporavdy pryč. Některé dny jsem se vracela do těch nejtemnejších chvil, jaké jsem po jeho smrti zažila. Tehdy jsem nevěděla – jak bych taky mohla, bylo mi teprve deset -, že máte rodiče na celý život, i když jste se s nimi třeba nikdy nesetkali; ať jsou živí nebo mrtví, jsou nadobro přítomní ve vás. Je to kletba, musíte-li poznat smrt už v tak útlem věku, ale když z ní máte strach, pak není možné vůbec žít.“
Trochu hysterická matka, vedenie domácnosti a oprava bežných vecí po strate hlavného živiteľa, prvé sväté príjmanie, prázdniny, vzťah medzi súrodencami, kamarátstvo, susedia či matkina nová známosť. Román prináša zaujímavý pohľad, ako sa jednotlivé postavy a najmä malá Simone vyrovnávajú so smrťou blízkeho a učia sa žiť bez jeho prítomnosti. Smutné, zábavné, dramatické aj napínavé.
Práve pohľad na „dospelácke“ témy očami desatročného dievčatka dáva príbehu zaujímavú perspektívu, trocha fantázie, všíma si vecí, ktoré by dospelému mohli uniknúť a ktoré dospelí už tak nevnímajú. V tom spočíva najväčšia sila príbehu. Hlavná dejová línia románového debutu austrálskej spisovateľky, herečky a bývalej cirkusantky Judy Pascoe sa odohráva v priebehu jedného roka, ale na záver sa dozvieme, kam sa rodina dostala v priebehu ďalších rokov.
Julie Bertucelli natočila podľa knihy v roku 2010 film s Charlotte Gainsbourg a Morganou Davies v hlavnej úlohe. Pravdupovediac, pri čítaní som si všetko predstavovala inak. Film sa až tak moc knihy nedržal, skôr sa ňou len inšpiroval, no bohužiaľ celkové spracovanie bolo podľa mňa veľmi slabé. Rozhodne ho neodporúčam pozerať po dočítaní knihy, len by vám to pokazilo zážitok.
Román Strom (orig. Our Father Who Art in the Tree) vydalo vydavateľstvo Jota v papierovej aj elektronickej podobe, 2011, 160 strán, preklad: Ján Kozák, ISBN 978-80-72178-25-4.
No Comments