Že sa bude zbierka básni pre deti od Ivana Blatného Adamkovi páčiť, bolo jasné už od chvíle, kedy som ju vytiahla z balíka. S nadšeným pokrikom „tutúúú“ mi ju zobral a ukazujúc na vláčik na prednej strane odišiel na sofu, kde si ňou začal listovať.
Ako prvé sme tak museli hľadať a čítať básne s vlakom (báseň Večer) a s električkou (báseň Tramvaj). A tie najčastejšie čítame doteraz.
Rýma
Šel jsem včera bos,
teď báb pldý dos.
Udělal jseb chybu.
To báb ale rýbu!
V knižke sú dve autorove zbierky. Najobsiahlejšia je Jedna, dvě, tři, čtyři, pět, ktorá doposiaľ vyšla už trikrát, prvýkrát v roku 1947. Keby si ale túto informáciu neprečítam, vôbec by som nepovedala, že básne majú viac ako sedemdesiat rokov. Možno je to tým zameraním a že detský svet je vlastne stále rovnaký a pomerne jednoduchý.
Prvá časť sú básne so zameraním najmä na mesto a prírodu, prevedú deti celým rokom i rôznymi sviatkami a mestom. Druhá časť je jedenásť výborne vypointovaných rozprávok prevažne začínajúcich „Byl jednou jeden…“.
Na konci knihy je ešte druhá zbierka, alebo skôr dlhšia báseň Na kopané, ktorá pôvodne vyšla ako leporelo a je to akási abeceda o futbale.
Všetky texty krásnymi ilustráciami doplnil Kamil Lhoták, ktorého fascinovala moderná technika, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe.
Básne sú kratšie i dlhšie. Mne poézia veľa nehovorí, nevyhľadávam ju a väčšinou jej nerozumiem. No detské básne sú výnimkou, tie sebe i Adamkovi čítam veľmi rada a knižky s básničkami patria k našim obľúbeným. Sú mi blízke a často si spomeniem na niečo z môjho detstva.
Je nádherné sledovať, že i sotva dvojročné batoľa na ne reaguje. Aj v tejto knižke si našiel svoje obľúbené, ktoré chcel čítať častejšie a vedel si ich sám nalistovať vďaka obrázkom, podľa ktorých si ich pamätá.
Plot
Byl jednou jeden plůtek,
divže se nerozutek.
A každá jeho tyč
chtěla jít někam pryč.
Hoci som od Ivana Blatného doteraz nič neprečítala, meno mi nie je neznáme. Najmä kvôli rozsiahlej knižke Básník. Román o Ivanu Blatném, ktorá sa v roku 2015 stala Knihou roka v Magnesia Litera. Po odchode do exilu v 1948 sa Ivan Blatný stal zakázaným básnikom. Tvoril najmä pre dospelých, Na kopané a Jedna, dvě, tři, čtyři, pět sú jediné zbierky, ktoré napísal pre deti.
Albatros uvádza od troch rokov, ale hádam, že to bude kvôli papieru, ktorý batoľa ľahko roztrhne. Adamko je dôkazom, že čítať ich môžete aj mladším deťom, hoci súhlasím, že viac si z nich odnesú predškoláci. Básne sú o veciach, ktoré majú radi a sú v ich svete dôležité.
Máme viacero nových vydaní starších českých básničkových knižiek, ktoré vydáva Albatros a Adamkovi sa mimoriadne páčia. Či už je to Veselá zahrádka alebo Nastupovat, jedeme! Pridáva sa k nim aj Jedna, dvě, tři, čtyři, pět.
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.
No Comments