Jarní dumání 2: Tenká nebo tlustá kniha?

Jsou vám bližší obtloustlé svazky, které pořádně ani v ruce neudržíte, anebo radši listujete tenoučkými knihami, protože se drží daleko lépe? Znamená tlustá kniha napínavější a epičtější obsah a tenká zase daleko více zábavy? Jakou nejtluštější a jakou nejtenčí knihu jste kdy četli?

Ako to vidím ja?

Kedysi by ma ani nenapadlo premýšľať nad hrúbkou kníh. Spomínam si, že ma zaujímala veľkosť písma a ešte na ZŠ som si priala knihy so stredne veľkými písmenkami. Ale ako sa menia roky, mení sa aj môj vkus. Nie len ohľadom žánrov, ale i hrúbke papierovej knihy.

Než som začala sama zarábať, kupovala/priala som si tlsté knihy a tie tenké si požičiavala z knižnice. Asi som chcela, aby som si príbeh užila čo najdlhšie a aby sa kniha v provizórnej knižnici dobre vynímala, keď už som za ňu dala ťažko nasporené peniaze. S vlastným príjmom som na to ale prestala hľadieť, takžiež už nechodím do knižnice, takže keď tú knihu chcem, kúpim si ju, bez ohľadu na počet strán.

Na gymnáziu som sa púšťala do hrubých kníh hneď, ako sa ku mne dostali. Mala som more času a mohla som si čítať koľko som chcela. To síce môžem aj teraz, ale už nemám toľko času bez prestávky. I voľný deň nakoniec nie je tak voľný ako si plánujem. Čítanie viac ako 400 stranovej knihy je tak pre mňa malým sviatkom.

Priznám sa, že najradšej mám knihy do 200 strán. Ani nie tak kvôli pohodlnosti (s čítačkou táto starosť odpadá i pri tých najhrubších zväzkoch), ale skutočnosti, že ich večer dočítam v rozumnom čase a nie až pri svitaní. Najradšej totiž čítam na jeden, maximálne dva záťahy (to sa mi ale v súčasnosti podarí už len málokedy). Nerada príbeh opúšťam, hoci mi nerobí problém vrátiť sa i k polrok rozčítanej knihe (Padesát odstínů temnoty som čítala 11 mesiacov).

V okamihu, keď rozčítanú knihu odložím, než sa k nej vrátim, už mám začatú a častokrát i prečítanú, ďalšiu. Nie je neobvyklé, že u mňa na poličke s rozčítanými knihami nájdete i desať kúskov. Preto teraz preferujem skôr kratšie romány, ktoré prečítam pomerne rýchlo.

Nemyslím si, že tlstá kniha je napínavejšia alebo niečím lepšia. Nejedenkrát ma útla knižka šokovala obsahom a po dočítaní som s otvorenou pusou pozerala na obálku a premýšľala, ako dokázal/a autor/ka na tak málo strán nacpať tak veľa.

Viac ako 500 strán ale považujem za výzvu. Dokážem udržať pozornosť tak dlho? Bude ma vôbec kniha baviť? Čo všetko autor vymyslel, že na to potreboval toľko papiera? Mám v knižnici pár kúskov, na ktoré sa veľmi teším, ale viem, že tak skoro na ne čas nepríde. Pretože sú dlhé a ja nebudem mať to srdce čítať ich niekoľko týždňov až mesiacov. Či už je to trilógia Storočie od Kena Folleta (spolu 2552 strán), 839 stranová Hra se lvem, približne 1500 stranový Bídnicí alebo 616 stranový epos Krev a mlíko od čínskeho nositeľa Nobelovej ceny. Do tej doby prečítam množstvo podstatne kratších románov, ktoré mi nezaberú toľko času. A tieto si odložím na dobu, kedy im budem môcť venovať toľko času a pozornosti, koľko si zaslúžia.

Najtenšia a najhrubšia kniha, akú som prečítala? Najtenšia je asi 86 stranová novela Švihadlo od fínskeho spisovateľa Juha Seppälä. Kniha s koncom, ktorému sa zdráhate uveriť a rozhodne sa pri čítaní nepobavíte. Rada by som povedala, že najdlhšou je Střet králů s 949 stranami, ale čítala som zrovna vydanie, ktoré je rozdelené na dve časti. Takže je to asi aktuálne rozčítaný Kvítek karmínový a bílý s 920 stranami (verím, že ho do konca mesiaca dočítam). Vlastne, skoro som zabudla na minulý rok vydanú Kalevalu v nádhernom novom prevedení. 1116 strán. Ale hlavný dej sú zrýmované runy a tie sa čítajú ľahko.

. . .

Projekt Jarní dumání 2, článkov zameraných na knižné témy, vymyslela Syki z knizni-doupe.cz.