Dnešní doba daleko více pokročila a snad každý knihomol má doma kromě hromady tištěných knih také svou elektronickou čtečtku. Anebo ne? Proč jste si ji pořídili, nebo proč si ji pořídit odmítáte? Nosíte ji všude s sebou, nakupujete ebooky jako diví, anebo po ní sáhnete jen občasně, protože pravá kniha je prostě pravá kniha?
Ako to vidím ja?
Moje stretnutie s prvou čítačkou elektronických kníh prebehlo na jeseň 2010. Brat síce veľa nečítal, ale je to nadšenec do všetkých noviniek a gadgetov, takže keď nastupovala sláva Kindle 3 (Keyboard) od Amazonu, musel ho mať (a popravde začal viac čítať). Po pár minútách, kedy som si vtedajšiu novinku vyskúšala, bolo rozhodnuté, čo dostanem k najbližšiemu sviatku ja.
Odvtedy nedám na elektronické knihy dopustiť. K prvej čítačke pribudla druhá, novší model od Amazonu i tablet iPad 3 na knihy s Adobe DRM. Poznala som všetky akcie na e-knihy, aké prebiehali a bohato ich využívala. Bolo by zvláštne sťahovať ilegálne e-knihy, keď sa dali zakúpiť veľakrát veľmi lacno. A verte mi, tie akcie sú stále (povedala by som, že teraz ešte viac). Podľa goodreads vlastním už viac ako dvesto e-kníh. Samozrejme, všetky som ich neprečítala, ale vďaka výhodám, ktoré čítačka má, sa tomu skôr či neskôr nevyhnú.
A prečo majú u mňa nejaké digitálne formáty rovnocenné miesto ako papierové knihy? Nuž, okrem ceny zohráva svoju úloha aj praktickosť. Počas štúdia na univerzite som strávila príliš veľa hodín vo vlaku a počas jednej cesty som spokojne prečítala knihu. Nemusela som doma rozmýšľať, akú si zoberiem, podľa nálady som si až vo vlaku vybrala, na aký žáner mám zrovna náladu. A po dočítaní otvorila ďalšiu. U rodičov ďalšiu a na ceste späť ďalšiu. A stále som mala iba 230 gramové zariadenie (ktorého baterka vydržala niekoľko týždňov).
Na Erasmus pobyt do Španielska som mala zabalené snáď všetko, takže na knihy už miesto neostávalo. Čítačka mi tak umožnila ostať v kontakte s knihami v jazyku, ktorému rozumiem (lebo španielsky som sa vedela iba predstaviť). A rovnako tak na každej dovolenke, kam rady jazdíme autom, my cesta utiekla rýchlejšie a nikto sa nesťažoval, že miesto v kufri zaberajú moje knihy.
V neposlednom rade je to obľúbená čítacia poloha. Na gauči ležiac na boku sa i tenké knihy čítajú zle, kdežto s ľahunkou a do ruky padnúcou čítačkou to ide akosi samé. Elektronické knihy teda čítam nie len pri cestovaní, ale i doma. V čakárni u lekára, v MHD, v lietadle, na dovolenke… všade. A stále.
Až po presťahovaní do Brna, kedy som jednu voľnú izbu začala využívať ako knižnicu, som sa vrátila k papierovým knihám. Pretože už na ne mám priestor, ktorý na internáte a neskôr v prvom 1+1 byte skrátka nebol (no on vlastne už prestáva byť aj v tej knižnici, ale to je na inú tému 🙂 ). Pretože už toľko nejazdím vlakom a pretože tu mám pohodlnú sofu, kde sa s príjemnou vlnenou dekou uvelebím a môžem sa pustiť i do viac ako 900 stranového románu Kvítek karmínový a bílý. K hromade elektronických kníh sa pridala ešte väčšia hromada papierových kníh.
Nie som ten typ čitateľa, ktorý potrebuje vôňu kníh (odkedy pracujem v kníhkupectve si jej užijem viac ako dosť), ani nepotrebujem cítiť šuchot strán. Neriešim formát, zaujíma ma príbeh. Páčia sa mi pekné obálky, ale obsah je pre mňa dôležitejší.
Aktuálne čítam tak 50:50. Na cesty a do MHD si radšej volím čítačku, doma siahám po papierovej knihe. Ustálilo sa to na rovnocennom partnerstve. Vďaka čítačke som začala čítať častejšie a určite by som bez nej ani zďaleka neprečítala toľko kníh (a ani nevlastnila). Ak sa ma niekto spýta, či investovať do čítačky, bez váhania hovorím áno. Ceny sú nižšie, ponuka veľmi bohatá a často už ani netreba dlho čakať a oba formáty vychádzajú súčasne.
Elektronické knihy nikdy nenahradia tie papierové, ale sú ich výborným doplnením. Pre fanúšikov komiksov to asi nebude to pravé orechové, ale ak milujete napríklad prekladovú beletriu vydavateľstva Host, tak sa ocitnete v raji. Za mňa čítačky áno, najlepšie pre každého knihomoľa i nečitateľa jednu. Neverím, že nezačnete čítať viac/častejšie.
. . .
Projekt Jarní dumání 2, článkov zameraných na knižné témy, vymyslela Syki z knizni-doupe.cz.
4 komentáre
Souhlasím s tím, že pro knihomola je čtečka požehnání – důvody mám úplně stejné. Přesto mám k papírovým knížkám trochu citový vztah. 😉 A když jsem měla nově čtečku, tak jsem také začala číst ještě více, než dřív.
Ty čteš Kvítek karmínový a bílý? Je dobrý? Chystám se na něj.
Zatiaľ som ním iba listovala, ale budúci týždeň idem do práce iba na dva dni, tak sa doň hodlám konečne poriadne začítať. No Janka alias Čudácka čitateľka mi už na instagrame písala, že „je to mega“. 😀
Ja mám citový vzťah k podpísaným knihám. Majú pre mňa väčšiu hodnotu a niečo, čo elektronická nikdy nebude mať. Resp. Martinus a Filip Doušek sa o niečo podobné pokúsili s knihou Hejno bez ptáků, ale na autogramiáde alebo autorskom čítaní sa mi autor do Kindle asi len tak ľahko nepodpíše 🙂
Kvítek je výborný. Som jemne nad 400 strán. Je to čítavé, má to spád, no sú tam aj zaujímavé presahy, ktoré si čitateľ môže a nemusí užiť, podľa toho či sa o danú tému zaujíma. A možno tam len vidím niečo, čo tam nie je – uvidím na konci príbehu. Rozhodne odporúčam prečítať ešte pred letom, kým nás slnko všetkých nepovyťahuje von.
Ja to vidím tak, že tie tri po sebe idúce voľné dni, ktoré budúci týždeň mám, nevytiahnem päty domu. A budem čítať Kvítek. Na leto si nechám trilógiu Storočie od Folleta, pretože leto úprimne nemám rada a pred horúcim počasím a slnkom sa schovávam.